Svätobernardský pes (Bernardín) – krátky a dlhý srstný variant, história, charakteristika a starostlivosť

Svätobernardský pes, známy aj ako Bernardín, pochádza zo Švajčiarska a jeho história siaha až do kláštorov a hospicov v Alpách. Pôvodne bol používaný na stráženie, sprevádzanie a hľadanie stratených turistov v chladnom horskom prostredí Teplé letá a zima snehov obrovsky preverili jeho odolnosť. Napriek svojej veľkosti je to pokojný, priateľský a rodinne orientovaný pes, ktorý miluje deti a domáci život v kruhu svojej rodiny. Aj keď sa dnes skôr chová ako spoločenský pes, jeho tradičné zameranie na pomoc ľuďom zostalo úradne uznané v Švajčiarsku a v rámci FCI patrí do skupiny pracovných psov horského typu.

Pôvod, história a popis plemena

Pôvod bernardínov sa datuje do 17. storočia, keď ich chovali mnísi v kláštore a hospici vo Veľkom bernardínskom priesmyku. Od polovice 17. storočia sa tieto psy využívali ako záchranárske a sprievodné psy pre pútnikov v Himalájach s lavínami a hmly; pomáhali pri preprave náradia, hľadaní zranených a vyťahovaní ľudí z lavín. Pomenovanie „svätobernardský pes“ sa stalo oficiálnym až v roku 1880 a pôvodný typ bol krátkosrstý; dlhosrstá Varieta vznikla krížením s Newfoundlandmi v 19. storočí. Dnes je Bernardín národným psom Švajčiarska a symbolom kantónu Bern; veľa histórie sa viaže k legendárnemu Barrymu, o ktorom sa tvrdí, že zachránil desiatky ľudí a jeho telo je vystavené v Bernskom národnom múzeu.

Vo svetovej kultúre sa Bernardín zviditeľnil aj v populárnych príbehoch a filmoch - napríklad mýtu o „sude s vínom“, ktorý je dnes uznávaný ako mýtus pochádzajúci z 19. storočia; dnes sa na záchranárske účely používajú skôr agilnejšie psy. Bernardíny však zo svojej minulosti čerpajú odhodlanie a vytrvalosť - veľkosť a pokojná povaha im umožňujú pôsobiť ako spoľahliví rodinní spoločníci aj strážcovia. Podľa FCI existujú dve variety: krátkosrstá (Kurzhaarig) a dlhosrstá (Langhaarig).

Vzhľad a temperament

Svätobernardský pes je impozantný a robustný with harmonickým telesným rámcom. Hlava je široká a výrazná, s dlhým nosom a výraznými pyskmi, ktoré vytvárajú charakteristickú „hranatú papuľu“. Oči sú tmavohnedé a vyžarujú priateľský výraz. Krk je silný a svalnatý, chrbát široký a hrudník hlboký. Výška v kohútiku sa pohybuje okolo 60-90 cm a hmotnosť 50-80 kg. Sfarbenie býva prevažne biele s červenohnedými alebo červeno-hnedými škvrnami; biela prsia, koniec chvosta i laby sú typické znaky. Ptávania býva často s drobnými rozdielmi medzi krátkosrstým a dlhosrstým variantom.

Podľa povahy je to pokojný, vyrovnaný a priateľský pes. K deťom býva veľmi trpezlivý a ochranárske inštinkty mu dodávajú prirodzené ochranné prvky. Pri správnej socializácii nie je plachý ani agresívny; spravidla je otvorený voči cudzím ľuďom a pri správnom vedení sa stáva spoľahlivým strážcom rodiny. V jeho spoločenskom vystupovaní dominuje láskavosť a nežnosť, čo ho robí ideálnym spoločníkom pre aktívnu rodinu.

Výcvik, socializácia a starostlivosť

Výcvik Bernarda vyžaduje trpezlivosť, jemnosť a dôslednosť. Základný výcvik poslušnosti by mal začať čo najskôr, kým je šteňa malé, a mal by zahrnúť aj vodítko. Pruhovanie a skákanie môže predstavovať problém u veľkého psa, preto je dôležité venovať pozornosť tomu, aby bol pes pevne začlenený do rodinného kruhu a mal jasné hranice. Socializácia je kľúčová, aby sa pes správne vysporiadal s rôznymi situáciami, ľuďmi a zvieratami. Dospelosť dospieva približne vo veku 2-3 rokov, počas ktorého sa vyvíja jeho charakter a fyzická zrelosť.

Starostlivosť o srsť sa líši podľa variety. Krátkosrstá varieta potrebuje čistenie raz týždenne, pričom dlhosrstá vyžaduje častejšie čistenie - 2-3x týždenne, s použitím hrebeňa a kefy s dlhšími zubami. Obe varianty intenzívne línajú, typicky dvakrát ročne. Uši vyžadujú pravidelnú kontrolu a čistenie, aby sa predišlo infekciám; odontologická starostlivosť je odporúčaná - zuby by sa mali čistiť 2-3x týždenne špeciálnou kefkou a pastou. Labky nesú veľkú váhu, preto je potrebné pravidelné kontrolovanie vankúšikov, záhybov medzi prstami a pazúrov - tie treba strihať každé 3-4 týždne.

Počas pohybu nepotrebuje Berník extrémne množstvo aktivít, ale potrebuje pravidelný pohyb na udržanie kondície a prevenciu obezity. Dospelému psovi stačí 30-45 minút pokojného pohybu denne, rozdeleného do dvoch kratších prechádzok. Mladé psy do 18 mesiacov by nemali byť preťažované, a v letnom období by mali byť prechádzky vykonávané v chladnejších časoch dňa. Pôvodne zvyčajne býva dobrým plavcom a má radi výlety do prírody a výlety s rodinou.

Zdravie a výživa

Svätobernardský pes patrí k veľkým plemenám, čo znamená, že je náchylný na patologické stavy typické pre veľké rasy - dysplázie bedrových a lakťových kĺbov, torziu žalúdka, ochorenia srdca a očí. Pri výbere šteniat je dôležité zohľadniť zdravotné testy chovných jedincov; chov musí klásť dôraz na dobrú konštitúciu a výživu. Pes dosahuje relatívne krátku priemernú dĺžku života - 8-10 rokov, a preto je kľúčové poskytovať kvalitnú výživu a primeraný pohyb. V strave by mali dominovať kvalitné granule určené pre obrie plemená, s dostatkom glukozamínu a chondroitínu na podporu kĺbov a s omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami pre zdravú kožu a srsť. Dôležité je prispôsobiť množstvo potravy veku, aktivity a rastu psa a vyhýbať sa nadmernému kŕmeniu, ktoré zvyšuje riziko torzie žalúdka a problémov s kĺbmi.

V prípade potreby existujú aj alternatívy k bežným granulám - napríklad barf (surová strava) pre stopercentné prispôsobenie potrebám psa, no vždy po konzultácii s výživovým poradcom alebo veterinárom. Krmivo by malo byť podávané na vyvýšenej miske a mal by sa venovať väčšia pozornosť vyváženému pomeru živín a kalórií, aby sa predišlo nadváhe a nadmernému zaťaženiu kĺbov.

Často kladené otázky a mýty

1. Je bernardín bojový pes? - Nie, aj keď je to obrovské a impozantné plemeno, jeho povaha je pokojná a priateľská; bojové chovanie nie je jeho typickou vlastnosťou.
2. „Sud s brandy“ na krku je mýtus - V súčasnosti sa na záchranárske účely používajú rýchlejšie a pohyblivejšie psy; sud na krku je len mýtus zo starších období.
3. Bernardíny bývajú vhodné pre rodiny s deťmi? - Áno, za predpokladu správnej socializácie a dohľadu. Vďaka ich veľkosti je potrebná opatrnosť pri kontaktu s malými deťmi.
4. Čo je najlepšie pre ich srsť? - Krátkosrsté vyžaduje menej starostlivosti, dlhosrsté častejšie čistenie a česanie; obe varianty silno línajú a vyžadujú pravidelné kefovanie.
5. Môžu Bernardíny žiť v byte? - Nie sú vhodné do malých bytov; najlepšie sa im darí v dome so záhradou na vidieku.

Štandardné informácie a tabuľka údajov

Klinické poznámky pre majiteľov

• Ako pri všetkých veľkých plemenách, pravidelná kontrola kĺbov a očí je dôležitá.
• Preventívne opatrenia proti torzi žalúdka: podávanie mokrých, namočených granúl, pravidelný oddych po jedle po kŕmení.
• Zvláštnu pozornosť si vyžadujú teplotné podmienky - Bernardíny sú odolné voči chladu, ale horúce dni im spôsobujú problémy; zabezpečte chladné miesto a dostatok vody.
• Starostlivosť o srsť: pravidelné kefovanie, udržiavanie čistoty uší a zubov; pravidelné prehliadky u veterinára.

tags: #svatobernardsky #pes #kratkosrsty