Slovenský kopov: Národný poklad a verný spoločník

Slovenský kopov je fascinujúce národné plemeno psa s bohatou históriou a jedinečnými vlastnosťami. Využívaný predovšetkým poľovníkmi, tento pes vyniká ako skvelý stopár, je aktívny, vytrvalý a plný temperamentu. Hoci môže byť trochu tvrdohlavý, čo ho predurčuje skôr pre skúseného chovateľa, s dôsledným a spravodlivým prístupom sa s ním dokáže úspešne popasovať aj začiatočník. Slovenský kopov je tiež mimoriadne lojálny a vynikajúci strážca.

Ilustračná fotografia slovenského kopova

História slovenského kopova

Ako napovedá jeho názov, slovenský kopov je hlboko zakorenený v slovenskej histórii. Jeho predkovia sa na našom území vyskytovali už po stáročia, hoci presný pôvod nie je úplne známy. Predpokladá sa, že na jeho formovaní sa podieľali aj plemená ako poľský durič či niektoré maďarské plemená. Prvé písomné zmienky o psoch podobných kopovovi pochádzajú zo 17. a 18. storočia, kedy bolo dokonca zakázané krížiť ich s inými plemenami. Rok 1915 priniesol ustálenie farebného rázu, a v roku 1936 sa v Banskej Bystrici uskutočnil prvý chovný zvod tohto plemena. Organizovaný chov a ucelenie typu však nastalo až v 50. rokoch 20. storočia, kedy boli vykonané aj prvé zápisy do plemennej knihy. Oficiálne uznanie plemenného štandardu a FCI prišlo v roku 1963.

Mapa Slovenska s vyznačenými oblasťami pôvodného chovu duričov

Povaha a temperament

Slovenský kopov je primárne pracovný pes s výrazným temperamentom a ostražitosťou. Vo svojej práci je neuveriteľne vytrvalý a dokáže hodiny sledovať stopu zveri, pričom sa vyznačuje výborným orientačným zmyslom. Jeho hlavným poslaním je lov čiernej a škodnej zveri. Je to mimoriadne aktívne plemeno, ktoré potrebuje dostatok pracovného vyťaženia a okrem lovu ho len máločo iné uspokojí. Výcvik môže byť náročnejší kvôli jeho tvrdohlavosti, preto je kľúčový majiteľ, ktorý je dôsledný a spravodlivý. Ku svojej rodine prejavuje veľkú priateľskosť a lojalitu. S deťmi si rozumie, ak je s nimi v kontakte od šteniatka. S inými psami nemusí vždy dobre vychádzať, napriek tomu, že sa vo svorkách používa pri práci. K cudzím ľuďom je rezervovaný a ostražitý, čo z neho robí dobrého strážcu.

Vzhľad

Slovenský kopov má obdĺžnikový tvar tela s ľahkou, no zároveň silnou kostrou. Hlava je jemne klenutá s výrazným tylovým hrboľom. Nos je vždy čierny, primerane veľký a mierne zašpicatený. Oči sú tmavé, hlbšie uložené, s veselým a akčným výrazom. Uši sú stredne dlhé, priliehavé a na koncoch zaoblené. Krk je krátky a svalnatý, bez voľnej kože. Chvost siaha po päty, je primerane silný a zužuje sa smerom ku koncu. Srsť je stredne dlhá, priliehavá a hustá, s bohatou podsadou. Sfarbenie je vždy čierne s charakteristickými hnedými až mahagónovými znakmi na končatinách, pyskoch, nad očami, na vnútornej strane uší, spodnej strane chvosta a na zadku.

Starostlivosť a životné podmienky

Srsť slovenského kopova nevyžaduje zložitú starostlivosť, postačí ju raz týždenne vyčesať, s častejšou potrebou počas pĺznutia. Previsnuté uši sú náchylné na zápaly, preto je dôležité ich pravidelne kontrolovať a v prípade potreby čistiť vhodným roztokom. Okolie očí by sa malo denne čistiť od karpín. Tento aktívny pes ocení záhradu, ale nevyhnutné sú aj dlhé prechádzky a dostatočné pracovné vyťaženie. Celoročný pobyt vonku je možný za predpokladu zabezpečenia vyhriatej búdy v zime a celoročnej ochrany pred poveternostnými vplyvmi. Vzhľadom na jeho pracovné nasadenie a pohyb v teréne je dôležité dbať na správnu dĺžku pazúrikov, ktoré sa musia v prípade potreby obrúsiť. Pri práci v lese je potrebné psa pravidelne kontrolovať kvôli možným poraneniam a parazitom, ako sú kliešte. V sezóne je nevyhnutná ochrana proti kliešťom, pričom pri pracovných psoch sa odporúčajú pipety alebo tablety pred obojkami, ktoré by sa mohli zachytiť.

Infografika o starostlivosti o slovenského kopova

Zdravie

Slovenský kopov je vo všeobecnosti zdravé plemeno bez výrazných predispozícií k špecifickým chorobám. V priebehu života sa však môžu vyskytnúť problémy s pohybovým aparátom, najmä dysplázia lakťových a bedrových kĺbov. Z tohto dôvodu sa odporúča podávať kĺbovú výživu, prípadne celoživotne s ohľadom na jeho pracovné zaťaženie. Zápaly uší sú ďalším potenciálnym problémom, ktorý si vyžaduje včasnú veterinárnu liečbu. Prevenciou je pravidelná kontrola a čistenie uší. U starších jedincov sa môžu objaviť nádorové ochorenia mäkkých tkanív. Okrem toho, pri práci môže dôjsť k rôznym zraneniam, preto je dôležité mať zvládnutú prvú pomoc a pripravenú psiu lekárničku. Menšie poranenia je možné ošetriť doma, pri vážnejších prípadoch je nutná návšteva veterinára.

Kŕmenie

Pri výbere krmiva pre slovenského kopova je dôležité zohľadniť časové možnosti a skúsenosti majiteľa. Moderné kompletné krmivá vo forme granúl a konzerv predstavujú pohodlné riešenie. Pri výbere granúl je vhodné zvoliť variantu pre stredné plemená psov s vysokým podielom mäsa a minimálnym obsahom obilnín. Pre psov s pravidelnou pracovnou záťažou je ideálne vysokoenergetické krmivo, ktoré dodá dostatok síl. V období pokoja je vhodnejšie zvoliť klasické alebo odľahčené granule, aby sa predišlo obezite. Ak sa majiteľ rozhodne pre prirodzenú stravu (BARF), je nevyhnutné mať dôkladne naštudovanú skladbu kŕmnej dávky, ktorá musí byť vyvážená a obsahovať dostatok minerálnych látok a vitamínov.

Rozmery slovenského kopova podľa štandardu
Pohlavie Výška v kohútiku (cm)
Suky 40-45
Psy 45-50

Štruktúra tela slovenského kopova

Chov a uznanie plemena

Slovenský kopov prešiel dlhou cestou, kým dosiahol oficiálne uznanie. Jeho vlastnosti však predčili aj tento titul. Chovaný v horských územiach Slovenska po stáročia, jeho stavba tela a osrstenie svedčia o jeho zaradení medzi prastaré historické plemená. Cieľavedomým výberom sa zachovávali žiaduce povahové a exteriérové vlastnosti, zatiaľ čo nevhodné sa z chovu eliminovali. V 30. rokoch 20. storočia bol vybraný typ duriča strednej veľkosti. Prvá chovateľská prehliadka v roku 1936 v Banskej Bystrici slúžila na výber psov vhodných na ďalší chov. Organizovaný chov a ucelenie typu však nastalo až v 50. rokoch. V roku 1962 vznikol Klub chovateľov duričov s cieľom podporovať a konsolidovať vzhľad a poľovné vlastnosti kopova. Konečné uznanie FCI prišlo v roku 1963. Od začiatku cieľavedomého chovu v roku 1936 prešlo plemeno niekoľkými etapami. Prví šľachtitelia čelili nepochopeniu, no dnes je im slovenský kopov veľkou odmenou za ich úsilie. Čas potvrdil, že ide o psa, ktorý si zaslúži pozornosť a svojimi výkonmi sa radí medzi najlepšie duriče svojej triedy. Základ súčasného chovu tvorí 26 jedincov z prvej etapy šľachtenia (14 psov a 12 súk), ktoré vytvorili širokú chovateľskú základňu. Slovenský kopov je najrozšírenejším duričom na Slovensku s vynikajúcimi vlastnosťami.

tags: #slovensky #kopov #pezinok