Veľký švajčiarsky salašnícky pes: Všetko o plemene

Veľký švajčiarsky salašnícky pes je impozantné plemeno s bohatou históriou a jedinečnou povahou. Pôvodne slúžil ako strážny a ťažný pes, dnes je cenený aj ako spoločník, ochranca a rodinný pes. V tomto článku sa dozviete všetko o jeho pôvode, exteriéri, povahe a starostlivosti.

Pôvod a história

Príbeh Veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa siaha do začiatku 20. storočia. V roku 1908 boli na výstave predvedené dva krátkosrsté bernské salašnícke psy profesorovi Albertovi Heimovi, ktorý v nich rozpoznal staré, takmer zaniknuté plemeno - veľkého salašníckeho alebo mäsiarskeho psa. Títo psi boli v strednej Európe chovaní ako mäsiarske, strážne a ťažné psy. V roku 1909 Švajčiarsky kynologický zväz (SKG) uznal toto plemeno ako samostatné a zapísal ho do plemennej knihy. Klub veľkých švajčiarskych salašníckych psov bol založený v roku 1912 s cieľom rozvoja a čistokrvného chovu plemena. Štandard plemena bol prvýkrát uverejnený FCI až v roku 1939. Vďaka svojej pokojnej a spoľahlivej povahe sa Veľký švajčiarsky salašnícky pes dnes chová a drží ako rodinný pes aj v iných krajinách Európy.

Všeobecný opis a exteriér

Veľký švajčiarsky salašnícky pes je trojfarebný, zavalitý pes so silnou kostrou a dobre osvalený. Napriek svojej výške a váhe sa vyznačuje vytrvalosťou a pohyblivosťou. Jeho hlava je silná, zodpovedajúca telu, ale nie ťažká. Lebka je plochá a široká. Papuľa je silná, skôr dlhšia ako hlboká, zhora a zo strán nesmie byť špicatá. Má rovný chrbát nosa bez stredovej ryhy. Pysky sú málo vytvarované, priliehajúce a čierno pigmentované, bez visiacej línie. Čeľusť je silná s kompletným, silným a pravidelným nožnicovým zhryzom. Oči sú stredne veľké, mandľového tvaru, orieškovo až gaštanovo hnedé, s bystrým, priateľským výrazom. Uši sú stredne veľké, trojuholníkovitého tvaru a pomerne vysoko nasadené, v pokoji plocho priliehajúce, pri zbystrení pozornosti dopredu vzpriamené.

Krk je silný, svalnatý, skôr zavalitý. Telo je mierne dlhšie ako kohútiková výška. Chrbát je mierne dlhý, silný a rovný. Bedrá sú široké a silne osvalené. Kríže sú dlhé a široké, v miernom oblúku spadajúce. Hrudník je silný, široký, siahajúci až k lakťovým kĺbom, s kruhovo-oválnym prierezom, ani plochý ani sudovitý. Panvové končatiny sú pri pohľade zozadu priame a nie príliš úzko postavené, priehlavok a labky nie sú vtočené ani vytočené.

Srsť a sfarbenie

Srsť Veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa je tvrdá s hustou, stredne dlhou krycou srsťou a hustou podsadou. Typické je trojfarebné sfarbenie: základná farba je čierna so symetrickým červenohnedým pálením a bielymi znakmi. Červenohnedá sa nachádza medzi čiernou a bielymi znakmi na lícach, nad očami, na vnútornej strane ucha, po stranách na hrudi, na všetkých štyroch končatinách a na spodnej strane chvosta. Biele znaky sa nachádzajú na hlave (lysinka a papuľa), na hrdle a na hrudi (bez prerušenia), na labkách a na špičke chvosta. Medzi lysinkou a červenohnedými znakmi nad očami musí ostať pásik čiernej farby.

Starostlivosť o srsť je relatívne jednoduchá. Aj keď sa môžu dlhé chlpy ľahšie odstraňovať ako zapichnuté krátke, celkovo ide o nenáročnú údržbu, ktorá je bežná pre veľké plemená.

Povaha a výchova

Povaha Veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa je tvrdšia ako u bernského salašníckeho psa, preto je pri výchove potrebná dôslednosť. Nejde o dril, ale o konzistentný prístup. Výchova je o to dôležitejšia, ak chcete cestovať alebo sa viac pohybovať medzi ľuďmi a inými psami, čo znamená, že socializácia je základ.

Inak sú to rozhodne krásne, impozantné zvieratá. Sú pokojné, spoľahlivé a vďaka svojej povahe sú vhodným rodinným psom. K osobám, ktoré poznajú, sú dobromyseľné a prítulné, voči cudzím sú mierne nedôverčivé.

Zdravie a dlhovekosť

Ako veľké plemeno má Veľký švajčiarsky salašnícky pes sklony k dysplázii bedrových kĺbov (DBK), lakťových kĺbov (DKK) a osteochondróze (OCD). Žiaľ, ani s dlhovekosťou to u oboch plemien nie je príliš valné, preto je o to dôležitejší správny výber jedinca na chov. Pri výbere šteniatka je dôležité dbať na zdravotný stav rodičov a ich výsledky na ochorenia kĺbov.

Starostlivosť a výživa

Starostlivosť o Veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa je podobná ako u iných veľkých plemien. Základom je optimálna výživa. Tieto psy rastú dlho a ak sa na začiatku ich rastu niečo zanedbá, ťažko sa to doháňa. Na veľkosti pozemku až tak nezáleží, dôležitejšie je vyžitie, ktoré psovi poskytnete, aby si ho nenahradzoval inak. Dôležitá je dostatočná fyzická a mentálna aktivita.

Švajčiarski salašnícki psi - prehľad plemien

Veľký švajčiarsky salašnícky pes je jedným zo štyroch švajčiarskych salašníckych psov, ktoré patria do II. skupiny FCI. Medzi ďalšie patria:

• Bernský salašnícky pes: Najznámejší z nich, s dlhou, hustou srsťou a typickým trojfarebným sfarbením.
• Appenzellský salašnícky pes: Stredne veľký pes, s kratšou, tvrdšou srsťou a typickým stočeným chvostom.
• Entlebušský salašnícky pes: Najmenší z rodiny, kompaktný, s krátkou, tvrdou srsťou a živou povahou.

Kde hľadať

Ak máte záujem o švajčiarskeho salašníckeho psa, či už s papiermi alebo bez, dôležité je hľadať u zodpovedných chovateľov alebo v útulkoch. Na Slovensku existujú chovateľské stanice, ktoré sa venujú chovu týchto plemien, napríklad "Z ALMINEJ ZAHRADY" alebo "Zarin dvor". Informácie o švajčiarskych salašníckych psoch nájdete aj na stránkach ako www.skssp.eu.

Pri hľadaní šteniatka je dôležité overiť si pôvod, zdravotný stav rodičov a podmienky, v akých šteniatka vyrastajú. Aj keď sa niekedy ponúkajú šteniatka "bez papierov", je dôležité byť oboznámený s možnými zdravotnými rizikami a zodpovednosťou, ktorú takéto rozhodnutie prináša.

tags: #svajciarsky #salasnicky #pes #bez #papierov