Súčasný vývoj poľovníctva, hlavne vývoj a štruktúra poľovných revírov, zastúpenie jednotlivých druhov poľovnej zveri výrazne ovplyvňujú aj nároky na poľovne upotrebiteľných psov a ich využitie. Platná legislatíva so sebou prináša zvýšené nároky na odbornosť a profesionálny prístup, ktorý do istej miery ovplyvňuje aj populačné zmeny v radoch poľovníkov a ich odlišné nároky na poľovného psa. V revíroch s raticovou zverou v súčasnosti prevláda snaha chovať menšie plemená psov vzhľadom na znížené nároky na výživu, starostlivosť, umiestnenie a prepravu. Našim chovateľským zámerom je vytvoriť nové plemeno psa zodpovedajúce a čo najviac sa približujúce požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnej dobe.
Cieľ a koncepcia plemena
Uvedeným požiadavkám sa najviac približuje nízkonohé plemeno duriča strednej až malej veľkosti v type slovenského kopova. Ide o plemeno nenáročné na priestor a výživu (vhodný aj pre poľovníkov bývajúcich v meste, minimálne nároky na prepravu autom), pomerne ľahko prenášateľné s ohľadom na veľkosť (transport na posed), odolné, bez významnejších zdravotných problémov (najmä dedičné ochorenia). Vzhľadom na predpokladané uplatnenie v praxi je vhodný na prácu duriča a farbiara a môže vykonávať všetky skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre tieto plemená. Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí.
Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli z tejto palety duričov rôzneho typu a sfarbenia vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca čierneho sfarbenia s pálením. Na fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú aj duriče iného sfarbenia s bielymi odznakmi, ktoré sa podľa existujúcich záznamov vyskytovali medzi jedincami aj pre výberoch slovenských kopovov do plemenitby z domácej populácie v minulom storočí.
Hlavný ťah je vytvoriť novú formu národného nízkonohého duriča, ktorý zachová uvedené povahové a exteriérové vlastnosti slovenského kopova, no bude viac prispôsobený menším revírom a užívateľským potrebám moderného poľovníka. Hlavným východiskovým plemenom je teda slovenský kopov, s využitím aj ďalších plemien na posilnenie vlastností duriča a psa dohľadávajúceho zver.
Vzhľad a stavba tela
Celkový vzhľad: nižší, ľahšej stavby tela, harmonický. Hrudník s dostatočných odstupom od zeme. Jednoznačne obdĺžnikový rámec, pevná kostra, rovný chrbát, mierne zvýraznený kohútik, chvost rovný až šabľovitý nesený v rovine chrbta. Dôležité miery: Tatranský durič je plemeno menšieho rámca dosahujúce výšku v kohútiku do 42 cm. Telesný rámec je obdĺžnikový v pomere výšky v kohútiku k dĺžke tela 1:1,25 /pes/ až 1,35/suka/.
Povahové črty: Je inteligentný, temperamentný s dobrou ovládateľnosťou, vyrovnanou povahou, bez známok agresivity alebo bojazlivosti voči okoliu. Voči ľuďom je priateľský. Napriek jeho priateľskej povahe je náruživý pri práci a odvážny pri kontakte so zverou. Pri práci je vytrvalý s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne.
Hlava: Mierne dlhšia ako širšia. Zreteľne vyjadrený stop, ktorý rozdeľuje hlavu na cca približne rovnakú lebečnú časť a papuľu. Papuľa: približne rovnako dlhá ako lebka. Nesmie byť pri pohľade zboku kvadratická. Oči tmavohnedé alebo hnedé, mandľového tvaru. Uši stredne dlhé až dlhšie siahajúce po špičku nosa, širšie nasadené nad rovinou oka.
Krk a loviteľský rámec: Krk strednej dĺžky, svalnatý, bez kožných záhybov. Chrbát pevný, pružný, zadok široký a harmonický. Hrudník primerane hlboký, nie príliš hlboký. Chvost primerane hrubý a dlhý, siahajúci po pätový kĺb. Plece plné a dobre osvalené, lopatka dlhá a šikmo uložená, rameno s primeraným zauhlením umožňujúce priestranný a vytrvalý pohyb.
Koža a srsť: Koža strednej hrúbky, elastická, bez záhybov. Srsť tvrdá, hrubšia, priliehavá s dostatočným leskom. Čierna s pálením - čierna farba s presne ohraničenými hnedými alebo hnedo hrdzavými znakmi na hlave, nad očami, po stranách nosa a pyskov, na hrudi a na končatinách, okolo konečníka, na spodnej strane chvosta. Prípustné sú biele znaky na hrudi a končatinách, prípadne biela lysinka na hlave. Hnedá - jednofarebné hnedo sfarbené jedince. Vyžaduje sa čierna maska v tvárovej časti hlavy. Krátke ucho.
História a pôvod
Na Slovensku sa oddávna chovali duriči, ktorí boli využívaní na lov zveri v horských revíroch. Z týchto psov rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti a po dlhom procese jeho šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov. Napriek dlhoročnému šľachteniu sa občas vo vrhoch slovenského kopova vyskytujú jedince menšieho rámca resp. odlišného sfarbenia. Tieto jedince boli využité na vyšľachtenie duriča menšieho rámca.
Štandardný exteriér a povaha slovenského kopova sa už desaťročia osvedčujú svojou temperamentnou povahou, neúnavnou chuťou do práce, výbornou orientáciou a hlasitosťou na stope. V praxi však môžu byť ich určité povahové črty limitujúce pri využívaní v menších revíroch a pri potrebe kratšieho durenia. Preto vznikla iniciatíva vytvoriť novú formu národného nízkonohého duriča, ktorá by zachovala špičkové prvky kopova a doplnila ich o vlastnosti vhodné pre menej rozľahlé revírovy.
Chovateľský cieľ a praktické využitie
Chovateľský cieľ spočíva v vytvorení nového plemena získaného krížením rôznych plemien s jasne definovanou a ustálenou genetickou výbavou. Jeho použitie by malo byť orientované v poľovných revíroch menších výmer (srnčia oblasť), na rovinách až pahorkatinách, kde sa v poslednom čase vo vyššom množstve vyskytuje a sústreďuje diviačia zver. Úsilie nesmeruje k vytvoreniu „ideálneho“ plemena, ktoré neexistuje, ale plemena, ktoré by poľovníkom poskytlo čo najširšie a pomerne všestranné praktické využitie pri spôsobe poľovania v našich podmienkach a získalo si tak miesto medzi nespočetným množstvom doteraz medzinárodne uznaných plemien psov.
Východiskovými plemenami pri vytváraní formy tatranského duriča sú slovenský kopov a jazvečík štandardný. Na dosiahnutie požadovaných exteriérových a pracovných vlastností budú použité aj ďalšie poľovné plemená psov, pričom jedince týchto plemien a ich medziplemenné krížence budú vyberané podľa prísnych kritérií so zameraním na povahu a exteriér plemena Tatranský durič. Podiel genetických informácií slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať.
Pokrok a súčasný stav
V súčasnosti existuje viacero spojení, z ktorých vzniká nový typ duriča. Východzím bodom sú slovenský kopov a jazvečík štandardný, a k dosiahnutiu požadovaných vlastností sa pridávajú ďalšie plemená. Generácie F1, F2 a ďalej sú súčasťou vývojového procesu, pričom klinické a pracovné skúšky sú potrebné pre uznanie nového plemena. Klub chovateľov tatranských duričov, ktorý vznikol v roku 2013, stojí na čele koordinácie chovu, výcviku a prezentácie plemena. Do budúcnosti sa počíta s hernými skúškami a oficiálnym uznaním FCI, ak bude trvalá a stabilná genetická základňa.
Podľa zverejnených informácií sa do sveta postupne dostávajú prvé expozície a šteniatka s PP, čo naznačuje operatívny pokrok v smerovaní k oficiálnemu uznaniu plemena. Zároveň sa uvádza, že slovenský kopov zostane ako základný rodinný a pracovný aportér, pričom tatranský durič predstavuje špecifickú formu prispôsobenú moderným potrebám.
Chovateľské a praktické poznámky
Pri výbere šteňaťa je dôležité zamerať sa na renomované chovné stanice, ktoré dbajú na zdravie a povahu psov. Šteniatka s PP sú očkované, odčervené a čipované. Odber šteňaťa je možný po primeranom veku, keď sú už samostatné a pripravené na nový domov. Na SVZ a SKJ sa sleduje stabilita jednotlivých línií a potreba pracovných skúšok na uznanie plemena.
Hlavnú pozornosť venujeme zachovaniu a rozvoju významných povahových vlastností slovenského kopova a doplneniu ich o vlastnosti umožňujúce výraznejšie využitie pri dohľadávkach postrieľanej zveri v menších revíroch. V budúcnosti sa predpokladá medzinárodné uznanie a široká aplikácia tatranského duriča ako praktického a spoločenského psa v slovenských aj zahraničných podmienkach.
Praktické špecifiká pre chov a výcvik
- Podiel SK genetických informácií v plemene by mal prevažovať, s primeraným zapojením iných plemien.
- Chov by mal viesť k stabilným genetickým líniám a vyrovnanej skupine plemena.
- Je potrebné viesť presnú evidenciu dospelých jedincov uplatnených v chove a odchovaných šteniat, vrátane vystavenia preukazov pôvodu od prvej generácie.
- Špecificky zameranie na prácu po výstrele a dohľadávanie zveri v menších revíroch.
Mini tabuľka: Porovnanie hlavných výhod
| Hodnota | Popis |
|---|---|
| Veľkosť | Nízkonohé, výška do 42 cm |
| Transport | Vhodný na transport v menej priestore (auto, posed) |
| Pracovná kapacita | Dohľadávanie zveri, durenie, farbiar |
| Povaha | Inteligentný, temperamentný, vyrovnaný, bez agresivity |
Krátky popis pôvodu: Na Slovensku sa oddávna chovali duriči, ktoré boli využívaní na lov zveri v horských revíroch Slovenska. Z týchto psov rôznych typov a veľkostí bol v 30 rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti a po dlhom procese jeho šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov. V posledných rokoch sa objavujú jedince menšieho rámca, ktoré boli využité na vyšľachtenie duriča menšieho rámca - Tatranského duriča.