Vylučovanie je základnou životnou funkciou organizmov, ktorá zabezpečuje odstraňovanie odpadových látok vznikajúcich pri metabolizme. U psov, rovnako ako u iných cicavcov, hrá tento systém kľúčovú úlohu v udržiavaní homeostázy - rovnováhy vnútorného prostredia. Poruchy vylučovania sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi, od problémov s chrbticou až po zápchu, a vyžadujú si pozornosť majiteľov a veterinárnu starostlivosť.
Ochorenie medzistavcových platničiek (IVDD) u psov
IVDD je skratka pochádzajúca z angličtiny označujúca najčastejšie ochorenie chrbtice, a to ochorenie medzistavcových platničiek. Medzistavcová platnička je fibrokartilaginózny “vankúšik“ nachádzajúci sa medzi dvomi stavcami, vďaka ktorému je možný pohyb chrbtice a zároveň slúži ako absorbér nárazov pri pohybe stavcov. Skladá sa z tzv. IVDD je degeneratívne ochorenie, ktoré môže postihnúť ktorékoľvek plemeno psa a zriedka sa vyskytuje aj u mačiek, no u tzv. Postihnuté bývajú staršie psy, no výnimkou nie je ani výskyt u mladších psov. U chondrodystrofických plemien takéto zmeny nastávajú už v mladom veku. Ich chrbtice sú disproporčne krátke a zakrivené a to je predispozíciou k IVDD.
Existujú dva hlavné typy IVDD:
- Hansen typ I: U chondrodystrofických plemien (francúzsky buldoček, jazvečík, pekinéz..) začína platnička degenerovať medzi prvým a druhým rokom života zvieraťa.
- Hansen typ II: U ostatných psov, predovšetkým veľkých plemien, dochádza častejšie k fibroidnej degenerácii.
- Hansen 3: Toto je akútne nekompresívne ochorenie medzistavcovej platničky, ktoré nastáva najmä po traume alebo extrémnej fyzickej záťaži. Ide o náhlu trhlinu v annulus fibrosus, cez ktorú exploduje nucleus pulposus.
Dôsledkom herniácie disku je teda vo väčšine prípadov stlačenie miechového kanála a teda stlačenie aj samotnej miechy. Najčastejším príznakom vyskočenej či poškodenej platničky je bolesť krku alebo chrbta. Prejaviť sa môže nízko nesenou hlavou, hlavne v prípade postihnutia krčnej časti chrbtice, nepokojom, neschopnosťou nájsť si správnu polohu pri ležaní, nahrbeným chrbtom, neochotou k pohybu alebo napríklad aj trasením celého tela a dýchavičnosťou.
Neurologické deficity na končatinách sa rôznia podľa toho, ktorý segment miechy je postihnutý. Ak napríklad máme problém v zadnej časti hrudnej chrbtice, môžeme pozorovať slabosť až obrnu panvových končatín. Deficity sú rôzneho stupňa od oslabenia reflexov až po úplnú stratu citlivosti končatín. Narušenie reflexov spozorujete ako slabosť končatín alebo naopak prílišnú stuhnutosť, prekĺbovanie prstov, problémy s prekračovaním prekážok, zakopávanie a podobne, alebo napríklad problém s udržaním rovnováhy. Pozorovať môžeme aj inkontinenciu.
Diagnostika IVDD môže byť náročná. Medzistavcová platnička je na RTG viditeľná len v prípade kalcifikácie. Degeneratívne procesy, ktoré na nej prebiehajú, herniácia platničky alebo nekompresívne ochorenie medzistavcovej platničky nie je možné diagnostikovať pomocou natívneho RTG. V prípade podozrenia na IVDD je nevyhnutné konzultovať veterinárneho lekára.
Liečba IVDD závisí od závažnosti stavu. Bohužiaľ, vo väčšine prípadov sa bez operácie nezaobídeme. Doba rekonvalescencie pri ťažkej paréze až plégií po operácii môže byť 9 až 12 týždňov, zatiaľ čo pri konzervatívnom manažmente je to 1-6 týždňov. Pri chirurgickom zákroku je dôležité dodržiavať prísny pokojový režim a spolupracovať s kvalifikovaným fyzioterapeutom. Fyzioterapia je nevyhnutnou súčasťou rekonvalescencie, urýchľuje návrat psíka do normálneho života a je taktiež prevenciou proti opätovnému výskytu IVDD. Netreba však "lámať palicu" ani nad tými na prvý pohľad beznádejnými prípadmi, nakoľko fyzioterapia ponúka aj psíkom bez hlbokej citlivosti v panvových končatinách možnosť naučiť sa spinálnu chôdzu.
NA ZDRAVIE - 1. diel (Probiotiká vo výžive psa)
Zápcha (Obstipácia) u psov
Ak Váš pes trpí zápchou alebo obstipáciou, znamená to, že jeho vylučovanie je značne obmedzené alebo že nemôže vyprázdniť črevá a výkaly sa hromadia v hrubom čreve. Majitelia psov majú často dojem, že sa pes snaží nejaký exkrement vyprodukovať, avšak neúspešne, pričom tento proces je sprevádzaný značnými bolesťami. Zápcha u psa môže byť akútna (krátkodobý jav) alebo chronická (trvá dlhší časový úsek). Akútna zápcha u psa nie je vo väčšine prípadov tak vážna ako chronická, lepšie sa lieči a málokedy na seba viaže ďalšie komplikácie. Oproti tomu chronickú zápchu je treba zavčasu diagnostikovať a začať liečiť, aby ste zamedzili nástupu ďalších symptómov a možných následkov.
Dôvodov, prečo Váš pes trpí zápchou, môže byť veľa. V každom prípade ide o to, že spracovaná strava nemôže byť v črevách ďalej transportovaná, jednotlivé strávené porcie na seba tlačia a upchávajú črevo. Medzi možné príčiny patria:
- Znížený príjem tekutín alebo strata tekutín.
- Oslabenie črevnej steny.
- Ochorenie súvisiace s nefunkčnou látkovou výmenou.
- Zápcha sa veľmi často vyskytuje u slabých alebo starších psov.
Obstipácia sa väčšinou prejaví tak, že sa pes opakovane neúspešne snaží vykonať potrebu. Niekedy sa mu podarí vylúčiť malé, tvrdé kúsky exkrementov, čo je však možné len pri absolvovaní značnej bolesti, pričom výsledný “produkt“ môže byť obalený krvou alebo hlienom. Pes môže mimo iného vylučovať tzv. pseudohnačku, keď sa pri silnom tlačení z tela zvieraťa vylúči len krv s hlienom.
Vplyvom hromadenia výkalov v hrubom čreve môže dôjsť k namoženiu a preťaženiu črevnej steny, tzv. megakolónu. Črevné svalstvo je ním potom trvalo poškodené a črevná peristaltika zaniká. Takéto následky chronickej zápchy sa nedajú zvrátiť späť a môžu spôsobiť trvalé ťažkosti. Môžu sa tiež objaviť všeobecné symptómy ako je strata chuti do jedla a nálady, zvracanie alebo nafukovanie.
Domnienku, že sa jedná o zápchu, môže veterinár väčšinou veľmi ľahko potvrdiť prostredníctvom svedectva majiteľa a prehliadky zvieraťa. Diagnóza presnej príčiny, hlavne ak sa jedná o chronickú, opakovanú záležitosť, je však zložitá. K identifikácii príčiny je potrebná dôkladná anamnéza a okrem klinickej prehliadky aj röntgen brucha, panvy a stavcov. Nevyhnutným sa môže stať aj vyšetrenie ultrazvukom, odber krvi na vyšetrenie látkovej výmeny či zápalu, alebo kolonoskopia. V obzvlášť ťažkých prípadoch je dokonca potrebná aj operácia.
Aby sa zápcha u psa dala účinne liečiť, je nutné poznať jej príčinu. Pri neškodnej variante možno nasadiť krátkodobé diétne opatrenia vo forme laktulózy, mlieka, semienok so šupkou a veľkým množstvom tekutín. Veterinár môže tiež odporučiť vhodné diétne krmivo. U ťažších prípadov musí byť pes najskôr dôkladne vyšetrený veterinárom, ktorý mu podá infúziu, prostredníctvom ktorej dostane pes dostatok tekutín. Potom je črevo, ak je to nutné pod narkózou, uvoľnené prostredníctvom klystýru a rôznych masáží. V obzvlášť ťažkých prípadoch musí byť zviera dokonca operované.
Zápche môžete u väčšiny psov predchádzať podávaním vyváženej stravy, ktorá obsahuje dostatok vlákniny. Okrem toho by ste mali mať pod kontrolou aj hmotnosť Vášho zvieraťa, psy, ktoré trpia nadváhou, majú k zápche väčšie sklony. Samozrejme musíte psovi dopriať aj pravidelný pohyb spolu s dostatkom tekutín. U starších psov trpiacich bolesťami pohybového aparátu môžete pomocou terapie zápche tiež zabrániť.
Análne žľazy
Análne žľazy sú párové vačkové orgány umiestnené v blízkosti konečníka (z oboch strán), ktoré produkujú tekutinu so špecifickým zápachom. V prípade, že pes nemá žiadne zdravotné problémy, vyprázdňovanie análnych žliaz je automatické. Ak nastanú u psíka určité zdravotné problémy, tekutina v žľazách hustne, jej vylučovanie je problematickejšie, môže dôjsť až k upchatiu žliaz, následnému zápalu či infekcii. Niektoré psy nemajú problém s vačkami vôbec, u iných treba vačky manuálne vytláčať v rôznych intervaloch. Vačky vášmu psovi vytlačí váš veterinárny lekár.
Zaujímavosti o vylučovaní u cicavcov
Zistenie, že cicavcom trvá vyprázdnenie približne rovnaký čas, je prekvapením, lebo živočíchy majú rôznu veľkosť a líšia sa aj objemom vylúčenej stolice. Slon, pes, mačka, ale aj človek a myš - všetci potrebujú rovnaký čas na vyprázdnenie, hoci majú rozdielnu veľkosť a stravu. Preskúmala to skupina amerických vedcov pod vedením Davida Hua. Presnejšie: 66 percent skúmaných zvierat potrebuje na vyprázdnenie konečníka 5 až 19 sekúnd. Pritom objem vylúčenej stolice je u slona 20 litrov, čo je takmer 2-tisíckrát viac ako u psa (10 mililitrov).
Aj napriek rôznej strave a veľkosti je čas naprieč širokým spektrom cicavcov takmer totožný. Možné je to vďaka vrstve hlienu, ktorý sa prirodzene nachádza v konečníkoch všetkých uvedených zvierat. Zvieratá totiž počas defekácie používajú rovnakú silu svalstva. Medzi ďalšie zaujímavé zistenia tejto štúdie patrí aj skutočnosť, že čím je zviera väčšie, tým dlhšie kusy stolice produkuje, čo vplýva na rýchlosť vylučovania (na porovnanie, slon vylučuje stolicu šesťkrát rýchlejšie než pes).
Funkciou vylučovacej sústavy je odstraňovať z tela odpadové látky, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt látkovej premeny (metabolizmu), a tým pomáha udržiavať rovnováhu vnútorného prostredia, nazývanú homeostáza. Táto rovnováha je kľúčová pre správne fungovanie organizmu, pretože hromadenie odpadových látok, ako sú dusíkaté zlúčeniny, soli a prebytočná voda, môže byť pre bunky toxické.
U jednobunkovcov slúži na odstraňovanie prebytočnej vody z bunky pulzujúca vakuola. Soli a dusíkaté látky sa z bunky odstraňujú napríklad exocytózou, difúziou cez membránu alebo prostredníctvom iných špecializovaných organel a transportných mechanizmov. U mnohobunkových živočíchov sa stretávame s rozmanitými formami vylučovacích orgánov v závislosti od fylogenetického vývinu a prostredia, v ktorom žijú.
Vylučovacím ústrojom stavovcov sú obličky (nephros) mezodermálneho pôvodu. Ich základnou stavebnou a funkčnou jednotkou je nefrón. Fylogeneticky prechádzajú postupnou premenou, pričom táto premena sa mnohokrát premieta aj do ich ontogenetického vývinu (larválne, resp. embryonálne štádiá vylučujú prostredníctvom fylogeneticky staršieho typu obličiek):
- holonefros - pochádzajú z celého embryonálneho obličkového tkaniva (nefrotómu), výrazne členené obličky, kde sa nefróny vyskytujú v podstate po celej dĺžke tela (larvy mihúl)
- predobličky (pronefros) - pochádzajú z prednej časti nefrotómu, čiastočne segmentované (dospelé mihule, larvy obojživelníkov a mnohé druhy rýb)
- opistonefros - pochádzajú zo zadnej časti nefrotómu, sú nesegmentované, v porovnaní s predošlými majú aj Bowmanove vačky s vnútornými glomerulami (dospelce nižších stavovcov)
- prvoobličky (mesonefros) - pochádzajú zo strednej časti nefrotómu (embryá vyšších stavovcov, dospelé ryby a obojživelníky)
- pravé obličky (metanefros) - najdokonalejší typ vyskytujúci sa ako párový orgán (plazy, vtáky, cicavce)
Povrch obličiek je u cicavcov buď hladký (kôň, ošípaná, pes, mačka, králik, ovca, človek) alebo tvorí zárezové laloky (hovädzí dobytok).
tags: #vylucovanie #zivocichov #pes