Súčasný vývoj poľovníctva, najmä štruktúra poľovných revírov a zloženie zveri, výrazne ovplyvňuje aj nároky na poľovne upotrebiteľných psov a ich využitie. Tatranský durič je nové národné plemeno psa, ktoré vzniklo na Slovensku s cieľom čo najviac sa priblížiť požiadavkám moderného poľovníctva. Toto plemeno, zaradené do VI. Skupiny FCI: Duriče, farbiare a príbuzné plemená, v sekcii 2: Farbiare, je šľachtené pre krátke vyhľadávanie zveri pred výstrelom, ale hlavne pre dohľadávanie zveri po výstrele.
Podstata šľachtenia tatranského duriča
Šľachtenie tatranského duriča si vyžiadala súčasná doba a zmeny v poľovníctve. Cieľom bolo vytvoriť nové plemeno psa zodpovedajúce súčasným požiadavkám výkonu práva poľovníctva. Podľa názoru chovateľov sa týmto požiadavkám najviac približuje nízkonohé plemeno duriča strednej až malej veľkosti v type slovenského kopova. Ide o plemeno nenáročné na priestor a výživu, vhodné aj pre poľovníkov bývajúcich v meste, s minimálnymi nárokmi na prepravu autom. Je pomerne ľahko prenášateľné s ohľadom na veľkosť, odolné a bez významnejších zdravotných problémov.
Tatranský durič patrí do skupiny menších duričov. V porovnaní s kopovom a farbiarom má byť jednoznačne nižší, ale zase vyšší ako jazvečík. Pri šľachtení sa využívali predovšetkým jedince menšieho rámca a odlišného sfarbenia zo slovenského kopova, ktoré nesplňali štandard. Na dosiahnutie požadovaných exteriérových a pracovných vlastností boli použité aj ďalšie poľovné plemená psov, posilňujúce jeho vlastnosti duriča a psa na dohľadávanie raticovej zveri. Podiel genetických informácií slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať.
Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli z tejto palety duričov rôzneho typu a sfarbenia vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca čierneho sfarbenia s pálením. Na fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú aj duriče iného sfarbenia s bielymi odznakmi, ktoré sa podľa existujúcich záznamov vyskytovali medzi jedincami aj pri výberoch slovenských kopovov do plemenitby z domácej populácie v minulom storočí.
Charakteristika plemena
Tatranský durič je nižší pes, ľahšej stavby tela s obdĺžnikovým rámcom. Kostra má byť pevná a pružná, dobre osvalená, chrbát rovný s mierne zvýrazneným kohútikom, chvost šabľovito nesený. Výška v kohútiku sa pohybuje v rozpätí 35 až 42 centimetrov. Na jemne pretiahnutej hlave sú dlhšie ušnice, ktoré však nepresahujú nos. Požaduje sa plnochruposť s nožnicovým zhryzom. Srsť je hladká a priliehavá vo dvoch farebných variantoch: čierna s pálením, kde sú prípustné biele odznaky na hrudi a končatinách, alebo jelenia hnedá, ktorá môže, ale nemusí mať prímes čiernej.
Pes má vynikajúci čuch a takisto orientačný zmysel. Z hľadiska povahy ide o vyrovnané, temperamentné, dobre ovládateľné plemeno, ktoré pracuje vytrvalo a samostatne. Zver hlasito durí na kratšie vzdialenosti, približne do 300 až 400 metrov, rovnako sa prejavuje aj pri zhasnutej zveri. Môže vykonávať skúšky na durenie a dohľadávanie diviačej zveri a na dohľadávanie jelenej, srnčej, danielej i muflonej zveri.
Povahové vlastnosti tatranského duriča zahŕňajú inteligenciu, temperament s dobrou ovládateľnosťou, vyrovnanú povahu bez známok agresivity alebo bojazlivosti voči okoliu. Voči ľuďom je priateľský. Napriek jeho priateľskej povahe je náruživý pri práci a odvážny pri kontakte so zverou. Pri práci je vytrvalý s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne. Je hlasitý na teplej stope a pri zveri.
Karpatský pohár tatranských duričov
Dňa 07. 10. 2017 usporiadal Klub chovateľov tatranských duričov v Betliari 1. ročník Karpatského pohára tatranských duričov, CACT. Tieto špeciálne skúšky majú potvrdiť oprávnenosť šľachtenia nového národného plemena. Slávnostný nástup sa uskutočnil v parku kaštieľa Andrássyovcov. Pri vyzdobenom výrade a ľubozvučných tónoch lesnice otvoril skúšky predseda klubu a zároveň hlavný rozhodca Ing. Jaroslav Jevčák, MBA.
Skúšky pozostávali z dvoch častí. V prvej časti bolo vykonané hodnotenie podľa skúšobného poriadku pre predbežné skúšky farbiarov (PF). Po úspešnom absolvovaní získali psy poľovnú upotrebiteľnosť na dohľadávanie jelenej, muflonej a danielej zveri. Zámerom hodnotenia bolo posúdiť prenos genetických informácií od plemena bavorský farbiar, hlavne kvalitu nosa, vrodené hlásenie pri zhasnutej zveri a vrodený oznam. Prvú časť skúšok posudzovali Ing. Vojtech Kovalčík a p. Slavomír Kocík, ktorí vyhodnotili ako najúspešnejšiu Celest od Meňkyho s vodičom Andrejom Pavlovčinom.
V druhej časti sa posudzovalo v diviačom oplôtku. Hodnotili sa disciplíny: odvaha, správanie sa po výstrele, hlasitosť a spôsob práce. Zámerom bolo zhodnotiť prenos vlastností na potomstvo od východzieho plemena slovenský kopov a plemena jazvečík. Hodnotila sa odvaha, hlasitosť a spôsob práce. Všetky disciplíny sa posudzovali v diviačom oplôtku, pričom najprv pes samostatne pracoval s diviačou zverou. Po časovom limite 5-tich minút vstúpili do oplôtku rozhodcovia spolu s vodičom. Na pokyn rozhodcu vodič vystrelil zo zbrane do vzduchu. Hodnotilo sa správanie po výstrele a spôsob práce s diviačou zverou. Dôraz sa kládol na prenasledovanie alebo stavanie diviačej zveri. Tieto disciplíny posudzovali Ing. Jozef Telepun, PhD. a p. Róbert Krahulec.
Po úspešnom absolvovaní týchto disciplín sa body započítavali do celkového hodnotenia o Karpatský pohár tatranských duričov. Pri neúspešnom absolvovaní niektorej z disciplín v diviačom oplôtku vodič získal iba poľovnú upotrebiteľnosť na predbežných skúškach farbiarov a na pohári neuspel. Najlepšie v druhej časti skúšok si počínal Don Vaľaškovce s vodičom Šimonom Ballom.
Budúcnosť a perspektívy
Karpatský pohár tatranských duričov potvrdil opodstatnenosť šľachtenia nového národného plemena. Tatranský durič je spoľahlivý pri dohľadávkach postrieľanej zveri, ale zároveň odvážny pri diviačej zveri. Bolo by dobré, aby sa Karpatský pohár rozšíril o disciplíny ako sú posliedka, vyháňanie z húštin, sliedenie a správanie sa na stanovišti. Po úspešnom absolvovaní takýchto skúšok by sme mali psíka odvážneho na diviačiu zver s kratším hľadaním, ale zároveň odvážneho aj na postrieľanú zver pri dohľadávkach.
Tieto skúšky sa môžu stať najťažšími a najprestížnejšími pre 6. skupinu FCI, pretože snúbia 12-hodinovú umelú nepofarbenú stopu, vyhľadávanie zveri, odvahu a poslušnosť. Pre uznanie tohto plemena je ešte veľa práce. Potrebná je aj pomoc širokej slovenskej kynologickej a poľovníckej verejnosti. Treba si uvedomiť, že na dokončenie šľachtenia musí byť perfektný priparovací plán a zodpovedná selekcia. Bez overovania dedičnosti vlôh na skúškach a organizovania jarných zvodov mladých nezískame psa, ktorého šľachtíme.
Vyhlásenie výsledkov sa konalo v parku pri kaštieli Betliar. Putovný pohár pre víťaza získal vodič Šimon Ball so psom Don Vaľaškovce. Druhý v poradí sa umiestnil vodič Andrej Pavlovčin so sukou Celest od Meňkyho a tretí vodič Stanislav Zaň so psom Rubín Morské oko. Poďakovanie patrí organizátorom a všetkým, ktorí sa na týchto úspešných skúškach podieľali.
Predstavenie Tatranského duriča
Klub chovateľov tatranských duričov pristupuje k organizovaniu klubových skúšok veľmi zodpovedne, čo svedčí aj o samotnom výbere miesta konania skúšok. Veľkolepé dodržiavanie poľovníckych a kynologických tradícií prispieva k dobrej propagácii plemena nielen u nás, ale aj v zahraničí.
Tatranský durič je osobnosť, je nám v mnohom podobný - osobnosť v inteligencií, tolerancií, poslušnosti a vytrvalosti. Byť majiteľom a vodičom tatranského duriča-stopára je hrdosť. Pre tento cieľ sa od vodiča vyžaduje nielen vysoká odbornosť v oblasti poľovníctva vo všeobecnej rovine, ale hlavne znalosť správne a cieľavedome vedeného výcviku svojho zverenca. Nie je to len vodič poľovného psa, honec, ale poľovník - znalec etológie zveri, pôsobiaci profesionálne a zodpovedne so zachovaním všetkých poľovníckych zvyklostí a tradícií.
Aby nám náš „tatranec“, ako mu zvykneme hovoriť, prinášal radosť, musíme mu vytvárať podmienky pre jeho správny vývoj už od útleho veku, vytvárať mu spoločnosť pre vzájomnú psychickú a fyzickú stimuláciu tak, aby bol stále schopný vnímať, učiť sa a prispôsobovať. Pokiaľ sa nám podarí zladiť naše požiadavky s vlohami tatranského duriča-stopára, nemalo by nás už nič prekvapiť ani v tých najnáročnejších situáciách.
Autor: Ing. Klub chovateľov Tatranských duričov