Štajerský durič je vytrvalý lovecký pes s veľkou vášňou pre lov. Vďaka skvelému nosu odvádza prvotriednu prácu na stope a pre svojho majiteľa je nenahraditeľným pomocníkom na poľovačke. Ako poľovný pes je štajerský durič náruživý a vytrvalý lovec a istý stopár. Hodí sa pre lov v extrémnych poveternostných podmienkach aj v ťažkom teréne. Je energický a priateľský, pre svoju inteligenciu sa dobre učí.
Pôvod a história plemena
Plemeno štajerský durič začalo vznikať okolo roku 1870 na území Štajerska. Podnetom na vyšľachtenie nového plemena boli požiadavky vtedajších lovcov a poľovníkov. Tejto úlohy sa zhostil Carl Peintinger. Základom chovu bola jeho sučka hannoverského farbiara Hela I, ktorá bola ďalej krížená s istrijským hrubosrstým duričom. Netrvalo dlho a štajerský durič sa stal oficiálne uznaným plemenom. Prvý štandard plemena bol spísaný roku 1888 a dva roky potom bol štajerský durič uznaný ako nové plemeno. Úspešne rozvinutý chov tvrdo prerušila prvá svetová vojna, kedy sa plemeno dostalo na pokraj vyhynutia. Vďaka snahe nadšených kynológov sa podarilo štajerského duriča zachovať. Dnes je najviac rozšírený vo svojej domovine, ale zvoľna sa rozširuje po Európe a ďalej do okolitého sveta, kde si získava priaznivcov najmä medzi poľovníckou verejnosťou.
Charakter a temperament
Práve drsný vzhľad môže byť zavádzajúci, pretože sa v ňom skrýva jemný charakter a oddanosť svojmu pánovi. Štajerský durič má ľahkú telesnú stavbu s dobre vyvinutým svalstvom. Pretiahnutá hlava má správne vyvinutý tylový hrboľ. Hnedé oči majú pozorný výraz, stredne veľké uši bývajú nesené zvesené pozdĺž líc. Krk nie je príliš dlhý. Telo je pevné s priestranným hrudníkom, ktorý poskytuje dostatok miesta pre vnútorné orgány. Končatiny sú silné a svalnaté. Dôkladným a selektívnym chovom patrí štajerský durič medzi prirodzene zdravé plemená, ktoré vo väčšej miere netrpia dedičnými chorobami. Aj u neho však môže dôjsť k výskytu niektorých psích chorôb.
Stredne veľký pes s nevyčerpanou energiou a ochotou pracovať za akéhokoľvek počasia aj v ťažkom teréne. Štajerák je príjemný pes bez známok dominancie, má veselú povahu a svojmu pánovi je úplne oddaný. Je dobrým strážcom a rovnako dobrým spoločníkom. Hoci je ako všetky lovecké plemená samostatný, nemá sklony k tvrdohlavosti, ale rád sa podriadi vôli svojho pána. Na výcvik reaguje veľmi dobre a možno ho odporučiť aj začínajúcim chovateľom. S deťmi vychádza dobre a problém nemáva ani s ostatnými psami.
Vzhľad a fyzické znaky
Štajerský durič je stredne veľký, odolný poľovný pes. Jeho drsný vzhľad môže byť zavádzajúci, pretože pod touto hrubou šupkou sa skrýva jemný charakter a hlboká oddanosť svojmu pánovi. Hlava je pretiahnutá s správne vyvinutým tylovým hrboľom a jasne vyjadreným stopom. Hnedé oči majú pozorný výraz. Stredne veľké uši sú nesené zvesené pozdĺž líc. Krk nie je príliš dlhý. Telo je pevné s priestranným hrudníkom, ktorý poskytuje dostatok miesta pre vnútorné orgány. Stredne dlhý chvost sa zužuje smerom od koreňa a býva nesený kosákovite prehnutý nahor. Končatiny sú silné a svalnaté. Srsť je drsná, tvrdá a hrubá, s odtieňmi červenej alebo svetlo žltej. Dospelý jedinec dosahuje výšku v kohútiku 45-53 cm a hmotnosť okolo 18 kg.
Zdravie, starostlivosť a výživa
Vďaka starostlivému a selektívnemu chovu patrí štajerský durič medzi prirodzene zdravé plemená, ktoré vo väčšej miere netrpia dedičnými chorobami. Aj u neho sa však môže vyskytnúť niekoľko bežných psích ochorení, ako dysplázia bedrového alebo lakťa či sivý zákal. Z hľadiska výživy je štajerský durič nenáročný; vzhľadom na veľkú energetickú potrebu je potrebné venovať výžive dostatočnú pozornosť. Odporúča sa kvalitné krmivo s dostatkom živín a denná dávka rozdelená do dvoch jedál. Množstvo a druh krmiva ovplyvňuje vek, úroveň aktivity a ročné obdobie. Srsť vyžaduje iba pravidelné kefovanie; v období pĺznutia sa odporúča častejšie česať. Okrem toho je vhodná pravidelná starostlivosť o zuby, oči a uši a občasné skrátenie prerastených pazúrov.
Štajerský durič je najšťastnejší v teréne a za každého počasia. Žije ideálne na vidieku a denne potrebuje veľa pohybu. Ideálny je lovecký výcvik, stopovanie, aportovanie a podobné aktivity. Je ľahko cvičiteľný za použitia pozitívnych metód a reaguje na lásku, pochvalu a pozitívnu energiu majiteľa.
Chov a používanie v praxi
V súčasnosti je najviac rozšírený vo svojej domovine Rakúsku a na Slovensku sa chová prevažne na poľovné účely. V domácom prostredí môže byť rezervovaný voči cudzincom, no v lese alebo v revíri ukazuje svoje pravé lovecké kvality. Je vhodný pre skúsených aj menej skúsených chovateľov, vďaka ľahkej ovládateľnosti a dobrej cvičiteľnosti. Štajerský durič sa ukázal ako druh, ktorý dokáže kombinovať vášeň pre lov a oddanosť k majiteľovi, čo ho robí spoľahlivým partnerom v náročnom poľovnom prostredí.
Chovateľský poriadok a podmienky: podľa platného poriadku klubu chovateľov duričov sú stanovené podmienky pre splnenie chovnosti u štajerského duriča napríklad absolvovanie klubovej alebo špeciálnej výstavy, výstavné ocenenie podľa štandardu, minimálny vek pre výstavu a úspešné absolvovanie bonitácie a SD v I. alebo II. triede. Plemeno je na Slovensku menej populárne, no pre poľovnú verejnosť predstavuje výnimočného pracovného psa s rozsiahlym využitím v praxi.
Zhrnutie a poznámky z praktických skúseností
- Štajerský durič je vytrvalý, energický a veľmi oddaný svojmu pánovi.
- Vyniká nosom a spoľahlivo drží stopu aj v náročnom teréne či zlých poveternostných podmienkach.
- Je vhodný pre začínajúcich aj skúsených chovateľov vďaka ľahkej ovládateľnosti a pozitívnemu prístupu k výcviku.
- Vzťah k deťom a ostatným psom býva pozitívny; časom však môže vnímať iné zvieratá ako korisť, čo treba brať do úvahy pri výcviku a socializácii.
- Údržba srsti je minimálna; pravidelné kefovanie stačí, s častejším česaním počas obdobia pĺznutia.
- Vo výžive je potrebné dbať na vysoký energetický príjem a kvalitu krmiva; denná dávka by mala byť rozdelená na dve jedlá.
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| História | Vznik okolo roku 1870 v Štajersku; prvý štandard 1888; po vojne ohrozený, dnes stabilný a rozšírený v Európe |
| Vzhľad | Stredne veľký, drsná srsť, farba červeno-plavá až tmavočervená, výška 45-53 cm, hmotnosť cca 18 kg |
| Povaha | Vytrvalý, učenlivý, bez výraznej dominancie, oddaný pánovi |
| Použitie | Lov diviačej zveri a dohľadávanie raticovej zveri; vhodný aj ako strážca |
| Starostlivosť | Minimálna údržba srsti, pravidelné kefovanie, ústna hygiena a kontrola pazúrov |
Inšpiratívne poznámky z diskusií a skúseností chovateľov ukazujú, že úspech plemena do veľkej miery závisí od vedenia a skúseností majiteľa. Niektorí chovatelia zdôrazňujú význam vloh a pracovnej motivácie viac než samotný domáci komfort. Napriek rozdielnym názorom na kompatibilitu s inými plemenami, u štajerského duriča sú jeho lovecké vlohy a pracovný apetít kľúčové.
