Táto článok zhromažďuje a prepojuje informácie z poskytnutého textu s cieľom poskytnúť čo najpodrobnejšie a zrozumiteľné poznanie o tatranskom duričovi, jeho šľachtiteľskom kontexte, charakteristikách, využití v poľovníctve a dôležitosti registrácie a standardov pre výkon práva poľovníctva.
Historický a šľachtiteľský kontext
Na Slovensku sa duriče používali na lov zveri v horských revíroch a z týchto psov rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný durič strednej veľkosti a po dlhom procese jeho šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov. V prvej etape šľachtenia boli využité jedince rôznej veľkosti, typu a farby a z nich bol nakoniec výberom ustálený typ Slovenského kopova. Napriek dlhoročnému šľachteniu sa občas vo vrhoch slovenského kopova vyskytujú jedince menšieho rámca resp. odlišného sfarbenia, ktoré boli využité na vyšľachtenie duriča menšieho rámca.
Vzor a cieľ nového plemena
Hlavným cieľom šľachtiteľskej práce je vytvoriť nové plemeno, ktoré má zodpovedať a čo najviac sa približovať požiadavkám výkonu práva poľovníctva v súčasnosti. Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí a preto vznikol nový typ nižšieho rámca, ktorý je vhodný na práci duriča a farbiara a môže vykonávať všetky skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre tieto plemená.
Všetky parametre exteriéru a povahy
Celkový vzhľad tatranského duriča je: nižší, ľahšej stavby tela, obdĺžnikového rámca s pevnou kostrou, rovný chrbátom a nasadeným chvostom v rovine alebo mierne kosáčovitým. Výška v kohútiku do 42 cm, telesný pomer výšky ku dĺžke tela okolo 1:1,25 až 1:1,35 (pes/suka). Hlava je mierne dlhšia než široká, so zreteľným stopom; lebka primerane široká, papuľa približne rovnakej dĺžky ako lebka; pysky kryjú dolnú čeľusť a ústny kútik je výrazný. Zuby sú dobre vyvinuté, s nožnicovým zhryzom. Oči tmavohnedé alebo hnedé, mandľového tvaru; uši stredne dlhé až dlhšie, širošie nasadené nad rovinou oka.
Krk je strednej dĺžky, horná línia pevná a rovná až mierne klesajúca od kohútika ku koreňu chvosta. Chrbát pevný a pružný, zadok široký a dostatočne dlhý, bedrá primerane dlhé a osvalené. Hrudník nie je príliš široký, hlboký a priestranný; rebrá sú oblúkovité a pružné, spodná línia a brucho mierne vtiahnuté. Chvost je primerane hrubý a dlhý, nasadený buď na úrovni hornej línie alebo mierne pod ňou. Plece plné a dobre osvalené; rameno dostatočne dlhé s dobrým zauhlením, umožňujúce psovi priestranný pohyb. Predné tľapky dobre kľené, s tmavými pazúrmi; koleno pevné; zadná labka silno klenutá a uzavretá; bez vlčích pazúrikov.
Pohyb je plynulý a priestranný vo všetkých typoch pohybu; pri kluse je horná línia rovná a pohyb elegantný; predné aj zadné končatiny idú paralelne. Koža strednej hrúbky, elastická bez záhybov. Srsť je tvrdá a hrubšia, priliehavá s dostatočným leskom. Farby a značenia zahŕňajú čiernu s pálením (čierna farba s presne ohraničenými hnedými alebo hnedo hrdzavými znakmi na hlave, nad očami, po stranách nosa a pyskov, na hrudníku a končatinách, okolo ritného otvoru a na spodnej strane chvosta; prípustné biele znaky na hrudi a končatinách, alebo biela lysinka na hlave) a červenú (jednofarebnú červenú s odtieňmi od svetlohnedej až po jeleniu červeň; prímes čiernych chlpov tolerovaná).
Charakter a pracovné dispozície
Tatranský durič je inteligentný a temperamentný, s vyváženou povahou a priateľským vzťahom k ľuďom. Napriek priateľskej povahe je dychtivý po práci a odvážny voči zveri, pri práci je vytrvalý a má výnimočný čuch a orientáciu v teréne. Jeho povahové črty sú vo výbere chovu a pri zaisťovaní vhodnosti pre rôzne podmienky poľovníctva neustále žiadané a sú selektované. Avšak niektoré z týchto čŕt môžu byť limitujúce pri využívaní v menších revíroch alebo pri obmedzených priestorových podmienkach.
V malých revíroch a pre použitie mimo rozsiahlych lesných komplexov je vhodná nová forma nízkonohého duriča, ktorá zachováva žiaduce temperamentové a pracovné vlastnosti Slovenského kopova, no s menším akčným rádiom. Hlavnou výhodou je menší „akčný rádius“ pri durení, čo znižuje riziko strát a zrýchľuje dohľadávanie postrieľanej zveri pri praktickom využívaní v menej rozsiahlych oblastiach.
Genetický a reprodukčný koncept
Podiel genetických informácií zo Slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať. Cieľom chovateľskej práce je vytvorenie nového plemena založeného na Slovenskom kopovi so zveličenými vlastnosťami na dohľadávanie zveri, s ustálenou genetickou výbavou. Do chovu sú zapojené jedince aj medziplemenné krížence, ktoré sú starostlivo vyberané podľa preddefinovaných povahových a exteriérových kritérií.
Praktická registrácia a legislativná kontúra
Chov spoločenských zvierat, ktorý predáva „iba“ v rámci územia SR, musí svoju činnosť ohlásiť na miestne príslušné regionálne veterinárne a potravinové správy. Súčasná legislatíva zavádza zvýšené nároky na odbornosť a profesionálny prístup, čo vplýva aj na populačné zmeny v radoch poľovníkov a ich nároky na poľovného psa. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 283/2020 Z. z. presne špecifikuje podmienky, ktoré musí splniť každý chov spoločenských zvierat podľa druhu a veľkosti.
Vzor exteriéru a porovnanie s kopovom
Krátky historický popis pôvodu plemena ukazuje, že duriče používané na durenie zveri v horských regiónoch Slovenska sa vyvíjali z rôznych typov a veľkostí, pričom zo všetkých týchto línií bol vybraný durič strednej veľkosti a po dlhom procese jeho šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov. Nové plemeno Tatranský durič predstavuje variant vytvorený z rozličných plemien s cieľom zosúladiť exteriér a vlastnosti pre využitie v menej rozsiahlych revíroch a pri použití v prostredí mesta, pričom hlavnou inšpiráciou zostáva slovenský kopov ako vzor po konzistencii povahových a pracovných charakteristík.
- Podstatným rozdielom je menší „akčný rádius“ durenia a prispôsobenie sa menším revírom.
- Nový typ má nižší rámec, ktorý je vhodný aj pre prácu v mestskom prostredí alebo pri transporte na posed.
- Genetická výbava kladie dôraz na čo najväčšiu dominanciu géne Slovenského kopova pri zachovaní hlavne jeho vlastností na dohľadávanie.
Praktické zapojenie do praxe
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je dôležité mať na pamäti primerané kritériá výberu pre chov tatranského duriča a jeho zapojenie do poľovníctva. Plemeno je navrhnuté tak, aby bolo nenáročné na priestor a výživu (vhodné aj pre chov v meste) a aby bolo transportovateľné, odolné a s minimálnymi zdravotnými problémami, čo sú kľúčové faktory pre úspešné praktické využitie vo vybraných revíroch.
