Slovenský kopov je jedinečné národné plemeno psov duričov na Slovensku, s bohatou históriou a presne definovaným štandardom, ktorý určuje jeho vzhľad, vlastnosti a využitie. Jeho dnešná oficiálna podoba je stanovená štandardom FCI č. 244. Pôvod kopova siaha stáročia dozadu na územie Slovenska a jeho pôvodné úlohy sa viažu na hlasité a vytrvalé prenasledovanie zveri, zvlášť diviaka, a na dohľadávanie postrelenej zveri.
Celkový vzhľad a vzhľad tela
Celkový vzhľad Kopova je ľahšej stavby tela, ale pritom pevnej kostry obdĺžnikovitého tvaru. Vždy čierny s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami, vnútornej strane ušníc, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku. Srsť je stredne dlhá s hustou podsadou. Výška súk v kohútiku: 40-45 cm, výška psov v kohútiku: 45-50 cm. Hmotnosť: 15 až 20 kg.
Vlastnosti a temperament
Odvážny temperamentný pes, dostatočne silný, prispôsobený pre vnikanie do lesných húštín. Dokáže niekoľko hodín hlasito sledovať čerstvú stopu. Vyniká smelosťou a vytrvalosťou. Má výborný čuch a neobyčajne vyvinutý orientačný zmysel. Je to inteligentný, temperamentný a ostrý pes, preto poľuje najmä na diviaky. Výborný nos ho predurčuje na dohľadávanie všetkej raticovej zveri, kde sa dokáže vyrovnať aj farbiarom.
Pre svojho páchna je slovenský kopov oddaný pri love aj odpočinku, priatelský a prítulný k rodine, no k cudzím osobám býva nedôverčivý. K zvieratám, ktoré s ním žijú od malička, prijíma ich dobre a chráni ich pred cudzími. Dobre vedený pes je deťom výborným kamarátom a ochrancom; je však psom jedného pána a k prejavom detí býva pomerne tolerantný.
Hlava, krk a zmysly
Hlava je primerane veľká. Nos je vždy čiernej farby, primerane veľký, nozdry mierne otvorené, koniec nosa mierne zašpicatený. Pysky sú kratšie, priliehajúce, neprevísajú, tenké so zreteľným kútikom. Čeľuste pevné s významným chrupom. Lebka mierne zaokrúhlená na temene, obdĺžnikového tvaru, s nadočnicovými oblúkmi a čelnou ryhou s tylovým výstupkom. Čelový sklon asi 45°. Oči sú hlbšie vsadené, tmavé, mandľovitého tvaru, očné viečka čierne.
Krk, končatiny a trup
Krk je dobre nasadený, nesený v uhle asi 135°, krátky, svalnatý. Predné končatiny: plece a rameno kratšie, ale dobre vyvinuté a svalnaté; ramenný uhol asi 110°. Predlaktie smeruje kolmo dolu, zápästie krátke, záprstie kratšie a mierne sklonené. Labky oválne s dobre klenutými prstami a čiernymi silnými pazúrmi. Hruď široká a dobre vyplnená; hrudník stredne hlboký, s miernym slnaním do dĺžky; rebrá oblúkovité a šikmo nasadené. Chrbát rovný a stredne dlhý. Bedrá kratšie, široké, pevné a svalnaté. Brucho a slabiny mierne vtiahnuté. Stehno široké a svalnaté; holeň široká a dobre osvalená. Päta vysoká okolo 15 cm, pätový uhol približne 150°. Priehlavok a predpätie dlhé asi 8 cm, smeruje mierne dopredu. Tele a chvost: chvost nesený zvyčajne dole, v akcii šabľovito hore, siahajúci po pätový kĺb. Postoj je vždy stabilný a vyvážený.
Srst a farebná kresba
Srsť 2 až 5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá a hustá, na chrbte a chvoste dlhšia. Podsada hustá, hlavne v zimných mesiacoch, prítomná aj v lete. Sfarbenie: čierne s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na uvedených miestach. Postava býva vyššia než je štandard, čo je spomenuté ako odchýlka od normy.
Fyzické a pracovné potreby
Slovenský kopov je veľmi aktívny a potrebuje dostatok pracovného vyťaženia. Okrem lovu potrebuje aj časté pohybové úseky a beh v otvorenom priestore. Je vhodný do podhorských, horských revírov, ako aj do rovín, a pri poľovaní zvláda aj snehové podmienky.
Použitie a práca s korisťou
Použitie: Prednostne sa používa na lov diviačej zveri ako durič. Vhodný na individuálny aj spoločný lov, prehľadáva malé aj veľké húštiny; ako durič pracuje na veľkom priestore a hlasito sleduje aj stopy inej zveri (jelenej, danielej, muflonej, srnčej, zajačej, medveďa, rysa, líšky, mačky). Osvedčil sa aj na dohľadávanie postrelenej zveri.
História a šľachtenie
Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov sa začali od roku 1940, keď sa založila Slovenská plemenná kniha psov. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča. Od začiatku cieľavedomého chovu v roku 1936 prešiel vývoj kopova niekoľkými etapami: výber genotypovo vhodných jedincov, následná selekcia potomstva a overovanie genotypu rodičov a potomkov. Slovenský kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska, a je považovaný za veľmi múdre a spoľahlivé, ak je riadne vedené.
Štandard a rozdiely voči iným plemenám
V porovnaní s pôvodnými typmi kopova boli pôvodné zápasy vyššie a silnejšie, pričom sa postupne presadili menší typ duriča s rovnakým objemom sily a vytrvalosti. Kopov je zároveň farbiarom porovnateľný v nosových schopnostiach a jeho dlhodobá výdrž v teréne je jeho významnou prednosťou.
Praktické informácie
Pri chove a predaji šteniat je potrebné rešpektovať štandard a zodpovedné chovateľské postupy. Informácie z inzerátov o šteniatkach, okupe, a dostupnosti často odrážajú aktuálny stav na trhu, pričom kvalita rodičov a pôvod väčšinou determinujú výsledný potenciál psa ako pracovného duriča.
