Jazvečík, známy aj ako dakel alebo tenkel, patrí medzi plemená s dlhou a fascinujúcou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Bol šľachtený z rôznych duričov s cieľom vytvoriť psa vhodného na prácu pod zemou. Jazvečík vyniká svojimi schopnosťami na povrchu aj pod zemou - je známy hlasitosťou na stope, durením a prácou na pofarbenej stope.
Oficiálny názov “Dachshund” pochádza z dvoch nemeckých slov dachs - jazvec a hund - pes. Jazvečík je často opísaný ako šikovný, živý a odvážny malý psík. Jazvečíky majú povesť zábavných a nebojácnych. Temperament ovplyvňuje množstvo faktorov vrátane dedičnosti, výcviku či socializácie. Ako každý pes, aj jazvečík potrebuje skorú socializáciu už od šteniatka.
Neveľký vzrast jazvečíka neznamená, že mu chýba odvaha alebo sila. Toto plemeno je známe svojou húževnatosťou, inteligenciou a sebavedomím. Jazvečík má silný poľovný inštinkt a neznáša nudu. Ak je jazvečík od malička správne socializovaný, môže dobre vychádzať s deťmi aj inými zvieratami. Napriek svojej výške je jazvečík veľmi aktívny. Potrebuje pravidelné prechádzky a mentálnu stimuláciu.
História a pôvod
Prvé zmienky o psoch podobných jazvečíkom nájdeme v latinskom kódexe z piateho storočia v Bavorsku. Hovorí sa tu o psovi „Bibarhund“ (Bobrí pes), ktorý sa využíval na norovanie a bol vysoko cenený. Je možné, že história tohto plemena siaha ešte ďalej - až do Egypta, kde sa na nástenných maľbách objavili psy podobné týmto. Jazvečík pochádza pôvodne z Nemecka, kde bol údajne v stredoveku cielene chovaný. Oficiálne chovy pre držiteľov pochádzajúcich aj zo šľachtických kruhov vznikli na konci 19. storočia, ale štandard pre chov pochádza až z roku 1925. Označenie plemena bolo účelné: jazvečíky sprevádzali poľovníkov a boli nasadení predovšetkým na lov lišiek a jazvecov (odtiaľ teda označenie jazvečík). Krátke nohy umožňovali vniknutiu do nor jazvecov a lišiek, pričom úloha jazvečíka spočívala hlavne v tom, aby vyhnal zviera z úkrytu. Do boja s dotyčným obyvateľom nory sa jazvečík nemal púšťať. Tiež na zemi ukazovali jazvečíky mimoriadny talent a podávali skvelé výkony, napr. pri stopovaní.
Vzhľad a štandard plemena
Jazvečík má nízku, krátkonohú a predĺženú, no zároveň kompaktnú postavu. Jeho telo je dobre osvalené, hlava je nosená smelo a výraz tváre je pozorný a odhodlaný. Charakteristický je pre jazvečíka v pomere so zvyškom tela aj veľmi dlhý chrbát, čo mu vyslúžilo žartovné prirovnanie k párku. Hoci sa jedná o nízkeho psíka, zástupci tohto plemena sa pohybujú pomerne rýchlo a svižne.
Štandardný jazvečík je najuniverzálnejším variantom, ideálnym pre poľovnú prácu aj rodinný život. Má obvod hrudníka od 35 do 45 cm u sučiek a od 37 - 47 u psov. Hmotnosť sa pohybuje v závislosti od pohlavia, od 8 - 12 kg. Štandardný jazvečík je samostatná kategória a môže sa páriť iba so štandardným.
Trpasličí jazvečík je vhodný najmä ako spoločník, aj keď pri dôslednom výcviku už od šteniatky môže byť využitý aj na poľovanie. Tento typ je vzrastovo najmenší a obvod hrudníka sa pohybuje do 30 cm u sučiek a do 32 cm u samcov. Trpasličí jazvečík má obvod hrudníka od 30 do 35 cm u sučiek, od 32 do 37 cm u samcov. Vzrastom je o niečo menší, než jazvečík štandardný, ale zároveň väčší, ako jazvečík králičí.
Králičí jazvečík je vzrastom najmenší z nich a jeho obvod hrudníka musí byť do 30 cm u sučiek, do 32 cm u samcov, ale kostra musí byť dostatočne silná pre prácu, príliš drobné a jemné jedince nie sú žiaduce. Jeho hmotnosť sa pohybuje od 3-4 kg. Najmenší z jazvečíkov; bol vyšľachtený účelne na lov králikov v králičích norách, práve preto je obvod hrudníka až životne dôležitý - zaseknutím sa by mohol uhynúť. Keďže svojim vzrastom pripomína večné šteniatko, je veľmi obľúbený hlavne ako domáci spoločník.
Typy srsti a farby
Jazvečík sa vyskytuje v troch typoch srsti: hladkosrstý, dlhosrstý a drsnosrstý. Každý typ má svoje špecifické vlastnosti a nároky na údržbu.
Hladkosrstý jazvečík
Hladkosrstý jazvečík, často označovaný aj ako „krátkosrstý“, je najstarším variantom tohto plemena a svojím vzhľadom a praktickosťou patrí medzi najviac cenené typy. Historicky sa prvé jazvečíky vyskytovali vo farbe čierna s pálením, ktorá je dodnes jednou z najrozšírenejších. Neskôr, vďaka kríženiu s inými plemenami, sa objavila aj elegantná červená farba, ktorá je dnes rovnako obľúbená. Hladkosrstý jazvečík vyniká svojou krátkou a hladkou srsťou, ktorá je nenáročná na údržbu. Jednoducho sa čistí od blata a nečistôt, a po osprchovaní alebo kúpaní schne oveľa rýchlejšie ako srsť drsnosrstého či dlhosrstého variantu. Tento praktický typ srsti tiež znižuje riziko, že si pes z prechádzky v lese prinesie množstvo bodliakov alebo lepivých tráv. Hladkosrstý jazvečík sa najviac využíva pri norovaní, kedy sa pes posiela do podzemia - zväčša do úzkych nôr, aby vyduril zver. V podzemí ho krátka srsť chráni pred kamienkami a prachom a zároveň mu nebráni vo vykonávaní činnosti, ako by tomu bolo, napríklad, u dlhosrstého jazvečíka (dlhá srsť by bola v úzkom podzemnom priestore skôr handicapom než výhodou). Tento typ jazvečíka sa považuje skôr za pracovný typ, je odvážny a pomerne hlučný.
Dlhosrstý jazvečík
Dlhosrstý jazvečík je symbolom elegancie a ladnosti, čo z neho robí častého účastníka výstavných kruhov. Tento typ vznikol vďaka kríženiu s španielmi a inými plemenami, ktoré mu dodali jemnosť srsti a elegantné proporcie. Najčastejšie farby zahŕňajú červenú, čiernu s pálením a hnedú s pálením, pričom stále väčšiu popularitu získava aj merle. Povahovo je dlhosrstý jazvečík jemnejší a pokojnejší ako jeho hladkosrstý a drsnosrstý náprotivok. Vďaka dlhej srsti sa hodí na vodné športy, či aportovanie. Taktiež je vhodný na dohľadávanie vo vysokej tráve, kde ho dlhá srsť chráni pred zranením ostrými steblami. U týchto psov býva hladká, splývavá, no zároveň tvrdá, čo zväčša zabráni uchyteniu bodliakov.
Drsnosrstý jazvečík
Drsnosrstý jazvečík, nazývaný aj „drôtosrstý“ alebo „drsnosrstý“, je služobne najmladším typom jazvečíka, no aktuálne patrí medzi najobľúbenejšie varianty. Vznikol krížením s plemenami ako bradáč a rôzne typy teriérov, čo prispelo k jeho výraznému vzhľadu a robustnej osobnosti. Drsnosrstý jazvečík vyniká svojou univerzálnosťou, no v jeho exteriéri je najväčšia variabilita. Rôzne línie sa odlišujú nielen veľkosťou, ale aj farbou, štruktúrou srsti a celkovým typom. Starostlivosť o drsnosrstého jazvečíka zahŕňa pravidelné trimovanie srsti, aby sa odstránili odumreté chlpy a podporil zdravý rast novej srsti. Z ostatných troch typov je asi najväčším klaunom. Tieto psíky milujú spoločnosť detí a domáce pohodlie. Sú vhodní (a aj využívaní) na canisterapiu, no aj na poľovačky. Vďaka hrubej podsade a tvrdej krycej srsti sú dobre využiteľný vo všetkých terénoch od podzemia až po dohľadávanie vo vysokej tráve či hustom poraste, kde ho hrubá srsť chráni pred tŕňmi a bodliakmi.
Jednofarebné jazvečíky: červená, červenožltá, žltá, všetky s alebo bez prímesi čiernej srsti. Uprednostňuje sa čistá červená pred červenožltou či žltou. Aj psy s výdatnou prímesou čiernej srsti patria do tejto kategórie. Biela nie je žiaduca, v prípade malých bielych znakov sa nevylučuje. Nos a pazúriky sú čierne. Dvojfarebné jazvečíky: farba sýto čierna alebo hnedá, vždy s červenohnedými alebo žltými znakmi (pálením) nad očami, po bokoch papule a na spodnej pere, na vnútornom okraji uší, na predhrudí, na vnútornej strane končatín, na labkách, okolo konečníka a odtiaľ asi do jednej tretiny až polovice spodnej strany chvosta. Ňucháč a pazúriky čiernych psov sú čierne, pri hnedých psoch hnedé alebo čierne. Biela nie je žiaduca, v prípade jednotlivých malých fliačkov nie je vylučujúcou chybou. Škvrnité (tigrované, žíhané) jazvečíky: základom srsti je vždy tmavá farba (čierna, červená alebo sivá), žiaduce sú nepravideľné sivé, ale aj béžové škvrny (nežiaduce sú veľké platne). Nemá prevažovať ani svetlá, ani tmavá. Farba žíhaného jazvečíka je červená alebo žltá s tmavšími pásikmi. Inak sfarbené jazvečíky: všetky doposiaľ nespomenuté farby. Výnimkou nie je ani biele sfarbenie, no tieto psy sú skôr raritou a vyskytujú sa prevažne len v amerických štátoch.
Povaha a temperament
Jazvečík je priateľský a vyrovnaný pes, nie je bojazlivý ani agresívny. Je veľmi temperamentný, inteligentný a sebavedomý, niekedy až priveľmi odvážny. Šľachtené boli tak, aby boli v teréne samostatné a vytrvalé, čo môže viesť k tvrdohlavosti a svojhlavosti. Tieto črty sú však dôležité najmä pri práci pod zemou, kedy sa pes musí spoliehať sám na seba. Svoju odvahu vie preukázať aj pri práci na diviačej stope, kde čelia rádovo väčšiemu zvieraťu. Dohľadaného diviaka vytrvalo hlásia, no držia si odstup. Štekotom privolajú psovoda, ktorý následne lov ukončí. Z tohto dôvodu sa v chove podporujú hlasité jedince.
Charakteristickou vlastnosťou jazvečíka je nedôverčivosť voči cudzím ľuďom. Pri návšteve často hlasitým štekotom dávajú najavo príchod. Ako každé plemeno, aj jazvečík potrebuje včasnú socializáciu a zoznámenie sa s novými ľuďmi, zvieratami a prostrediami. Konzistentnosť a trpezlivosť sú kľúčom k úspešnému výcviku jazvečíka. Je vhodné venovať sa mu viac krát denne v kratších intervaloch, pretože rýchlo strácajú pozornosť.
Jazvečík je vhodným plemenom aj pre mladšie deti, s ktorými rád trávi čas a hrá sa. Je však dôležité, aby bol správne socializovaný - rovnako aj deti. S inými zvieratami vychádzajú dobre, ale to závisí od včasnej socializácie.
Jazvečík má veľkú výdrž a energiu. Milujú prechádzky alebo sa radi hrajú vonku s inými psami. Taktiež sa používajú na lov zvierat. Sú aktívni v dome ale taktiež sa vedia prispôsobiť aj životu v byte, pokiaľ majú dostatočné množstvo denného pohybu.
TEMPERAMENT JAZVEČÍKA HLBOKÝ PONOR
Starostlivosť a výživa
Jazvečík nie je náročný na starostlivosť. Hladkosrstí majú srsť samočistiacu a pri znečistení srsti stačí, ak ich utriete mokrou handričkou a 1x týždenne je potrebné ich vyčesať. Dlhosrstí si vyžadujú pravidelné kefovanie aspoň 1 až 2x týždenne. Hrubosrstého jazvečíka je potrebné trimovať (odstraňovanie odumretej srsti), približne každé 2 až 3 mesiace. Ak sa s úpravou srsti začne už v šteňacom veku (4-6 mesiacov), pes si na tento proces zvykne a nebude ho vnímať ako stresujúci. Hrubosrstí jazvečíci potrebujú tiež občasné vyčesávanie, aby sa predišlo zamotávaniu srsti.
Dôležité je správne nastaviť kŕmnu dávku, pretože jazvečíky majú sklony k obezite. Nie však vinou ich metabolizmu - ich pohľad, vytrvalosť a pažravosť obmäkčí nejedného majiteľa. Množstvo podávaného krmiva vždy závisí od veľkosti, veku a aktivity psa. Dôležité je vybrať krmivo s vysokým obsahom mäsa a bez častých alergénov, ako sú kukurica a obilie.
Aj keď je malý vzrastom, jazvečík má veľa energie a potrebuje dostatočný pohyb a mentálnu stimuláciu. Je prekvapivo dobrým plavcom a rád bude tráviť čas pri jazere, kde si môže zaplávať. Prechádzky však majú svoje špecifiká - jazvečík má veľmi silné lovecké pudy, a preto je dôležité, aby bol vždy pod kontrolou. Vodítko je nevyhnutnosťou, najmä v oblastiach, kde sa môže stretnúť so zverou. Pri voľnom pohybe je vhodné použiť GPS obojok s dlhým dosahom - niektoré modely ponúkajú pokrytie až 30 km, čo je užitočné najmä v prípade, že by sa jazvečík rozhodol nasledovať stopu. Len prechádzka okolo domu nie je dostatočná. Jazvečík je atletické plemeno, zvládne aj dlhšie túry s prihliadnutím na vhodný terén - pravidelná pohyb je potrebný pre budovanie svalstva a pre lepšie držanie tela "core" a samotnej chrbtice.
Zdravie a predispozície
Celkovo sú jazvečíky zdravé psy, avšak ako každé plemeno, aj oni sú náchylní na niektoré ochorenia. IVDD : degenerácia medzistavcových platničiek; riziko úrazu vplyvom degenerácie sa dá znížiť udržiavaním zdravej váhy jedinca, dobrým osvalením a zabránením častým skokom - najmä smerom dolu. Kvôli dlhému chrbátu, v pomere ku krátkym nohám, sú jazvečíky veľmi náchylní práve na ťažkosti s chrbátom a stavcami, hlavne vyskočenie platničky sa im často stáva. Pri tomto ochorení dochádza k stlačeniu nervu vo vnútri stavca, vďaka čomu potom psík nemôže ovládať napr. zadné končatiny. Pokúsiť sa tomuto problému predísť je samozrejme lepšie, ako ho potom liečiť: preto je treba psíkovi dopriať veľa pohybu, aby posilňoval svalstvo v oblasti chrbta a tiež si udržoval správnu hmostnosť, čo je veľmi dôležité pre zdravie Vášho štvornohého miláčika. Pokiaľ už ku krívaniu zapríčinenému ochorením došlo, nie je možné stav zvrátiť, ale je možné zmierňovať symptómy liekmi, fyzioterapiou alebo chirurgickým zákrokom. Tiež chodenie po schodoch je pre tohto psíka nebezpečné, keďže aj toto prispieva k skorému nástupu ochorenia chrbáta, preto jazvečíka cez schody pokiaľ možno preneste.
Cuschingova choroba - Ide o nadmernú produkciu kortizónu z dôvodu zvýšenej nadobličkovej činnosti. Choroba sa prejavuje zvýšeným smädom, ovísajúcim bruchom, rednutím a vypadávaním srsti.
Epilepsia: niektoré jazvečíky sú náchylné na epileptické záchvaty.
Pre koho je jazvečík vhodný?
Záujemci o toto živé plemeno by si mali v prvom rade uvedomiť to, že jazvečík je pôvodom poľovné plemeno. Tento pes nie je vhodný ako prvý spoločník pre neskúsených majiteľov. Jeho výcvik si vyžaduje dôslednosť, trpezlivosť a čas, pretože jazvečík má sklony skúšať hranice svojho majiteľa - a to nielen v šteňacom veku, ale aj v dospelosti. Aj keď je malý vzrastom, jazvečík má veľa energie a potrebuje dostatočný pohyb a mentálnu stimuláciu.
Jazvečík je ideálny pre aktívnych majiteľov, ktorí radi trávia čas v prírode, je zároveň skvelým rodinným psom. Má veľmi blízky vzťah so svojou rodinou a vyžaduje byť jej aktívnou súčasťou. Jazvečíky majú svoju vlastnú (tvrdú) hlavu a ich výchova vyžaduje veľkú trpezlivosť, empatiu a dôslednosť. Ich pôvodné využitie ako loveckých psov hraje v tomto ohľade veľkú rolu. Ako takí boli často v pozícii, keď sa museli sami rozhodnúť a jednať sebavedome a odvážne. Preto stanovte jazvečíkovi pevné pravidlá a buďte hlavne dôslední! Jazvečík sa naučí rýchlo, čo sa od neho očakáva - a drží sa toho. Pokiaľ sa náhodou necháte zmiasť psím pohľadom, ktorý na Vás pri výchove vrhne, bude to potom bez hanby zneužívať.
Vzhľadom k lovu na malé zvieratá akými sú tchor a králik, vznikol časom tlak na vyšľachtenie ešte menšej varianty jazvečíka. Králičí jazvečík je svojou veľkosťou a výzorom veľmi populárny ako domáci spoločník. Netreba sa však nechať pomýliť, pri správnom poľovnom vedení vie prejaviť veľkú chuť pracovať a neraz dokáže prekvapiť. Treba si však uvedomiť jeho malý vzrast, ktorý môže v určitých situáciách psíka limitovať.
Každý, kto si toto plemeno zamiloval, by si mal šteniatko kúpiť len od zodpovedného chovateľa, ktorý má veľa znalostí o povahe a zdraví plemena. V prípade "náhodných vrhov" alebo dokonca množiteľov, ktorí psy množia hlavne kvôli zárobku, bez preukazu o pôvode psa a bez členstva v klube chovateľov, nemáte záruku, že ide o pravého jazvečíka. Či už výzorovo alebo povahovo, zdravie a charakter takéhoto psíka môžu byť narušené. Prehľad chovných jedincov nájdete na klubových stránkach chovateľov jazvečíkov. Pri návšteve chovateľa môžete spoznať aj rodičov a vidieť, ako šteniatka vyrastajú. Šteniatka by mali pôsobiť zdravo, spokojne. Chovateľ vám tiež rád poskytne informácie o zdravotných prehliadkach a poradí vám, ktoré zo šteniatok by sa ku vám najlepšie hodilo. Už v prvých týždňoch sa totiž prejavuje ich temperament. Následne s vami preberie výživu a správnu starostlivosť o psíka a ochotne vám poradí. Váš maly jazvečík sa ku vám nasťahuje najskôr v ôsmich týždňoch veku.
tags: #velky #hladkosrsty #jazvecik