Štajerský durič: Oddaný lovec s veselou povahou

Štajerský durič je plemeno psa, ktoré sa na Slovensku síce nestretáva s takou popularitou ako iné, no napriek tomu predstavuje výnimočného poľovného psa s rozsiahlym využitím v praxi. Tento stredne veľký pes vyniká nevyčerpateľnou energiou a neúnavnou pracovnou morálkou, ktorú preukazuje aj v náročných klimatických podmienkach a v ťažko prístupnom teréne. Nie je to pes určený do bytu, ale skutočný lovecký pes, ktorý je najšťastnejší v spoločnosti svojho pána, ideálne v lese.

Vďaka svojej ľahkej ovládateľnosti a dobrej cvičiteľnosti je štajerský durič vhodný aj pre začínajúcich alebo menej skúsených chovateľov. Štajerský durič je príjemný spoločník bez známok dominancie, s veselou povahou a absolútnou oddanosťou svojmu pánovi.

História plemena

Plemeno štajerský durič začalo vznikať okolo roku 1870 na území Štajerska. Podnetom k jeho vyšľachteniu boli požiadavky vtedajších lovcov a poľovníkov na psa, ktorý by čo najlepšie zodpovedal ich potrebám a zároveň sa hodil do drsného horského prostredia regiónu. Úlohy sa zhostil priemyselník Carl Peintinger.

Základom jeho chovu bol hanoverský farbiar, ktorý bol ďalej krížený s istrijským hrubosrstým duričom. Výsledkom bol dobre ovládateľný, neúnavný lovecký pes s dostatočnou ostrosťou voči zveri, vynikajúcim hlasom, dobrým čuchom a neochvejnou vôľou pracovať. Netrvalo dlho a štajerský durič sa stal oficiálne uznaným plemenom. Prvý štandard plemena bol spísaný v roku 1888 a o dva roky neskôr bol štajerský durič uznaný ako nové plemeno.

Neskôr došlo k ďalšiemu prešľachteniu s pomocou bretónskeho duriča, čím sa ešte viac upevnili lovecké predpoklady tohto psa. Úspešne rozvinutý chov však tvrdo prerušila prvá svetová vojna, kedy sa plemeno ocitlo na pokraji vyhynutia. Vďaka úsiliu nadšených kynológov sa podarilo štajerského duriča zachovať.

Dnes je najviac rozšírený vo svojej domovine, ale postupne sa rozširuje po Európe a ďalej do sveta, kde si získava nových priaznivcov, najmä medzi poľovnou verejnosťou.

Správanie a temperament

Štajerský durič je vytrvalý lovecký pes s obrovskou vášňou pre lov. Vďaka svojmu vynikajúcemu čuchu odvádza prvotriednu prácu na stope a je pre svojho majiteľa nepostrádateľným pomocníkom pri poľovačke. Okrem práce v lese sa štajerský durič osvedčil aj ako výborný strážca. Svojho pána oddane miluje a je dychtivý ho potešiť.

Hoci je ako všetky lovecké plemená samostatný, nemá sklony k tvrdohlavosti a rád sa podriadi vôli svojho pána. Na výcvik reaguje veľmi dobre, čo ho robí odporúčaným aj pre začínajúcich chovateľov. S deťmi vychádza dobre a problém nemáva ani s ostatnými psami. S inými zvieratami však často môže mať problém, pretože ich môže vnímať ako korisť, a ich vzájomný vzťah tak nemusí byť ideálny.

Vzhľad

Štajerský durič je stredne veľký, odolný poľovný pes. Jeho drsný vzhľad môže byť zavádzajúci, pretože pod touto "hrubou šupkou" sa skrýva jemný charakter a hlboká oddanosť svojmu pánovi. Štajerský durič má ľahkú telesnú stavbu s dobre vyvinutým svalstvom.

Hlava je pretiahnutá s správne vyvinutým tylovým hrboľom a jasne vyjadreným stopom. Hnedé oči majú pozorný výraz. Stredne veľké uši sú nesené zvesené pozdĺž líc. Krk nie je príliš dlhý. Telo je pevné s priestranným hrudníkom, ktorý poskytuje dostatok miesta pre vnútorné orgány. Stredne dlhý chvost sa zužuje smerom od koreňa a býva nesený kosákovite prehnutý nahor. Končatiny sú silné a svalnaté.

Štajerský durič má hrubú, drsnú, tvrdú srsť, ktorá môže byť v odtieňoch červenej alebo svetlo žltej. Dospelý jedinec dosahuje výšku v kohútiku 45-53 cm a hmotnosť okolo 18 kg.

Starostlivosť a životné podmienky

Štajerský durič je najviac rozšírený vo svojej domovine, Rakúsku. Na Slovensku je chovaný prevažne na poľovné účely. Jeho vynikajúce pracovné vlastnosti mu zabezpečili popularitu medzi poľovnou verejnosťou, kde býva využívaný predovšetkým pri naháňkach a dohľadávaní raticovej a drobnej zveri.

Štajerský durič je najšťastnejší v teréne a to za každého počasia. Neexistuje pre neho zlé počasie - bude rád vonku v daždi, v zime, v horúčave, v snehu, na blate aj na ľade. Preto je pre neho ideálny život na vidieku. Denne potrebuje dostatok pohybu a zodpovedajúcu dávku vhodného zamestnania. Ideálny je poľovný výcvik, stopovanie, aportovanie a podobné aktivity.

Štajerský durič je ľahko cvičiteľný za použitia pozitívnych výcvikových metód, na ktoré veľmi dobre reaguje. Jeho srsť je takmer bezúdržbová. Potrebuje len pravidelné kefovanie na odstránenie uvoľnených chlpov. V období pĺznutia je vhodné česať psa častejšie. Pre zdravý chrup a ďasná je dôležitá pravidelná ústna hygiena, ktorú možno zabezpečiť špeciálnymi kefkami pre psov alebo pomocou hryzacích maškŕt. Vhodná je tiež pravidelná kontrola očí a uší a v prípade potreby skrátenie prerastených pazúrikov.

Zdravie

Vďaka starostlivému a selektívnemu chovu patrí štajerský durič medzi prirodzene zdravé plemená, ktoré vo väčšej miere netrpia dedičnými chorobami. Aj u neho sa však môže vyskytnúť niekoľko bežných psích ochorení. Medzi potenciálne problémy patria dysplázia bedrového kĺbu, dysplázia lakťa alebo sivý zákal.

Kŕmenie

Z hľadiska výživy je štajerský durič nenáročný. Keďže však zvyčajne vynakladá veľké množstvo energie, je nutné venovať jeho výžive dostatočnú pozornosť. Odporúča sa kŕmiť ho vysoko kvalitným suchým krmivom s dostatočným prísunom potrebných živín. Denná kŕmna dávka by mala byť rozložená do dvoch denných jedál.

Množstvo a druh krmiva ovplyvňuje viacero faktorov, ako je vek psa, jeho úroveň telesnej aktivity alebo ročné obdobie. Štajerský durič je aktívne plemeno, a preto je dôležité dbať na dostatočný prísun čerstvej vody, aby sa predišlo dehydratácii.

Zhrnutie základných informácií:

tags: #stajersky #duric #povaha