Pes v byte: ako na to a čo očakávať

Domáce zvieratá v bytoch nie sú ničím výnimočným. O tom, že niekto chová mačku, susedia ani nemusia vedieť, horšie to môže byť so psami. Ich brechot je neraz počuť v celom vchode.

V bytovke vo Vrakuni sa susedia sťažovali na neustály brechot psa. Majiteľka zvieraťa povedala, že ich pes mal problém si zvyknúť na nový byt. "My sme sa presťahovali do menšieho bytu. Myslím si, že sa nudil a chcel ísť s nami, tak kňučal," opísala situáciu majiteľka. Tento problém trval viac ako rok. Kým im neporadili, čo majú robiť. "Mali sme problémy so správcom a on sám je psíčkár.

Profesionálni inštruktori tvrdia, že ak pes šteká, niečo tým naznačuje. "Buď ten pes nemá dostatočne vybúdu energiu alebo počas dňa nie je záujmovo vyťažený. Dá sa to ovplyvniť pravidelným výcvikom. Preto zriaďujeme výcvikové kynologické objekty, kde sa ľuďom snažíme pomáhať odbúrať takýto negatívny podnet," vysvetlil Martin Barlík, inštruktor a majiteľ školy pre psov. Ak by každý pes mal skúšku základnej ovládateľnosti, dochádzalo by menej ku konfliktným situáciám.

"Ak majiteľ rozmýšľa, že chce kúpiť psíka do bytu, je potrebné aspoň v tom veku, keď je šteňa, aby mu venovať dostatok času. V predaji sú obojky proti štekotu. Milovníci zvierat ich ale odmietajú. "Väčšinou to ľudia využívajú na to, keď nechávajú psa doma zavretého v byte a susedia sa sťažujú. Ak máte v bytovom dome štekajúceho psa a sused sa o tomto probléme s vami odmieta rozprávať, môžete sa brániť.

Aké plemeno zvoliť?

Aj v súčasnej dobe v širokej verejnosti prevažne "nepsičkárov" prevláda názor, že pes do bytu nepatrí. A keď už si psa do bytu zhotovovať, tak jedine nejaké malé plemeno. Názory typu "Veľký pes do bytu nepatrí, veď to hraničí s týraním zvierat!" Alebo "Pes v paneláku je jednoducho chudák!" Som počula už mnohokrát. Je to skutočne pravda? Čo obstaranie psa do bytu obnáša? A naozaj je držanie veľkých psov v byte nevhodné? Poďme sa na celú situáciu pozrieť bližšie.

Spoločenské plemená

Dilema, či pes do bytu patrí alebo nie, rieši veľa ľudí. Zo všeobecného hľadiska je dôležité, o ktoré plemeno sa jedná a s tým spojené množstvo času, ktoré môžeme psovi venovať. U spoločenských plemien malého vzrastu ako je čivava, mops alebo čínsky chocholatý pes je to jednoznačné. Sú to plemená určená len pre chov v byte (či vnútri domu). Nie, že by títo psíkovia netrávili radi čas na záhrade, ale o celoročnom vonkajšom pobyte (u búdy alebo v koterci) nemôže byť reč. Preto sú spoločenské plemená všeobecne ako stvorená pre chov v bytoch. Títo psíci majú priateľskú povahu, nie sú tak nároční na pohyb a pri prechádzkach ich zvládnu aj menšie deti. Medzi spoločenské plemená patrí napríklad bišon, maltézak, pekinský palácový psík, japan chin, papillon, bolonský psík, francúzsky buldoček atď.

Miniatúrne plemená

V dnešnej dobe veľmi módne miniatúrne plemená ako čivava, pražský krysařík alebo yorkšírsky teriér majú bezpochyby svoje výhody. Spotreba krmiva je minimálna, zmestia sa aj do vrecka, takže ich môžeme brať na miesta, kam by sme sa s veľkým psom nemohli vydať. Na pohyb a priestor majú malé nároky a keď si na ne kúpime prepravku, môžu vo verejnej doprave cestovať zadarmo. Sú to psy pre život v byte, poťažmo v mestách, ako stvorenia. Deti s nimi môžu vyraziť von a nemusíme mať strach, že ich pes bude na vodítku vláčiť. S ich malou veľkosťou je ale spojená určitá krehkosť. A preto musíme dať pozor, aby sme malému psíkovi omylom neublížili. Také prišliapnutie packy, ktoré štyridsaťkilový pes skoro nepocíti, môže u malých psov spôsobiť zlomeninu.

Ako si vybrať psa do bytu?

Pokiaľ hľadáme vhodnú rasu do bytu podľa psieho atlasu, nemusíme vyberať len medzi spoločenskými a toy plemenami. Aby sme si vybrali najvhodnejšieho psíka, musíme si najskôr ujasniť, čo od neho vlastne očakávame. Mali by sme si položiť základné otázky.

• Chceme len maznáčika na doma, jednoducho pohodového psieho priateľa, ktorý nie je moc náročný na pohyb?
• Chceme psa na výlety a každodenné dlhšie prechádzky?
• Alebo psa, s ktorým sa budeme venovať nejakému kynologickému športu?
• Chceme psa s dlhšou srsťou, ktorá potrebuje väčšiu starostlivosť?
• Sme ochotní venovať viac času upratovania psích chlpov?
• Je pre nás dôležitý vzhľad alebo viac záleží na povahe?

V prvom rade si musíme ujasniť, čo môžeme svojmu budúcemu psovi ponúknuť a koľko času zo svojho denného programu mu venujeme. Predsa len je pes záväzok na ďalších 10 - 15 rokov, a tak musíme k obstaranie živého tvora pristupovať zodpovedne.

Ak sme sa už rozhodli, že si psíka do bytu kúpime, ale váhame medzi viacerými plemenami, je dobré zohnať si čo najviac informácií. Odporúčam neriadiť sa len informáciami z psieho atlasu, kde charakteristika býva len veľmi stručná, ale vyhľadať si o daných plemenách viac podrobností. Platí pravidlo, že najlepšie vám poradia priamo chovateľ. Len chovateľ dokáže presne povedať potreby danej rasy (koľko pohybu potrebuje atď.). Zodpovedný chovateľ sa vždy snaží, aby sa šteňatá dostali do dobrých rúk a vhodných podmienok a nesnaží sa šteňatá udať každému, kto prejaví záujem.

Výborná príležitosť, kde okukovať jednotlivé plemená, je výstava psov. Pri výbere budúceho psa vyberajte predovšetkým podľa pravdepodobnej povahy, nie len podľa veľkosti a vzhľadu. Pri výbere psa tiež nepodliehajte móde. Veľa bíglov, labradora, stavačov a rhodéských ridgebackov, ktoré si ľudia kúpili kvôli líbivému vzhľadu, bez toho, aby brali do úvahy ich potreby, nežijú život, ktorý by si zaslúžili. Stávajú sa potom z nich nespokojní, neovládateľný psi. Alebo tiež psy bez záujmu a bez prejavu.

Veľký pes v byte

Ak ste milovníkom veľkých psov, ale váhate, či je taký pes do bytu vhodný, tak vedzte, že aj veľký pes môže byť v byte šťastný a prežiť tu spokojný, plnohodnotný život. Podľa môjho názoru (a nie som rozhodne sama) platí jednoduché pravidlo: Ak má pes dostatok pohybu a netrpí samotou, môžeme ho chovať v byte. Vždy záleží na prístupe a zodpovednosti majiteľa.

Samozrejme sú plemená, ktoré sa pre chov v byte hodí viac, iná menej. Pre brazílsku filu nie je byt a mestské prostredie práve ideálne. Rovnako tak chlpatý stokilový bernardín pre poriadkumilovného človeka z garzónky, ktorý má rád prekúrený byt, nie je moc šťastná voľba. Ale ak sa majiteľ skutočne "obetuje", vydrží v byte takmer každé plemeno. Obeť sa týka času stráveného upratovaním a času, ktorý strávime s naším psím miláčikom vonku. Aj keď čas vonku, venovaný fyzickej aktivite a rozvíjanie vzájomného vzťahu pri prechádzkach či výcviku, by pre človeka nemala byť obeť, ale radosť. Veď preto si psa do bytu kupujeme, aby sme s ním trávili voľný čas a boli mu priateľom.

Musíme samozrejme počítať s tým, že veľký pes stojí viac peňazí (viac krmiva, väčšie obojky, viac odčervovacích práškov atď.).

Všehazujúci chvost

Ďalej by sme si mali uvedomiť, že pes v byte vždy spôsobí nejaké škody. Veľký pes chvostom či hlavou ľahko zrazí poháre na konferenčnom stolíku a jednoducho môže znečistiť steny bytu. Pre situácie, kedy sa obrie psík vráti z prechádzky celý od blata a otrepy sa, prípadne sa o stenu priamo utrie, bude výhodné vymaľovať byt do výšky jedného metra umývateľnou farbou. U dogovitých psov sa tiež často stáva, že viac slintajú. Budúce páničkovia takéhoto "uslintance" sa budú musieť zmieriť s tým, že budú chodiť po byte s handrou a slintáky občas utierať. Pri oklepání možno aj zo stropu ...

Chlpači

U dlhosrstých chlpáčov, ako je napr. Bernský salašnícky pes, zasa musíme počítať s tým, že v zime by im v prekúrenom byte bolo neskutočné horúco. Sú to psy, ktoré sa hodia skôr pre celoročný pobyt vonku na záhrade rodinného domu. V prípade, že ich chceme chovať v byte, musíme sa tomu prispôsobiť a zabezpečiť, aby v byte netrpeli! To znamená poskytnúť im dostatok pohybu a vyžitie a hlavne v zime byt nepretápať! Pes sa musí cítiť dobre, a preto sa musí kúriť len primerane. Páničkovia oblečú hrubé ponožky a sveter, alebo psovi vyhradí jednu miestnosť, kde sa kúriť nebude. Potreby psa sú v týchto prípadoch dôležitejšie ako komfort majiteľov. Ak nie sme schopní psovi zabezpečiť v byte pohodový žitia, je predsa len lepšie poobzerať sa po inom, vhodnejšom plemene.

Úskalia chovu v byte

Pokiaľ si chcete zaobstarať psa do bytu, musíme počítať s tým, že pre udržanie poriadku sa bude upratovať oveľa častejšie. Ten, kto si úzkostlivo potrpí na poriadok a pri uzretí najmenšieho chĺpku či smietky hneď nadskočí, nech si radšej psa neobstaráva. Srsť bytových psov totiž podlieha celoročnej výmene. Aj keď dvakrát ročne môžeme zaznamenať obdobie zvýšeného pĺznutia, tak púšťať chlpy úplne neprestane nikdy. V dobe pĺznutia je potreba vysávať takmer denne. Je potom len na nás, či si zvolíme psa krátkosrstého alebo dlhosrstého. U dlhosrstých plemien bude prítomnosť chumáčov chlpov ešte výraznejší. Hladkosrsté psy majú síce krátke chlpy, ale zase sú ako ihličky, ktoré sa do všetkého zapichujú a veľmi ťažko sa odstraňujú.

Psy dlhosrstí vyžadujú samozrejme väčšiu starostlivosť, musíme ich pravidelne vyčesávať. Tiež po každej vychádzke v mokre či blate budeme musieť psa dôkladne umyť, inak v byte budeme mať všade hnedé šmuhy a stopy. Krátkosrsté psy stačí v niektorých prípadoch len dôkladne utrieť. Existujú tiež plemená, ktoré nepĺznu (napr. Pudel), u týchto psov zase budeme musieť počítať s pravidelnou úpravou srsti a zastrihávaním.

Deštruktívne správanie

Ďalším úskalím, na ktoré by sme sa mali pripraviť dopredu, je fakt, že pes môže byť ničiteľ, ktorý sa bude v našej neprítomnosti zabávať tým, že okúše všetko možné aj nemožné. Niektorí psi majú deštruktívne správanie len vo šteňacom období, iné to neopustí celý život. A rozhodne sa to netýka len psov veľkých, aj malý jazvečík dokáže doma urobiť solídne neplechu. Preto by sme v čase našej neprítomnosti mali odpratať všetky potenciálne nebezpečné predmety a nachystať psovi dostatok hračiek, aby sa zabavil. (Na tento účel môžu poslúžiť napríklad byvolie kostičky, hračka KONG pod.) Pokiaľ sa pes nudí, nie je poriadne vybehaný, môže si prebytočnú energiu vybíjať ohryzovaním vybavenie domácnosti. Tiež cenné veci by sme mali radšej odpratať, alebo psa jednoducho do niektorých miestností nepúšťať. Ak psa ráno pred odchodom do práce riadne vybeháme, znížime riziko ničenia vecí z nudy. Unavený pes potom väčšinu času prespí, pretože psy dokážu bez problému prespať aj 17 hodín denne.

Samota

Ďalší návyk, ktorý musíme u šteňaťa pestovať už od mala, je príprava na náš odchod. Šteňa si musí postupne zvykať, že je v byte samo. Spočiatku to budú len krátke chvíľky, ktoré budeme postupne predlžovať. Pes si zvykne, že aj keď odchádzame, tak sa vždy zase vrátime. Postupným navykaním na samotu predídeme prípadným nepríjemnostiam. Bohužiaľ sa niekedy objavujú závažnejšie prípady, keď psík za neprítomnosti majiteľa v byte vyje, šteká a demoluje zariadenie, prípadne sa pomočuje. Tento jav sa nazýva "separačná úzkosť" a vyžaduje dlhodobý, odborný prístup. Preto nezabudnite psa už od mala zvykať na samotu.

Treba na to ísť systematicky a dôsledne. Pes sa musí naučiť, že je úplne normálne, že panička odíde a po čase sa vráti. Nerobiť z toho emocionálnu drámu. Psovi jednoducho oznámim, že idem preč a vrátim sa. Nelúčim sa s ním, ani ho nevítam po príchode. Ako keby sa nič zvláštne nedialo. Takto to pes musí chápať.

U malého šteniatka som zvolila taktiku, že ho unavím vonku, potom ho nechám samého doma. Odišla som na cca 30 minút do obchodu, a keď som sa vrátila, našla som spiaceho psa. Možno chvíľku skučal, neviem, ale potom zaspal a tým sa naučil, že na tom nič nie je, keď panička odíde. Postupne som dobu neprítomnosti predlžovala. Za tie 3 dni sa ten základ naučiť dá, treba to viackrát denne trénovať.

BRATISLAVA 5. júla - „Máme nového psíka, nevie si v byte zvyknúť, stále zavýja a susedia nás preklínajú,“ nejeden psíčkár túto vetu počul alebo povedal. Ak máte v byte psa od šteniatka, isto je to jednoduchšie, ako učiť novým podmienkam staršieho psa. Skúsenosti mi však ukázali, že každý pes je iný a na každého platí niečo iné. Keď som si pred tromi rokmi zobrala psa z útulku, jeho „dočaskárka“ mi tvrdila, že byť v byte bez nej zvláda a nebude to žiaden problém. Realita bola iná. Vopred nepripravená na túto situáciu som teda od začiatku prechádzala všetky diskusné fóra, prečítala všetko, čo sa dalo, radila sa so šéfkou útulku, veterinármi, v zoo obchodoch aj so psíčkármi. Už-už som bola pripravená kúpiť obojok s ultrazvukovými alebo inými výbojmi, aby ho to prinútilo prestať štekať. K tomu našťastie neprišlo, a preto sa rada podelím o veci, ktoré na rozdiel od tých vyššie spomenutých, v tomto období fungovali. Nikdy nie však len jedna z nich, skôr kombinácia viacerých, sama som na to prichádzala postupne. V úvode nepomáhalo nič, ani meditačná hudba. Pred časom sa na mňa obrátila kamarátka, že jej kolegyňa má nového psa a podobný problém.

Rada č. 1, ktorú si prečítate na všetkých diskusných fórach, vo všetkých knihách a poradia vám ju aj psíčkari či veterinári. Áno, pes sa potrebuje vybehať, vybúriť, unaviť. Za jeden z najdôležitejších bodov to napriek tomu považujem, len nečakajte, najmä na začiatku, že bude stačiť len to. Odporúčam zaviesť pravidelnosť. Vyvenčený pes, šťastný pes. Všetko je to o čase, ktorý psovi venujeme - pravidelné venčenie, nové podnety, časté prechádzky, výlety, stretávanie sa s inými psami - to všetko je dôležité, či je pes v byte, dome alebo na dvore.

Keď váš pes vie, že obliekanie bundy, branie kľúčov a nejakej tašky znamená, že sa niekam ide, nemôžete mu to ukazovať pred odchodom do práce. Nemôže si myslieť, že idete niekam bez neho. A tak sa obliekajte, aby vás nevidel, dajte si kabelku k dverám, rovnako ako kabát a bundu, topánky si obujte až vonku. Budete si možno pripadať hlúpo, ale stojí to za to. Keď máte väčší byt, je šanca, že z jeho obľúbeného miesta vás neuvidí kráčať k dverám, keď však máte menší byt ako ja a váš odchod jasne vidí, o to je to dôležitejšie. Mnoho ľudí mi potvrdilo, že to robia a že ich psi sú v pohode. Samozrejme, keď ich samota nestresuje, lúčte sa ostošesť. Myslite však na to, že váš „vystresovaný“ pes si časom toto lúčenie spojí s vašim odchodom a bude to pre neho len horšie. Proste sa pokojne pohybujte po byte, neponáhľajte sa, robte veci, akoby ste nikam nešli, niečo si hmkajte alebo mu pokojným hlasom hovorte, že sa za chvíľku vrátite. Pamätám si na to, ako som na začiatku hneď po zobudení tŕpla, že ma to opäť čaká. Bola som tak v strese, že keď odídem, znova začne to zavýjacie peklo, že sa mi chcelo až plakať a bolo to zo mňa určite cítiť. Nervózny pes, nervózny majiteľ, zlá kombinácia. Psi to cítia. Ak si ľahne a nebude stále behať okolo dverí, je to dobré znamenie.

Ďalšia z najčastejšie spomínaných rád, bola: „Nechajte mu niekde v byte jeho hračku, obľúbenú veci či dokonca tričko, aby vás cítil. Alebo po byte rozmiestnite niekoľko granúl či pamlskov.“ V našom prípade, najmä zo začiatku, nefungovalo nič. Keď bol pes v strese, nič si nevšímal, granulky pohltal za 5 sekúnd a už znova riešil, že je sám. Avšak vyskúšajte, aspoň na chvíľku ho to zabaví. Do tohto momentu ste stále v byte.

Najväčší zlom v mojom snažení nastal po objavení aplikácie Alfred. Dovolím si tvrdiť, že mi to zmenilo život. Samozrejme, pokukovala som už dlhšie po nejakej kamere, ale tie kvalitnejšie neboli práve najlacnejšie. Túto aplikáciu si len nainštalujete do dvoch telefónov - ten, ktorý máte so sebou slúži ako „viewer“ a ten, čo je doma ako kamera (odporúčam mať napojené na elektrinu, nonstop snímanie priestoru veľmi vybíja mobil). Môžete sledovať live jeho pohyb po byte a počujete ho (odporúčam zvoliť miesto, z ktorého ho budete najlepšie vidieť, smerom k dverám alebo proste také, ktoré bude vyhľadávať). Podľa jeho správania budete vedieť, či má tendenciu utekať k dverám, či leží a zavýja alebo zbesilo behá po byte, či nebodaj niečo trhá alebo kúše od stresu. A ak ho aj nemôžete sledovať v práci stále, príde vám notifikácia aj s nasnímaním zmeny pohybu. Preto ak napríklad na kamere uvidíte, že hneď po vyjdení z bytu pribehne k dverám, znamená to, že nepochopil, čo sa deje. Neakceptoval, že ste odišli. Takto môžete sledovať, čo váš pes robí.

Ďalšia rada, ktorá naozaj funguje. Po večeroch alebo cez víkend trénujte odchody a príchody - choďte (hoci len na chodbu alebo aj o poschodie nižšie) na minútu a potom sa vráťte. Potom to zvýšte na 2, 5, 10 minút. Časom choďte nakúpiť na pol hodinu až hodinu, potom do kina na 2-3 hodiny až to postupne natiahnete na celý pracovný čas.

Rada, ktorú som dostala až neskôr je: „Nevstupujte do bytu vtedy, keď zavýja alebo šteká.“ Nemôže si totiž myslieť, že keď bude štekať, privolá vás. V jednom takom momente, keď štekanie a zavýjanie nechcelo prestať, som už zúfalá zabúchala na dvere. Samozrejme, mojim cieľom nie je ho strašiť, videla som však na kamere, že to zaúčinkovalo, na chvíľu prestal a od dverí sa vzdialil. Keď ho po príchode zoberiete na prechádzku, bude najšťastnejší. To, čo platí pri odchode, platí aj pri príchode. Nevítajte sa s ním veľkým objímaním. Stále buďte v pohode, akoby sa nič nedialo. Bude aj on. A bonusová rada - „nezaspite na vavrínoch“. Neznamená totiž, že ak sa to raz naučí, máte vyhraté. Pretože ak sa stane, že ho napríklad budete môcť brávať do práce alebo jednoducho niekoľko týždňov či mesiacov nebude v byte sám, odvykne si. Zabudne, že je to v poriadku a že sa za pár hodín vrátite. Rovnako buďte obozretní pri zmene bývania. Všetci odborníci vám však potvrdia, že v prvom rade treba byť trpezliví. Na začiatku to môže trvať aj 1-2 mesiace, ako v našom prípade.

Záhrada nie je všetko

Situácia, kedy pes trávi celý deň voľne na záhrade a majiteľ s ním napriek tomu chodí na pravidelné každodenné prechádzky a trávi s ním čas po príchode z práce, je ideálne. Ale svet nie je vždy ideálny a realita je mnohokrát inde. Niektorí "záhradní" psi chodia na prechádzky len cez víkend, keď je na to viac času, a niektorí bohužiaľ ani to nie. Aj v dnešnej dobe mnoho ľudí razí názor: "Keď je pes na záhrade, tak predsa bez prechádzky vydrží." Títo ľudia si neuvedomujú, že záhrada, hoci veľká, neposkytuje psovi nové podnety. Pre vyrovnanú psiu povahu je dôležité prežívať nové situácie, zoznamovať sa s rôznymi podnetmi. Rovnako tak je dôležité stretávať sa s inými psami a ľuďmi. Správna socializácia od šteňacieho veku je jedným z predpokladov bezproblémového spolužitia.

Socializáciou rozumieme zoznámenie psa so svetom, teda s rôznymi zvukmi, vecami, zvieratami, ale aj situáciami. To pes, ktorý trávi celé dni na záhrade, chýba. Pes, označený ako nesocializovaný, potom nevhodne či neprimerane reaguje na bežné situácie a veci. Trpí nielen jeho nervová sústava, teda on sám, ale aj majiteľ a okolia. Nevhodnou reakciou môže byť ako neprimeraná bojazlivosť, tak agresívne správanie, ktoré väčšinou pramení zo skrytého strachu. Pes, ktorý nevie, ako na vzniknutú situáciu reagovať, potom reaguje pudovo (útekom) či skratovo (hryzením). Preto je nevyhnutné (a v období šteňacom obzvlášť) brať psa na prechádzky po okolí. Zoznamovať ho s novými miestami a samozrejme aj s ostatnými psami. To je záruka, že psa v budúcnosti nová situácia tak neprekvapí a nezareaguje nepredvídane. Pes, ktorý sa od šteňacieho veku stretáva s ostatnými jedincami svojho druhu, sa naučí, ako sa v spoločnosti psov správať. Nie je to vždy zárukou, že sa pes v dospelosti s ostatnými psami (väčšinou rovnakého pohlavia) znesie, ale určite k tomu bude mať väčšie predpoklady.

Pes, ktorý trávi celé dni na záhrade bez prechádzok a nových podnetov, môže časom zakrpatieť. Spoločné prechádzky s majiteľom majú rad výhod. Utužuje sa poslušnosť psa a vzájomný vzťah. Rovnako tak sú prechádzky dobré pre ľudí, zvlášť v dnešnej dobe sedavých zamestnaní. Páníček poskytne vyžitie psovi a urobí pritom niečo aj pre seba. Pes, ako svorka a zviera, sa sám na záhrade nebude cítiť dobre. Ku šťastiu potrebuje kontakt s ľuďmi. A to nehovorím o živote v koterci alebo dokonca na reťaz pri búde! Samozrejme nemám nič proti niekoľkohodinovému pobytu v priestrannom koterci. Ale aby pes trávil celé dni zavretý v koterci a svojho pána videl len pri kŕmení, to mi je naozaj "proti srsti". Na to mám svojho psa veľmi rada, je mi priateľom. A to by som priateľovi nemohla urobiť .. Ale pre niektorých ľudí na vidieku je pes bohužiaľ len tvor určený na stráženie. A preto tvrdím, že veľká záhrada nie je záruka šťastného psa. Pes je šťastný so svojím pánom.

Pes a jeho svorka

Z môjho pohľadu patria psí kamaráti v našej prítomnosti domov (či už do bytu alebo domu), pretože sa môžeme viac radovať zo vzájomnej spoločnosti. Pes je stále s nami, môže sa zúčastniť diania v rodine. Môžeme s ním hovoriť, keď ideme okolo, pohladíme ho, pohráme si s ním. Stáva sa neoddeliteľnou súčasťou rodiny a má väčší pocit spolupatričnosti so svojou svorkou. O to viac je pes, ktorý nesmie vstúpiť do domu, ochudobnený.

Moja sučka by ma najradšej chodila kontrolovať aj na záchod. Verne leží v kuchyni a pozoruje ma, keď varím, aby jej náhodou niečo neuniklo. Často si príde pre pohladenie. Rozhodne nemám pocit, že by v byte trpela. Naopak, keď cez víkendy jazdíme na chate, kde má k dispozícii oplotenú záhradu, často jej pristihnem za dverami, ako čaká, kedy už ju pustíme dnu za nami. Samotnú ju to na záhrade moc dlho nebaví. A preto zastávam názor, že dospelý pes zavretý 9 hodín v byte sa netrápi, ak je predtým riadne vyvenčený, nevadí mu samota a po príchode pána nasleduje dostatočne dlhá, aktívna prechádzka. Milovníci psov určite potvrdí, že nie je po návrate domov radostnejšie privítanie než od nášho psieho miláčika.

Množstvo pohybu

K zdravému a spokojnému životu každého psa patrí primeraný pohyb a možnosť pravidelného vyvenčenia. Psy držané v bytoch sú v tomto ohľade odkázané na svojho pána. On určuje, kedy sa pôjde von. A preto majitelia bytových psov musia dodržovať určité pravidlá. Možnosť vyvenčenia musí mať pes aspoň 3x denne. Ani malému psíkovi nestačí 2x denne na chvíľku vyvenčiť a domov! Minimálne jedna prechádzka počas dňa by mala byť dlhšia s možnosťou voľného pohybu. Časové nároky sa líši podľa plemien. Sú psy, ktorým stačí denne hodina a potom sa pokojne zvalí na sedačku, ale sú tiež psy, ktoré denne vyžadujú päť hodín!

Psy na záhrade sú na tom zdanlivo lepšie, môžu vykonať potrebu, kedy sa im zapáči. Ale existujú aj takí psy, pre ktoré je záhrada súčasťou "doma" a na vykonanie potreby chcú ísť "von". Bohužiaľ sa stále stretávam s predsudkami typu: "Veľký pes bude mať v byte málo pohybu, prechádzky mu nemôžu vynahradiť celodenné behanie po záhrade". Avšak predstava, že pes bude behať celý deň po stále rovnakej záhrade, aby si odbiehal svoju pravidelnú dávku pohybu, je od skutočnosti veľmi vzdialená. Keď teda nepočítam situácie, k...

tags: #zavyjajuci #pes #v #byte