Argentínska doga: Vášnivý spoločník s odvahou leva

Argentínska doga je veľký pes, ktorý pôvodne slúžil k lovu veľkej zveri, vrátane diviakov, pům alebo jaguárov. Dnes sa najčastejšie uplatní ako služobný pes u polície alebo v armáde. V niektorých krajinách je chov argentínskej dogy úplne zakázaný alebo je možný len so zvláštnym povolením príslušných úradov. Argentínska doga je veľmi láskavá a oddaná svojej rodine, ale v jej povahe je ostražitosť voči cudzím ľuďom a sklon k dominantnému správaniu, ktorý komplikuje spolužitie s inými zvieratami. Tento pes nesmie trpieť nečinnosťou a samotou, ale potrebuje častý kontakt so svojím pánom, dostatok pohybu a zodpovedajúce zamestnanie. Krátka srsť neumožňuje chovať psa celoročne vonku. Najvyššie mu teda bude v rodinnom domčeku s prístupom na dobre oplotený pozemok.

História plemena

Zakladateľom plemena bol argentínsky lekár Antonio Nores Martinez, ktorý chcel veľkého, neohrozeného psa, ktorý by bol schopný loviť aj veľkú zver, bol spoľahlivým strážcom a zároveň by bol dobrým spoločníkom. Ako základ plemena použil miestneho, dnes už vyhynutého, bojového psa, ktorého potom ďalej krížil s boxerom, buldogom, pointerom, nemeckou dogou, bulteriérom a ďalšími rasami, aby získal neohrozeného psa, ktorý stratí svoj bojový inštinkt a získa za večnými loviť. Cielenou selekciou potom k ďalšiemu chovu vyberal vhodné jedince, ktorí odpovedali jeho predstave o novom plemene. Nakoniec sa mu, po rokoch usilovnej práce, podarilo chovať psov so štandardnými vlastnosťami a vyrovnanou povahou. Vďaka tomu došlo v roku 1964 zo strany argentínskeho kynologického zväzu k oficiálnemu uznaniu argentínskej dogy ako novej rasy a začala sa viesť plemenná kniha. Medzinárodná kynologická federácia FCI uznala toto plemeno v roku 1973.

Plemeno vzniklo pôvodne na poľovné účely. V niektorých častiach sveta sa ešte aj dnes využíva argentínska doga pri poľovačkách. Ide o svorkový lov: vypustí sa približne 5 psov, ktoré majú vystopovať a zdržať lovenú zver, pokým nepríde poľovník a zviera neskolí. Argentínska doga sa aj dnes uplatní najmä ako strážca a obranár aj v našich zemepisných šírkach. Už len svojím zjavom odradí prípadných zlodejov od ich úmyslov. Argentíny majú stráženie v krvi a nie je potrebný špeciálny výcvik. Najširšie využitie však v dnešnej dobe plemeno nachádza ako rodinný pes a spoločník. Je to pes oddaný svojej rodine a veľmi ťažko znáša odluku. V krajine pôvodu sa argentínska doga zvykla používať aj ako policajný, či armádny pes. Tak isto sa v súčasnosti argentínska doga využíva aj ako pes terapeutický či asistenčný.

Do Európy prenikli argentínske dogy najmä zásluhou pána Dr. Ericha Schneider-Leyera, nemeckého kynológa, ktorý si z chovateľskej stanice del Chubut priviezol dve suky a jedného psa. Na Slovensko si prvú argentínsku dogu, Gitanu vom Knausser-Totoral, doviezli v roku 1988 z Rakúska manželia Saksunovci z Košíc.

Správanie a temperament

Argentínska doga má silné teritoriálne cítenie. Vďaka tomu je to vynikajúci strážny pes, ktorý si je dobre vedomý svojej sily a preto nešteká zbytočne. Svoju rodinu a jej majetok chráni odhodlane a nekompromisne. Voči iným psom a zvieratám sa chová dominantne. Už od šteňacieho veku potrebujú psi dôslednú socializáciu a výcvik, aby získali vyrovnanú povahu a vedeli sa vyrovnávať s novými podnetmi. Chov argentínskej dogy vyžaduje veľa skúseností a rozhodne nie je vhodným psom pre začínajúcich chovateľov. Argentínska doga je veľmi verná a oddaná svojmu pánovi a k svojej rodine sa chová jemne a láskyplne.

Tento pes nesmie trpieť nečinnosťou a samotou, ale potrebuje častý kontakt so svojím pánom, dostatok pohybu a zodpovedajúce zamestnanie. Argentínska doga je energický pes a nemala by byť doma príliš dlho sama, pretože by sa mohla začať nudiť a to potom vedie k ničivému správaniu. Preto je potrebné zabezpečiť psovi dostatok pohybu a vhodné zamestnanie, aby boli uspokojené jeho požiadavky a zamedzilo sa nežiaducemu správaniu.

Argentínska doga je inteligentné, samostatné a mierne tvrdohlavé plemeno. Vyžaduje tesný kontakt so svojou rodinou. Pôvodne lovecké plemeno nezaprie v lese svoje lovecké pudy. Je to dominantný pes, čo sa môže prejaviť najmä vo vzťahu k iným psom, ak je AD nesprávne vedená. Argentínska doga je veľký pes vedomý si svojej sily. Má silný ochranný pud a je potrebná dôsledná socializácia, výchova a výcvik. So socializáciou treba začať od útleho veku. So šteňaťom sa treba pohybovať medzi ľuďmi a psami, pričom treba dbať na to, aby šteňa nezískalo negatívne skúsenosti, ktoré by v dospelosti mohli viesť k agresívnemu správaniu jedinca. Výcvik AD sa nelíši od výcviku iných plemien, treba však citlivo zvážiť prístup, aby psovod psa jednak nezlomil, na druhej strane ho však jedinec musí rešpektovať.

Argentínska doga a deti? Môže byť trpezlivým spoločníkom a ochrancom. Rozhodne nie je lenivý spoločník a miluje pohyb a hru. Hry, ako je vyhľadávanie vecí podľa čuchu, napr. čuchové podložky či hry pre psy.

Argentínska doga má silné teritoriálne cítenie. Vďaka tomu je to vynikajúci strážny pes, ktorý si je dobre vedomý svojej sily a preto nešteká zbytočne. Svoju rodinu a jej majetok chráni odhodlane a nekompromisne. Voči iným psom a zvieratám sa chová dominantne. Už od šteňacieho veku potrebujú psi dôslednú socializáciu a výcvik, aby získali vyrovnanú povahu a vedeli sa vyrovnávať s novými podnetmi. Chov argentínskej dogy vyžaduje veľa skúseností a rozhodne nie je vhodným psom pre začínajúcich chovateľov. Argentínska doga je veľmi verná a oddaná svojmu pánovi a k svojej rodine sa chová jemne a láskyplne.

Tento pes nesmie trpieť nečinnosťou a samotou, ale potrebuje častý kontakt so svojím pánom, dostatok pohybu a zodpovedajúce zamestnanie. Argentínska doga je energický pes a nemala by byť doma príliš dlho sama, pretože by sa mohla začať nudiť a to potom vedie k ničivému správaniu. Preto je potrebné zabezpečiť psovi dostatok pohybu a vhodné zamestnanie, aby boli uspokojené jeho požiadavky a zamedzilo sa nežiaducemu správaniu.

Argentínska doga je inteligentné, samostatné a mierne tvrdohlavé plemeno. Vyžaduje tesný kontakt so svojou rodinou. Pôvodne lovecké plemeno nezaprie v lese svoje lovecké pudy. Je to dominantný pes, čo sa môže prejaviť najmä vo vzťahu k iným psom, ak je AD nesprávne vedená. Argentínska doga je veľký pes vedomý si svojej sily. Má silný ochranný pud a je potrebná dôsledná socializácia, výchova a výcvik. So socializáciou treba začať od útleho veku. So šteňaťom sa treba pohybovať medzi ľuďmi a psami, pričom treba dbať na to, aby šteňa nezískalo negatívne skúsenosti, ktoré by v dospelosti mohli viesť k agresívnemu správaniu jedinca. Výcvik AD sa nelíši od výcviku iných plemien, treba však citlivo zvážiť prístup, aby psovod psa jednak nezlomil, na druhej strane ho však jedinec musí rešpektovať.

Argentínska doga a deti? Môže byť trpezlivým spoločníkom a ochrancom. Rozhodne nie je lenivý spoločník a miluje pohyb a hru. Hry, ako je vyhľadávanie vecí podľa čuchu, napr. čuchové podložky či hry pre psy.

Vzhľad

Veľký, harmonicky stavaný pes, ktorý svojim pevným osvaleným telom vzbudzuje dojem sily, neohrozenosti a odvahy. Hlava stredných proporcií je ťažkého vzhľadu s mierne vyjadreným stopom. Tmavé oči mandľového tvaru sú nasadené ďaleko od seba a majú pozorný výraz. Vysoko a široko nasadené uši môžu byť kupírované alebo ponechané v prirodzenej dĺžke. Silný krk strednej dĺžky má na hrdle jemné vrásky. Trup argentínskej dogy je mierne dlhší ako je jej výška v kohútiku. Priestranný hrudník je tvorený dlhými, mierne klenutými rebrami. Dlhý, šabľovitý chvost je nasadený vysoko. Končatiny sú silné s pevnými kosťami a dobre vyvinutým svalstvom. Argentínska doga má pevnú, pružnú kožu dobre priliehajúcu k telu, ktorá je pokrytá krátkou, na dotyk mäkkú a hladkú srsťou. Farba srsti je vždy čisto biela. Povolená je tmavá alebo čierna škvrna okolo oka. Kohútiková výška argentínskej dogy je 60-68 cm a hmotnosť v dospelosti sa pohybuje v rozmedzí 40-60 kg.

Argentínska doga so svojimi 62 - 68 cm v kohútiku sa radí medzi veľké psy. Má bielu krátku srsť pokrývajúcu mohutné, mrštné, dobre osvalené telo prezrádzajúce silu a atletickosť. Má mohutnú hlavu so sklopenými ušami, ktoré sa zvykli v minulosti kupírovať. Má nízko nasadený, relatívne krátky chvost. Biela srsť je typickým znakom plemena a vznikla cieleným chovom, pričom od počiatku si chovatelia dávali pozor na dobrú pigmentáciu nosa, očí a kože. Dnes sa modré oči či ružový nos vyskytujú iba zriedka. Biela farba mala odlíšiť psy od zveri, aby nedošlo k nechcenému zabitiu psa.

Argentínska doga má pôsobivý vzhľad. To podtrhuje kompaktná, svalnatá postava. Trojuholníkové uši sú polovzpřímené a posadené na strane. Krátka srsť je podľa štandardu vždy čisto biela, ale v oblasti hlavy je povolená tmavá škvrna. Okrem toho je srsť na hlave maximálne z 10% tmavo pigmentovaná. Pôvod argentínskej dogy je dobre zdokumentovaný, pretože sa jedná o pomerne mladé plemeno. V roku 1928 Dr. Antonio Nores Martinez, zakladateľ plemena, vyvinul prvý štandard. Martinez vedome krížil bojové psy s dogami - dogy prišli na kontinent počas dobývania Južnej Ameriky Španielmi. Jeho cieľ bol jasný: všestranný pes. Chcel vyšľachtiť vynikajúceho poľovného psa, ktorý by ale bol tiež rodinným a strážnym psom. Argentínska doga bola od začiatku využívaná hlavne pri love diviakov a divokých mačiek. Pri love kancov postupujú lovci v skupine a juhoamerické dogy majú za úlohu kanca skoliť. Argentínska doga bola predurčená k tomuto nebezpečnému úkolu kvôli svojej majestátnej veľkosti a odvahe. Pôsobiví štvornohci sú tiež vhodní na stráženie stáda. Môžu chrániť zverené stáda proti početným nebezpečenstvám. Mimochodom, farba srsti psa svedčí o jeho pôvodnom úkole: Jasne biela srsť má chrániť dogu pred zámenou s loveným zvieraťom počas lovu a zasiahnutím guľkou. Dnes je argentínska doga vo svojej domovine veľmi obľúbená a žije v mnohých rodinách - presne tak, ako to Dr. Martinez zamýšľal.

Argentínska doga je veľký, harmonicky stavaný pes, ktorý svojím pevným osvaleným telom vzbudzuje dojem sily, neohrozenosti a odvahy. Hlava stredných proporcií je ťažkého vzhľadu s mierne vyjadreným stopom. Tmavé oči mandľového tvaru sú nasadené ďaleko od seba a majú pozorný výraz. Vysoko a široko nasadené uši môžu byť kupírované alebo ponechané v prirodzenej dĺžke. Silný krk strednej dĺžky má na hrdle jemné vrásky. Trup argentínskej dogy je mierne dlhší ako je jej výška v kohútiku. Priestranný hrudník je tvorený dlhými, mierne klenutými rebrami. Dlhý, šabľovitý chvost je nasadený vysoko. Končatiny sú silné s pevnými kosťami a dobre vyvinutým svalstvom. Argentínska doga má pevnú, pružnú kožu dobre priliehajúcu k telu, ktorá je pokrytá krátkou, na dotyk mäkkou a hladkou srsťou. Farba srsti je vždy čisto biela. Povolená je tmavá alebo čierna škvrna okolo oka. Kohútiková výška argentínskej dogy je 60-68 cm a hmotnosť v dospelosti sa pohybuje v rozmedzí 40-60 kg.

Starostlivosť a životné podmienky

Kvôli krátkej srsti nie je možné chovať argentínsku dogu celoročne vonku. Ideálne pre ňu bude život v rodinnom dome s prístupom na dobre zabezpečený pozemok. Argentínska doga je energický pes a nemala by byť doma príliš dlho sama, pretože by sa mohla začať nudiť a to potom vedie k ničivému správaniu. Preto je potrebné zabezpečiť psovi dostatok pohybu a vhodné zamestnanie, aby boli uspokojené jeho požiadavky a zamedzilo sa nežiaducemu správaniu.

Krátka srsť argentínskej dogy nevyžaduje príliš starostlivosti. Postačí ju pravidelne prečesať pomocou gumovej rukavice alebo Furminátora. Rovnako ako u ostatných plemien je vhodné vykonávať pravidelnú kontrolu očí a uší. Samozrejmosťou je dentálna hygiena, ktorá zabráni nepríjemnému zápachu z úst zvieraťa. Využiť môžeme špeciálne, pre psy určené, kefky na zuby alebo dentálne tyčinky, pri ktorých žuvaní si pes čistí zuby sám. V prípade, že psovi prerastú pazúriky, je nutné vykonať raz mesačne ich skrátenie.

Argentínska doga miluje aktivity a pohyb v prírode: Je ideálnym spoločníkom na dlhé prechádzky alebo, ak je už zrelá a vycvičená, na jogging, jazdu na koni alebo na bicykli. Samozrejme je tiež skvelým športovcom - spoločne určite prídete na to, aké športy sa Vám i Vášmu psovi páčia. Pre argentínsku dogu je zaujímavá akákoľvek aktivita, kedy môže využiť svoj čuch. Jednoduché, opakujúce sa cvičenia, tohto nezávislého lovca nudia. Máte v blízkosti veľký rybník alebo jazero, kde sa môže pes čľapkať bez toho, aby rušil ostatných? Skvelé! Pretože väčšina predstaviteľov tohto plemena vodu miluje. Dôležité: Majte na pamäti, že tento lovecký pes potrebuje veľa tréningu, aby spoľahlivo pribehol na zavolanie. Až potom ho môžete nechať behať voľne.

Už máte skúsenosti so psami, máte dostatok miesta - pretože argentínska doga rozhodne nepatrí do mestského bytu - a zamilovali ste si toto plemeno? Skvelé! Argentínska doga je ideálnym psom pre tých, kto milujú šport a radi trávia čas v prírode. Okrem toho treba mať skúsenosti so psami, byť dôslední vo výchove a vystupovať sebavedome, aby sa pes nestal vodcom svorky. Toto plemeno prirodzene netoleruje mačky, ale také spolužitie je možné, ak psa navyknete už od šteňacieho veku. Pred zaobstaraním psa by ste tiež mali zvážiť pravidelné náklady na kvalitné krmivo, výdavky za veterinára, vrátane finančného vankúša na akútne ochorenie, a prípadne tiež náklady na poistenie zodpovednosti za škodu a daň.

Zdravie

Argentínska doga má, rovnako ako iné bielosrsté plemená, väčšie predispozície k vrodenej hluchote. Zhruba 10% psov tejto rasy trpí hluchotou na jedno alebo obe uši. Medzi ďalšie možné zdravotné problémy patrí hypotyreóza, dysplazia bedra, očné glaukóm alebo alergie.

Hluchota sa do chovu argentínskych dôg dostala od bulteriérov. Dnes sa už nevyskytuje tak často ako v minulosti, stretnúť sa s ňou možno najmä u šteniat od „chovateľov“ bez preukazu pôvodu, pretože v ňom sa využívajú jedince vyradené z chovu (na chov nemožno použiť jedinca, ktorý má nejakú vylučujúcu chybu, u AD ide napr. hluchota). Alergie - Biela srsť sa spája zvyčajne aj s vyššou náchylnosťou pokožky na alergény. Ďalší problém, ktorý má rovnakého menovateľa, bielu farbu. Biele psy majú celkovo kožu náchylnejšiu a citlivejšiu. Plemien na dysplaziu bedrového a lakťového kĺbu.

Šteňa argentínskej dogy by malo vo veku od šiestich týždňov života podstúpiť audiometrický test sluchu, pretože niektorí jedinci sú bohužiaľ postihnutí jednostrannou alebo obojstrannou hluchotou. Je samozrejmé, že chovateľ vyradí hluchého psa z ďalšieho chovu. V prípade jednostrannej hluchoty môže pes stále viesť normálny život, u obojstrannej hluchoty je dôležité sa podrobne informovať o konkrétnych nárokoch postihnutého psa. V ideálnom prípade by mal žiť spoločne s inými psami, ktorí mu pomôžu v orientácii. Okrem toho by predkovia Vášho potenciálneho psa mali byť vyšetrení na dysplaziu bedier, pretože toto plemeno, rovnako ako mnoho veľkých plemien, má dispozície k tejto malformácii bedrových kĺbov. Pomocou röntgenového vyšetrenia môže byť diagnostikovaný stav bedier a postihnutí psi môžu byť vyradení z chovu. Dokonca ani psi so zdravými bedrami by nemali stúpať po schodoch ani sa zaoberať namáhavými športami, pretože by to mohlo spôsobiť trvalé poškodenie pohybového aparátu. I v dospelosti by mal pes tiež podstúpiť pravidelné očkovania. Pri tejto príležitosti prediskutujte s veterinárnym lekárom intervaly očkovania a podávania prípravkov na odčervenie. Zdraví jedinci sa dožívajú priemerne 10 až 12 rokov.

Kŕmenie

Argentínska doga by mala dostávať krmivo, ktoré je určené psom veľkých plemien. Vďaka vhodnému zloženiu sa zaistí správny rast a vývoj psa a jeho zdravie v dospelosti. V priebehu psieho života vznikajú rôzne požiadavky na výživu a to by mal každý chovateľ zohľadniť. Na trhu je dostatok kvalitných značiek, vyrábajúcich ucelené výživové rady krmív pre psov všetkých vekových kategórií. Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do dvoch denných jedál. Zabúdať by sa nemalo ani dostatočný prísun čistej vody.

Argentínske dogy môžu byť náchylné na precitlivenosť na potraviny, ktoré sa prejavujú ako kožné problémy. Od šteňacieho veku preto podávajte vysoko kvalitné krmivo s vysokým obsahom bielkovín. Mäso by malo byť hlavnou zložkou, a preto prvou položkou na zozname surovín. Obilniny, ako pšenica, by krmivo nemalo vôbec obsahovať. Čas od času dajte svojmu štvornohému miláčikovi niečo dobré na žuvanie - ideálne sú sušené žuvacie snacky, ako sú hovädzie uši. Pri maškrtách tiež dbajte na kvalitné zloženie - napríklad snacky zo sušeného mäsa, ktoré väčšina psov miluje, a navyše sú zdravé. Ak chcete alebo musíte jedálniček psa zmeniť, postupujte pomaly a každý deň primiešajte väčšie a väčšie množstvo nového krmiva do pôvodného, aby ste sa vyhli citlivým reakciám. Vždy by ste mali dbať na štíhlu líniu svojho maznáčika, pretože nadváha môže viesť k mnohým zdravotným problémom, napríklad problémom s kĺbmi. Doprajte psovi po jedle odpočinok: V každom prípade by sa pes mal vyvarovať po jedle fyzickej aktivite, aby nedošlo k nebezpečnej torzii žalúdka. Váš štvornohý spoločník by samozrejme mal mať vždy k dispozícii dostatok čerstvej vody.

Šteniatko argentínskej dogy

Zastrašujúci argentínski pes sa nedá skrotiť! | Šepkár psov s Cesarom Millanom

tags: #srgentinska #doga #v #europe