Súčasný vývoj poľovníctva, hlavne vývoj a štruktúra poľovných revírov, zastúpenie jednotlivých druhov poľovnej zveri, výrazne ovplyvňujú aj nároky na poľovne upotrebiteľných psov a ich využitie. Platná legislatíva so sebou prináša zvýšené nároky na odbornosť a profesionálny prístup, ktorý do istej miery ovplyvňuje aj populačné zmeny v radoch poľovníkov a ich odlišné nároky na poľovného psa. V revíroch s raticovou zverou v súčasnosti prevláda snaha chovať menšie plemená psov vzhľadom na znížené nároky na výživu, starostlivosť, umiestnenie a prepravu.
Našim chovateľským zámerom je vytvoriť nové plemeno psa zodpovedajúce a čo najviac sa približujúce požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnej dobe. Uvedeným požiadavkám sa podľa nášho názoru najviac približuje nízkonohé plemeno duriča strednej až malej veľkosti v type slovenského kopova. Ide o plemeno nenáročné na priestor a výživu, pomerne ľahko prenášateľné s ohľadom na veľkosť, odolné a bez významnejších zdravotných problémov.
Vzhľadom na predpokladané uplatnenie v praxi je vhodný na prácu duriča a farbiara a môže vykonávať všetky skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre tieto plemená. Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli z tejto palety duričov rôzneho typu a sfarbenia vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca čierneho sfarbenia s pálením. Na fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú aj duriče iného sfarbenia s bielymi odznakmi, ktoré sa podľa existujúcich záznamov vyskytovali medzi jedincami aj pre výberoch slovenských kopovov do plemenitby z domácej populácie v minulom storočí.
Svoje vynikajúce povahové vlastnosti preukazuje slovenský kopov už celé desaťročia. Medzi výrazné pozitíva patrí jeho temperament, často krát až neúnavná chuť do práce, ochota a záujem sledovať stopu zveri (nepofarbenú aj pofarbenú), hlasitosť na stope a jedinečná odvaha. Tieto povahové črty sú neustále žiadané, v chove upevňované a selektované. Avšak s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti môžu byť práve niektoré z jeho povahových vlastností obmedzujúcim a limitujúcim faktorom pre využitie kopova mimo rozsiahlych lesných komplexov a v malých revíroch.
Práve v takýchto revíroch nájde praktické uplatnenie nová forma národného nízkonohého plemena duriča, ktorá zachováva uvedené žiaduce povahové traits slovenského kopova obohatené o vlastnosti umožňujúce mu výraznejšie využitie pri dohľadávkach postrieľanej zveri. Jedným z podstatných rozdielov práce takéhoto typu duriča je menší akčný rádius pri durení, ktorý je často príčinou straty a zabehnutia slovenského kopova; ide síce o pomalšie, ale pritom vytrvalé, systematické a hlasité durenie aj pomalšie rozvážnejšie a vytrvalé sledovanie stopy poranenej zveri.
Východzím plemenom pri vytvorení novej formy národného nízkonohého plemena duriča je slovenský kopov. Hlavne jedince menšieho rámca, ktoré nespĺňajú štandard slovenského kopova z hľadiska telesného rámca ale aj sfarbenia. Na dosiahnutie požadovaných exteriérových a pracovných vlastností boli použité i ďalšie poľovné plemená psov, ktoré posilňujú jeho vlastnosti duriča a psa na dohľadávanie zveri. Jedince týchto plemien, ako aj ich medziplemenné krížence, sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, zohľadňujúcich vopred určené povahové a exteriérové charakteristiky plemena Tatranský durič.
Podiel genetických informácií slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať. Zámerom chovateľskej práce je vytvorenie nového plemena, vytvoreného na základe slovenského kopova obohateného krížením s niekoľkými plemenami, ktoré zvýraznili hlavne jeho vlastnosti na dohľadávanie zveri, s ustálenou genetickou výbavou. Úsilie nesmeruje k vytvoreniu „ideálneho“ plemena, ktoré neexistuje, ale plemena, ktoré by poľovníkom poskytlo čo najširšie a pomerne všestranné praktické využitie pri spôsobe poľovania v našich podmienkach a získalo si tak miesto medzi nespočetným množstvom doteraz medzinárodne uznaných plemien psov.
Historické korene a vznik Tatranského duriča
Tatranský durič je plemeno psa s hlbokými koreňmi v slovenskej poľovníckej tradícii. Jeho história a vývoj sú úzko spojené s formovaním horských regiónov Slovenska, kde sa po stáročia využíval na lov zveri. Na Slovensku sa oddávna chovali duriči, ktoré boli využívaní na lov zveri v horských revíroch. Z týchto psov rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný typ duriča strednej veľkosti a po dlhom procese šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov. Po dlhoročnom šľachtení sa občas vo vrhoch slovenského kopova vyskytujú jedince menšieho rámca alebo odlišného sfarbenia, ktoré sa stali základom pre vyšľachtenie duriča menšieho rámca.
Vizuálny odkaz na exteriér a fyzické parametre
Celkový vzhľad: nižší, ľahšej stavby tela, harmonický. Hrudník s dostatočným odstupom od zeme. Jednoznačne obdĺžnikový rámec, pevná kostra, rovný chrbát, mierne zvýraznený kohútik, chvost rovný až šabľovitý nesený v rovine chrbta. Dôležité miery: Tatranský durič je plemeno menšieho rámca dosahujúce výšku v kohútiku do 42 cm. Telesný rámec je obdĺžnikový v pomere výšky v kohútiku k dĺžke tela 1:1,25 pre psa a 1:1,35 pre suku. Hlava: mierne dlhšia ako širšia, s výrazne vyjadreným stopom. Oči tmavohnedé alebo hnedé, mandľového tvaru. Uši stredne dlhé až dlhšie, siahajúce po špičku nosa, širšie nasadené nad rovinou oka. Krk strednej dĺžky, svalnatý. Chrbát pevný, rovný. Chvost primerane hrubý a dlhý, nasadený mierne pod rovinou alebo v rovine chrbta. Hrudník primerane hlboký a priestranný, rebrá oblúkovité, pružné. Srsť tvrdá a hrubšia, s čiernou s pálením alebo jednofarebná hnedá, s čiernou maskou v tvárovej časti hlavy.
Povahové vlastnosti: Inteligentný, temperamentný, vyrovnaný, bez agresivity alebo bojazlivosti voči okoliu, priateľský k ľuďom. Napriek priateľskej povahe je dychtivý po práci a odvážny pri kontakte so zverou. Pri práci je vytrvalý, s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne. Odporúčania pre chovateľov: Jedince menšieho rámca z pôvodných vrhov môžu slúžiť ako základ pre vznik duriča menšieho rámca, pričom genetický podiel kopova by mal prevažovať.
Využitie a výcvik
Tatranský durič je primárne poľovne upotrebiteľný pes, vhodný na prácu duriča a farbiara. Môže vykonávať všetky skúšky poľovej upotrebiteľnosti pre tieto plemená. Jeho inteligencia a temperament ho predurčujú aj na iné aktivity, vrátane súťaží agility či dogdancingu, ak je správne vedený a socializovaný.
Byť majiteľom a vodičom tatranského duriča-stopára je zodpovednosťou vyžadujúcou vysokú odbornosť v oblasti poľovníctva a vedomosti správneho výcviku. Napriek potrebe odborného prístupu je dôležité vytvárať vhodné podmienky pre jeho vývoj už od útleho veku a zabezpečiť spoločnosť a stimuláciu pre jeho psychickú a fyzickú pohodu.
Súčasný stav a možnosti chovu
V súčasnosti sa Tatranský durič teší záujmu poľovníkov, ktorí hľadajú spoľahlivého a všestranného psa. Chovná stanica Čisté bučiny s dlhoročnou tradíciou ponúka na predaj šteňatá plemena Tatranský durič s rodokmeňom. Tieto šteniatka pochádzajú z lesnícko-poľovníckeho chovu, kde sa ich rodičia intenzívne využívajú v poľovníctve a majú vynikajúce pracovné schopnosti. Predávajú sa aj dospelé, poľovne upotrebiteľné psy s PP, s možnosťou výberu psa alebo suky s očkovacím preukazom a skúškami SD, PF, (FD, FSMP, IHF...). Porovnanie dôležitých mier: výška v kohútiku do 42 cm, pomer výšky ku dĺžke tela 1:1,25 (pes) alebo 1:1,35 (suka), hĺbka hrudníka do polovice výšky v kohútiku.
Záver bez formálneho záveru
Tatranský durič predstavuje modifikovanú a modernizovanú formu národného nízkonohého duriča, ktorá reaguje na súčasné potreby poľovníctva, pričom čerpá zo silných koreňov Slovenského kopova a dopĺňa ich o vlastnosti potrebné pre efektívne dohľadávanie zveri v moderných revíroch. Je to plemeno s výbornými povahovými vlastnosťami, ktoré môže pri správnom výcviku a starostlivosti prinášať spoľahlivého partnera na dohľadávky aj v mestských podmienkach, pričom si zachováva tradičné poľovnícke hodnoty a etiku.
