Psy už od nepamäti slúžili ľuďom na rôzne účely. Okrem toho, že ľuďom robili spoločnosť, zastávali viaceré pracovné činnosti a zabezpečovali rôzne ľudské potreby. Jednou z nich bolo a je bezpečie. Či už ide o ochranu osobnú alebo ochranu majetku. Úlohou strážneho psa je, aby dokázal ostražito vnímať svoje okolie a v prípade nebezpečia štekať, tým upozorniť majiteľa a zamedziť tak vzniku škôd alebo ujme na zdraví. „Strážne psy majú vycibrený ochranný inštinkt pre svoje rodiny a dokážu chrániť a hrýzť vtedy, ak vzniká bezprostredná hrozba,“ hovorí výkonná tajomníčka American Kennel Club (AKC) Gina DiNardo.
Strážne plemená psov majú často negatívnu povesť. Dôvodom je, že sa o nich zvyčajne hovorí ako o agresívnych psoch, ktoré útočia. Úlohou psa strážcu je primárne votrelca zastrašiť alebo ho odplašiť. Pri ochrane osôb či majetku je však niekedy nevyhnutné aktívne zakročiť voči negatívnym javom (zlodejom, votrelcom či inej zveri) a útoku pri obrane sa niekedy nevyhnú. Vo všeobecnosti sú strážne plemená psov veľmi inteligentné a vyžadujú si taktiež lásku, náklonnosť, adekvátny výcvik a čas majiteľa. Radia sa k najvernejším psom. Strážny pes by nikdy nemal byť pripnutý na reťaz alebo dlhodobo zatvorený v koterci.
Čo by mal spĺňať ideálny strážny pes?
Disciplinovaný, oddaný, agilný, rýchly, ostražitý a enormne inteligentný. To sú vlastnosti, ktoré by mal ideálny strážny pes spĺňať. Mnohé psie plemená majú v sebe zakorenený ochranársky inštinkt. Niektoré psy sú na stráženie vhodné viac, iné menej, no a potom sú tu také, ktoré sú na tento účel od nepamäti šľachtené a chované. Strážne psy sú verné, poslušné a vyrovnané psy, ktoré dokážu vycítiť nebezpeče. Kvalitný výcvik je pri strážnych psoch nevyhnutným základom. Mnohé z týchto plemien nepatria do rúk chovateľom začiatočníkom a vyžadujú si skúsených majiteľov. Strážne psy nie sú útočníci, dokážu na narušiteľa štekať celé hodiny, aby ho odstrašili, a to bez toho, aby mali potrebu zaútočiť. Zároveň netreba zabúdať na to, že stále je to pes, ktorý si vyžaduje lásku a čas.
História Rotvajlera
História rotvajlera siaha až na samý začiatok známej histórie šľachtenia psích plemien. Priami predkovia tohto plemena, známe latinské molosoidné psy, slúžili ľuďom na Apeninskom polostrove ako pastierske a strážne psy. Neskôr tiahli s rímskymi légiami cez Alpy do vnútrozemskej Európy ako vojnové psy. Na území dnešného Nemecka, v okolí mesta Rottweil (odtiaľ i jeho názov) sa títo robustní psi stretli s miestnymi pastierskymi plemenami a položili základ dnešného plemena rotvajler. Najskôr bolo toto plemeno známe ako nemecký dobytkársky pes, resp. nemecký mäsiarsky pes. V minulosti bol rotvajler využívaný predovšetkým ako pastiersky pes. Uplatnil sa hlavne pri strážení stád hovädzieho dobytka. Často bol využívaný aj ako strážny pes a vzhľadom na jeho obrovskú silu aj ako ťažný pes. Od začiatku 20. storočia sa však jednoznačne najlepšie uplatňuje ako služobný pes, v tradičných policajných disciplínach (stráženie, obrana, pachové práce a pod.). Je jedným z najobľúbenejších služobných plemien na svete.
Pevná škrupina, jemné jadro: rotvajler je silný, neohrozený a sebavedomý pes, ktorý niekedy ako strážny a policajný pes ukáže zuby. Ale ako rodinný pes, má bývalý mäsiarsky pes tiež svoju jemnú stránku: láskyplnú, vernú a maznavú! Chovateľský štandard FCI, v ktorom je plemeno uznané pod číslom 147 (2. Skupina: Pinče, bradáče, plemená molossoidné a švajčiarske salašnícke psy) opisuje rotvajlera ako psa “priateľskej a kľudnej povahy”, láskyplný, milujúci deti a poslušný. Napriek tomuto pokojnému a dobrému charakteru bol rotvajler zdiskreditovaný a v niektorých krajinách je teraz uvedený na zozname nebezpečných plemien. V akčných a hororových filmoch je zobrazený v úlohe agresívnej a krvilačnej beštie a v reálnom svete bol opakovane uvádzaný v súvislosti so psími útokmi. Vina je na tých, ktorí v minulosti vycvičili rotvajlera ako agresívny kúsavý stroj a zaobchádzali s nimi bezohľadne. Ale tiež nepochopená zvieracia láska, ktorá bola sprevádzaná nedostatočným alebo nekonzistentným tréningom, viedla u niektorých psov k agresívnemu správaniu.
Či sa dobrá povaha rottweilerov ukáže, závisí na postoji majiteľa, ako u väčšiny plemien psov. V zodpovedných a skúsených rúk, ktoré mu poskytnú konzistentné vzdelávanie, sa rotvajler vyvinie vo vyrovnaného, veselého a laskavého psa, ktorý nie je horší ako akýkoľvek iný pes podobnej veľkosti. Dobre socializovaný a vycvičený rotvajler je dokonca vhodný ako rodinný pes, ktorý sa v tejto úlohe prezentuje ako veľmi verný a spoľahlivý spoločník. Hoci je zvyčajne podriadený iba jednému vodcovi, je verný a láskyplný k ostatným členom jeho rodiny. K deťom v rodine sa správa otvorene a jemne. Pri spolužití s inými zvieratami, v súlade s obvyklým zoznámením, zvyčajne nie je problém.
Rotvajler je veľké krátkosrsté plemeno, obvykle vo farbe čierna s pálením (jediný oficiálny farebný variant v štátoch FCI). Ide o psa veľmi silnej a pevnej kostry, ale bez hrubosti a ťažkopádnosti. Nesmie byť ľahký ani dlhonohý. Jeho vzhľad vzbudzuje rešpekt. Obzvlášť dominantná je silná hlava molosoidného typu. Pôvodne sa týmto psom kupíroval chvost.
Väčšina psov je tichých, ale pozorných a neustále stráži svoje okolie, či nemôže byť ohrozený. Suka sa ovláda o niečo ľahšie a je taktiež láskavejšia k svojim majiteľom. Pre rotvajlerov je dôležité, aby trávili dostatok času so svojim majiteľom. Ak sú po celý čas sami na dvore, môžu sa nudiť a z nedostatku socializácie môžu byť agresívni.
Rotvajler je vonkajší pes, potrebuje dobre oplotený dvor nielen na ochranu pred premávkou, ale aj preto, že nemusí byť priateľský voči iným psom a cudzím ľuďom. Stredne aktívni rotvajleri ocenia každý deň 10 až 20 minútovú prechádzku. Radi sa tiež pripoja k športovým hrám a niektorí taktiež radi chodia na turistiku. Energickejší jedinci môžu potrebovať dlhší čas prechádzok či dlhšie cvičenia alebo výcvik. Rád sa učí nové veci a túži vás potešiť. Niekedy môže byť svojvoľný s postojom „Ukáž mi, prečo by som to mal urobiť“.
Takmer s pravidelnosťou sa v médiách objavujú správy o útokoch rotvajlera alebo iného bojového psa na ľudí. Žiaľ je veľká škoda, že svet nepublikuje žiadne správy o stovkách ľudí, ktorých rotvajlery zachránia každý rok v Nórskej časti Škandinávie, koľko drog sa im podarí odhaliť vo Švajčiarsku, v Nemecku, Luxembursku, Belgicku či opäť Nórsku. Ani o majetku, ktorý ochránia a pašerákov, ktorých odhalia. Verejnosť si rada skôr prečíta o tom zlom. Hoci sa to bude zdať ako klišé, odpoveďou o vine za každý jeden útok je vina majiteľa a chovateľa tohto psa.
Rotvajler je jedným z troch najvýkonnejších a najlepších psích plemien podľa viacerých odborných rebríčkov, ba dokonca môže byť najstarším plemenom vôbec, ktoré má jasný pôvod. Rotvajler získal meno podľa mestečka Rottweil v Nemecku, v ktorého okolí sa zdržali vojská Rímskej ríše. Tie so sebou priniesli vojnové psy molosoidného typu, ktoré sa tu skrížili s pastierskymi psami. Dva výnimočné gény tak dali vzniknúť novej rase, ktorá bola už odjakživa využívaná ako pracovný pes s nesmiernou silou a inteligenciou. V stredoveku ho používali na lov zveri, ba dokonca si trúfali aj na medveďov. V novoveku bol psom ťažným a sú známe aj informácie o tom, že začiatkom minulého storočia sa z neho stal oficiálne uznaný policajný pes.
Rotvajler je perfektne vnímavý pes. Pokiaľ sa mu chovateľ venoval alebo vôbec vychoval psa, pes pozná svoje hranice a možnosti. Dokáže sa naučiť mnohé povely, prekonáva tým viaceré inak známe plemená. Svojim vzhľadom vzbudzuje rešpekt a žiaľ tento rešpekt využívajú ľudia bez toho správneho citu k zvieratám, aby tento psí rešpekt použili na vlastnú frajerinu a doplnenie svojho rešpektu. Rotvajler potrebuje pohyb. Denne minimálne polhodinu poriadneho pohybu. Dokonca je vhodný k deťom, len k tým najmenším by to zas nebol dobrý nápad pre jeho veľkosť a možno neobratný pohyb. Pokiaľ sa chovateľ stará o rotvajlera, neexistuje žiaden dôvod na žiaden útok.
Samice vážia približne 42 kg, zatiaľ čo hmotnosť samcov sa pohybuje okolo 50 kg. Rotvajlery sa v priemere dožívajú 8 - 10 rokov. Oficiálnou krajinou pôvodu rotvajlerov je Nemecko. Korene tohto molossoidného plemena však siahajú až do starovekého Ríma, teda na územie dnešného Talianska. O niekoľko storočí neskôr, okolo roku 1820, bolo podobné plemeno vyšľachtené v Nemecku. Svoje meno dostalo od pôvodného rotvajlera podľa nemeckého mesta Rottweil. Toto plemeno sa používalo na lov alebo ťahanie nákladov, ale aj na pomoc mäsiarstvu pri naháňaní zveri na trh a následnej distribúcii mäsa. Preto sa rotvajlerom dodnes hovorí "mäsiarske psy". V Spojených štátoch a vo Veľkej Británii bolo plemeno uznané v rokoch 1935 a 1936.
Rotvajler je veľmi inteligentný, dokáže sa naučiť takmer čokoľvek. V rebríčku pracovnej inteligencie (cvičiteľnosti) psích plemien, ktorý zostavil známy psí psychológ Stanley Coren (kniha The Intelligence of Dogs) zastáva rotvajler vynikajúce 9. miesto (zo 79).
Starostlivosť a zdravie
Rotvajler je pomerne veľké plemeno psa. Dospelé suky môžu mať výšku až 63 cm a vážia 42-50 kg. Psy sú o niečo vyšší, ich výška je od 61 do 68 cm a vážia 45-54 kg. Charakteristickým znakom plemena je srsť, ktorá je stredne dlhá a tvrdá s hustou podsadou. Farba srsti je čierna s pálením na určitých častiach tela. Má tmavohnedé oči a väčší čierny nos. Stredne veľké uši má umiestnené ďaleko od seba a vysoko.
Rotvajler je krátkosrsté plemeno, ale jeho srsť je výrazne hrubšia a hustejšia ako napríklad u Dobermana. Preto je možné chovať ho i celoročne vonku. Z chorôb je Rotvajler náchylný na bežné choroby veľkých plemien, napr. na dyspláziu bedrových kĺbov. Vyžaduje pravidelný pohyb (aspoň pol hodinu denne), ale mimo pohybových aktivít je pokojný a prispôsobivý.
Rotvajlery sú vo všeobecnosti zdraví psíkovia, ale ako všetky plemená sú náchylné na určité zdravotné problémy. - dysplázia bedrového kĺbu a dysplázia lakťa - ochorenie očí a srdca - osteosarkóm - vo všeobecnosti postihuje veľké a obrie plemená, osteosarkóm je agresívna rakovina kostí - nadúvanie alebo torzia žalúdka - život ohrozujúci stav, ktorý môže postihnúť veľkých psov s hlbokým hrudníkom. Podozrenie - ak má váš pes nafúknuté brucho, nadmerne slintá a napína ho bez toho, aby zvracal.
Čo sa týka chorôb, rotvajler je pomerne odolným a zdravým plemenom. Genetické ochorenia, na ktoré sú náchylnejšie, sú napríklad dysplázia bedrového a lakťového kĺbu. Presne preto sa na uchovnenie vyžaduje test zdravia a vyšetrenie na tieto ochorenia.
Srsť rotvajlera je takmer, ako sa hovorí, bezúdržbová. To znamená, že sa v podstate čistí sama. Líha dvakrát do roka - vo veľkom množstve, ale samozrejme sa nedá povedať, že by medzitým vôbec nelínal. Srsť rotvajlera sa môže oplachovať vodou, koľkokrát chce, ak rotvajler chce. Šampón pre psov sa však odporúča používať len 2 - 4 krát ročne.
Ako každé veľké plemeno, aj rotvajlery trpia určitými chorobami alebo zdravotnými problémami. Najčastejšie sa vyskytujú artritída alebo dysplázia kĺbov. To, že sú problémy u tohto plemena pravdepodobné, však samozrejme nemusí vôbec nič znamenať.
Kŕmenie
To, koľko váš dospelý rotvajler zje, závisí od jeho veľkosti, veku, stavby tela, metabolizmu a úrovne aktivity. Psy sú individuality, rovnako ako ľudia a nie všetci potrebujú rovnaké množstvo potravy. Najčastejšou formou kŕmenia psov je určite kŕmenie s granulami. Ak by ste sa rozhodli kŕmiť vášho psíka týmto spôsobom, odporúčam Vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré sa nachádza na zadnej strane balenia granúl.
Ak chceme, aby nám zo šteniatka vyrástol krásny a mohutný pes, aký má rotvajler byť, musíme mu zabezpečiť kvalitnú stravu plnú mäsa. Rotvajler rastie veľmi rýchlo, a preto potrebuje kvalitné krmivo a kĺbovú výživu, aby sme predišli zlému vývoju. Na strave pre psa nemôžeme šetriť, ak chceme, aby prosperoval a bol s nami dlhé roky bez rôznych problémov. Ideálne je kŕmiť po prechádzke a následne dopriať psovi odpočinok, aby sme predišli torzii žalúdka, ktorá trápi všetky veľké plemená. Vhodné je kŕmiť ho viackrát denne; odporúčam ráno a večer, v dvoch menších porciách, ktoré nezaťažia žalúdok. Druh krmiva a kŕmna dávka závisia od aktivity a veku psa.
Potreby na výživu sa líšia, tak ako u iných plemien psov, v závislosti od veku, úrovne aktivity a zdravotného stavu.
Výcvik a socializácia
Rotvajler vyžaduje výcvik. Rotvajler sa vystavuje v rámci skupiny FCI 2. Výstavná drezúra a predvedenie v kruhu je na Slovensku a v ostatných krajinách FCI rovnaké ako pri väčšine služobných plemien. Pes sa vystavuje na retiazke, ktorú má voľne spustenú na hrudi. Handler stojí za psom. Hodnotí sa pozitívne energickosť psa. Vhodné je, keď je pes na výstavnej retiazke zapretý smerom od handlera. Rotvajler musí byť v kruhu disciplinovaný, ako sa patrí na pracovného psa. Pri plemene rotvajler sa otvára i pracovná trieda. Podľa výstavného poriadku SKJ je zakázany tzv. doublehanding. Čiže upútavanie pozornosti psa druhou osobou mimo kruhu.
Je učenlivý a inteligentný.
Pri výchove potrebuje pokoj, láskavé zaobchádzanie a včasnú socializáciu čo len podporí jeho prednosti vynikajúceho strážneho psa.
Je dôležité, aby vzdelávanie a socializácie začali už v šteňacom veku. Každý mladý rotvajler je pripravený sa pripojiť ku svorke a učiť sa od nej. Silný a ochotný pes musí včas spoznať svoje limity. Najmä v prvých deviatich mesiacoch sa musí naučiť používať svoju silu a postupovať podľa pokynov svojho pána. Rovnako tak by integrácia do rodiny mala uskutočniť čo najskôr. Počas tohto procesu by mal byť prirodzene podozrievavý pes starostlivo, trpezlivo a s potrebnými dôsledkami oboznámený s cudzími ľuďmi a novými situáciami. Kým rotvajler prináša prirodzenú ochranu, iba prostredníctvom správnej výchovy sa stane jemným, priateľským spoločníkom a rodinným psom. Čoskoro socializovaný a vycvičený rotvajler sa nakoniec predstaví ako verný a oddaný partner, ktorý stojí za pánom v každej situácii.
Rotvajler potrebuje pohyb. Denne minimálne polhodinu poriadneho pohybu. Dokonca je vhodný k deťom, len k tým najmenším by to zas nebol dobrý nápad pre jeho veľkosť a možno neobratný pohyb. Pokiaľ sa chovateľ stará o rotvajlera, neexistuje žiaden dôvod na žiaden útok.
Rotvajler je veľmi ochranársky. Svojho majiteľa bude vždy chrániť pred akýmkoľvek útokom alebo hrozbou. Ochranárska vlastnosť má aj svoje možné negatíva. Pes môže vycítiť hrozbu aj z niečoho úplne neškodného, a ak takto vyhodnotí situáciu, môže sa stať niečo zlé.
Rotvajler je inteligentné plemeno. Vďaka tomu sa ľahko cvičí, pretože chápe, čo sa od neho žiada (opäť za predpokladu, že sú povely jasne definované). Inteligencia u psov má však aj jedno negatívum. Ak pes cíti neistotu svojho pána, môže si chcieť presadiť svoju dominanciu.
Rotvajlery sú skvelé strážne psy. Niekedy možno až príliš, takže napríklad nemusia chcieť pustiť do domu návštevu, dokonca ani vítanú. RTW, ako sa rotvajler oficiálne skracuje, je však v skutočnosti veľmi pokojný a priateľský. Napriek svojej nevľúdnej povesti miluje deti. Hlavne tie z jeho rodiny - jeho svorky.
Rotvajler potrebuje pohyb. Denne minimálne polhodinu poriadneho pohybu. Dokonca je vhodný k deťom, len k tým najmenším by to zas nebol dobrý nápad pre jeho veľkosť a možno neobratný pohyb. Pokiaľ sa chovateľ stará o rotvajlera, neexistuje žiaden dôvod na žiaden útok.
Nezodpovedné kríženie, zlý alebo nedostatočný výcvik môže mať za následok nebezpečné vzorce správania u rotvajlerov. Kvôli chýbajúcemu výcviku a nesprávnemu prístupu prišli rotvajleri k povesti útočného psa.
Rotvajler ako rodinný pes
Rotvajler je veľký pes a potrebuje rovnako veľa pohybu. Nestačí ho vziať na polhodinu do mesta na vôdzke. Potrebuje sa ísť prebehnúť, ideálne do lesa. S dospelým rotvajlerom nie je zlé denne trénovať (povely).
Aj keď to jeho silné, svalnaté telo nenaznačuje, rotvajler je v dome pokojný a uvoľnený spolubývajúci, ktorý rád hodí „nohy hore“. Vonku sa premení v atletického a energického psa. Vonku miluje hranie a vyčíňanie a teší sa tvorivým športovým programom, kde môže naozaj pracovať. Rozmanitý pohyb rotvajlerovi vyhovuje aj mentálne. Fyzicky a psychicky zaneprázdnený, rotvajler je uvoľnený a bezstarostný. Takže rotvajler je zriedka nervózny alebo dokonca agresívny.
Hoci sú podozrievaví voči cudzincom, dobre vychovaní psi majú tendenciu zostať v pokoji. Ich silné ochranné inštinkty, odvážna povaha a v neposlednom rade ich fyzická sila mu umožňuje brániť svoju rodinu všetkými prostriedkami, ale využíva ich len vtedy, keď to vyžaduje jeho majiteľ.
Rotvajler je jedným z najstarších plemien psov na svete. Rímski legionári posielali svoje stáda dobytka s pomocou neohrozených psov na rôzne trhy s dobytkom v Rímskej ríši. Takže predkovia rotvajlerov sa dostali až do bývalého cisárskeho mesta Rottweil, ktoré až do 19. storočia bolo významným strediskom obchodu s dobytkom a nakoniec dalo meno tomuto psiemu plemenu.
Dobytok a ovce boli dovážane z Rottweil do Breisgau, do Alsaska a do údolia Neckar. Miestni mäsiari rýchlo spoznali vysokú úžitkovú hodnotu plemena a začali chovať tieto užitočné pracovné psy. Známi ako „mäsiarski psi“ boli chovaní v priebehu niekoľkých storočí predovšetkým pre vytrvalosť a inteligenciu ako pastierske psy. Vďaka svojej pozornosti, bezpodmienečnému ochrannému inštinktu a vysokej pracovnej sile sa stali nepostrádateľnými pomocníkmi miestnych mäsiarov. Nielenže riadili a strážili dobytok, ale tiež strážili svojho pána a jeho majetok. Na stredovekých trhoch, kde predajcovia dobytka a mäsiari predávali svoj majetok, viazali na svoje psy kožený vačok, v ktorom mali požičané peniaze. Dokonca aj tí najchytrejší zlodeji sa neodvážili priblížiť k tomuto silnému a pozornému psovi.
Rotvajler je psie plemeno uznané v FCI skupine 2 (Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), sekcii 2 (molosoidné plemená) pod číslom 147. Je to jedno z najstarších psích plemien. Plemeno pochádza z Nemecka, jeho predkovia sú však latinské molosy.
Rotvajler je veľké krátkosrsté plemeno, obvykle vo farbe čierna s pálením (jediný oficiálny farebný variant v štátoch FCI). Ide o psa veľmi silnej a pevnej kostry, ale bez hrubosti a ťažkopádnosti. Nesmie byť ľahký ani dlhonohý. Jeho vzhľad vzbudzuje rešpekt. Obzvlášť dominantná je silná hlava molosoidného typu.
Vhodné je, keď je pes na výstavnej retiazke zapretý smerom od handlera. Rotvajler musí byť v kruhu disciplinovaný, ako sa patrí na pracovného psa.
Pri plemene rotvajler sa otvára i pracovná trieda.
Podľa výstavného poriadku SKJ je zakázany tzv. doublehanding. Čiže upútavanie pozornosti psa druhou osobou mimo kruhu.
Rotvajler je veľké krátkosrsté plemeno, obvykle vo farbe čierna s pálením (jediný oficiálny farebný variant v štátoch FCI). Ide o psa veľmi silnej a pevnej kostry, ale bez hrubosti a ťažkopádnosti. Nesmie byť ľahký ani dlhonohý. Jeho vzhľad vzbudzuje rešpekt. Obzvlášť dominantná je silná hlava molosoidného typu.
Rotvajler je krátkosrsté plemeno, ale jeho srsť je výrazne hrubšia a hustejšia ako napríklad u Dobermana. Preto je možné chovať ho i celoročne vonku.
Rotvajler je psie plemeno uznané v FCI skupine 2 (Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy), sekcii 2 (molosoidné plemená) pod číslom 147. Je to jedno z najstarších psích plemien. Plemeno pochádza z Nemecka, jeho predkovia sú však latinské molosy.
Rotvajler je veľké krátkosrsté plemeno, obvykle vo farbe čierna s pálením (jediný oficiálny farebný variant v štátoch FCI). Ide o psa veľmi silnej a pevnej kostry, ale bez hrubosti a ťažkopádnosti. Nesmie byť ľahký ani dlhonohý. Jeho vzhľad vzbudzuje rešpekt. Obzvlášť dominantná je silná hlava molosoidného typu.
V minulosti bol rotvajler využívaný predovšetkým ako pastiersky pes. Uplatnil sa hlavne pri strážení stád hovädzieho dobytka. Často bol využívaný aj ako strážny pes a vzhľadom na jeho obrovskú silu aj ako ťažný pes.
Od začiatku 20. storočia sa však jednoznačne najlepšie uplatňuje ako služobný pes, v tradičných policajných disciplínach (stráženie, obrana, pachové práce a pod.). Je jedným z najobľúbenejších služobných plemien na svete.
Rotvajler je veľmi inteligentný, dokáže sa naučiť takmer čokoľvek.
V rebríčku pracovnej inteligencie (cvičiteľnosti) psích plemien, ktorý zostavil známy psí psychológ Stanley Coren (kniha The Intelligence of Dogs) zastáva rotvajler vynikajúce 9. miesto (zo 79).
Je učenlivý a inteligentný.
Rotvajler je veľké krátkosrsté plemeno, obvykle vo farbe čierna s pálením (jediný oficiálny farebný variant v štátoch FCI). Ide o psa veľmi silnej a pevnej kostry, ale bez hrubosti a ťažkopádnosti. Nesmie byť ľahký ani dlhonohý. Jeho vzhľad vzbudzuje rešpekt. Obzvlášť dominantná je silná hlava molosoidného typu.
V minulosti bol rotvajler využívaný predovšetkým ako pastiersky pes. Uplatnil sa hlavne pri strážení stád hovädzieho dobytka. Často bol využívaný aj ako strážny pes a vzhľadom na jeho obrovskú silu aj ako ťažný pes.
Od začiatku 20. storočia sa však jednoznačne najlepšie uplatňuje ako služobný pes, v tradičných policajných disciplínach (stráženie, obrana, pachové práce a pod.). Je jedným z najobľúbenejších služobných plemien na svete.
Rotvajler je veľmi inteligentný, dokáže sa naučiť takmer čokoľvek.
V rebríčku pracovnej inteligencie (cvičiteľnosti) psích plemien, ktorý zostavil známy psí psychológ Stanley Coren (kniha The Intelligence of Dogs) zastáva rotvajler vynikajúce 9. miesto (zo 79).
Je učenlivý a inteligentný.
