Slovenský kopov je plemeno psa s hlbokými koreňmi v slovenskej poľovníckej tradícii, ktoré si získalo uznanie pre svoju húževnatosť, inteligenciu a oddanosť. Hoci je primárne známy ako poľovný pes, jeho všestrannosť a jedinečná povaha z neho robia zaujímavého spoločníka aj pre aktívnych ľudí mimo poľovníckej sféry. Tento článok sa ponorí do diskusií a skúseností majiteľov, aby poskytol komplexný pohľad na toto plemeno.
Povaha a temperament
Slovenský kopov je popisovaný ako pes s neúnavnou chuťou do práce, temperamentný a odvážny. Jeho inteligencia mu umožňuje prispôsobiť sa rôznym situáciám, ale zároveň vyžaduje dôsledného a skúseného majiteľa. Ako uvádza jeden z diskutujúcich, "každý pes je iný a výcvikom nejde docieliť 100 % uniformita chovania. Majiteľ sa musí čiastočne prispôsobiť psu a potom im to bude klapať."
Tento pes potrebuje veľa pozornosti, aktívneho pohybu a psychického aj fyzického zamestnania. V prípade, že tieto potreby nie sú naplnené, môže sa začať veľmi rýchlo nudiť, čo zvyčajne neveští nič dobré. Napriek svojej pracovnej povahe, pri správnom vedení môže byť kopov absolútne bezproblémový pes, ktorý zvládne aj spolužitie s deťmi či inými zvieratami v domácnosti. Je však dôležité zdôrazniť, že "Slovenský kopov je lovecké plemeno, ktoré bolo vyšľachtené a dodnes je hojne využívané pre lov diviakov a líšiek, aj menších zvierat, napríklad zajacov a kún. Lásku k zvieratám tak pochopiteľne nemá v povahe."
Poľovné psy sú pri výcviku a práci viac vystavené riziku nákazy chorobami či parazitmi od divokých zvierat. Je preto nesmierne dôležité pravidelne kontrolovať srsť a všímať si, či v nej nie sú napríklad kliešte, blchy či vši. Veľmi nebezpečné sú tiež choroby divokých prasiat (napr. Aujeszkyho choroba) prenášané krvou zvieraťa.
Vzhľad
Slovenský kopov je stredne veľký pes s dobre osvaleným, kratším telom. Jeho srsť je krátka a hrubá, pevne priliehajúca k telu, čo ho dobre chráni pred nepriaznivými vplyvmi. Má silnú kostru, je podsaditý a húževnatý. Dospelý pes dosahuje výšku v kohútiku okolo päťdesiat centimetrov, sučky sú drobnejšie. Váha psa sa pohybuje od pätnásť do dvadsať kilogramov, u sučky je to trinásť až osemnásť kilogramov.
Výchova a výcvik
Výchova a výcvik slovenského kopova sú kľúčové pre jeho úspešné začlenenie do rodiny či poľovníckej praxe. Je to pes vysoko inteligentný, ale zároveň tvrdohlavý, ktorý potrebuje jasne stanovené hranice a dôsledného vodcu. "S výcvikom je potrebné začať čo najskôr. Ako majitelia musíte k výchove pristupovať trpezlivo a láskavo, zároveň ale byť dôsledný a nikdy psovi neustupovať, inak sa veľmi často stáva, že sa pomaly ale iste stane nezvladateľným."
Mnohí majitelia zdôrazňujú individuálny prístup k výcviku. "Každý kopov je iný, jeden smeruje starou slovenskou cestou a bude z neho KOPOV (nepliesť s honičom). A druhý zase viac inklinuje k vôdcovi a ide si novou našou cestou, cestou Honiče pre podmienky ČR." Klub Slovenského kopova organizuje výcvikové víkendy, ktoré môžu byť neoceniteľným zdrojom informácií.
Diskutuje sa aj o tom, či je slovenský kopov vhodný pre začiatočníkov. Prevláda názor, že nie je. "Slovenský kopov nie je plemeno vhodné pre začiatočníkov a pre ľudí bez ambícií do vyššieho športu či záujmu o aktivity spojené s dobytkárstvom a lovom. Pes je náročný predovšetkým na výchovu, pohyb a priestor."
Vzťah k deťom a domácim zvieratám
Hoci je slovenský kopov lovecké plemeno, pri správnom vedení a socializácii od útleho veku môže byť dobrým spoločníkom aj pre deti a iné domáce zvieratá. "Ak vyrastá šteňa od útleho veku v jednej domácnosti s ďalšími domácimi zvieratami, je veľká šanca, že si na ich prítomnosť zvykne a nebude si ich všímať, aj tak by ste ho ale nikdy nemali nechávať spoločne bez dozoru, u tohto psa bohužiaľ nikdy neviete, kedy sa v ňom prebudí lovecký inštinkt."
Pri deťoch platí podobné pravidlo: "Plemeno sa hodí skôr k väčším deťom, ktoré sú, ak im vysvetlíte, ako sa k psovi majú správať, schopné toto rešpektovať a príliš ho zbytočne nedráždiť."
Slovenský kopov v rôznych prostrediach
Pri výbere slovenského kopova je dôležité zvážiť prostredie, v ktorom bude pes žiť a pracovať. "Jeho použitie by malo byť orientované v poľovných revíroch menších výmer (srnčia oblasť) na rovinách až pahorkatinách kde sa v poslednom čase vo vyššom množstve vyskytuje a sústreďuje diviačia zver." Mnohí poukazujú na to, že plemeno bolo vyšľachtené pre prácu vo veľkých, často horských revíroch, kde jeho vytrvalosť a sila vyniknú najviac.
V posledných rokoch sa objavil zámer vytvoriť novú formu plemena, tzv. "malý slovenský kopov", ktorá by bola prispôsobená menším revírom a individuálnemu spôsobu poľovníctva. Tento zámer vychádza z kombinácie slovenského kopova a hladkosrstého jazvečíka, pričom cieľom je zachovať žiaduce povahové a exteriérové vlastnosti kopova, ale s menším akčným rádiusom.
História a pôvod
Slovenský kopov je na území Slovenska pomerne mladé plemeno, aj keď jeho predkovia, veľké horské duriče, naháňali zver v lesoch už na prelome 17. a 18. storočia. Názory na to, aké psy boli spolu krížené za účelom vyšľachtenia slovenského kopova, sa rôznia. Plemeno bolo oficiálne uznané FCI v roku 1963. "Pre naháňanie zveri bolo v tej dobe zakázané používať duriča s vysokými nohami, bolo tak žiaduce, aby bol kopov skôr menšieho vzrastu."
Slovenský kopov Klady a zápory | Výhody a nevýhody slovenského chrta
Diskusia o plemene
Diskusie o slovenskom kopovovi často poukazujú na jeho špecifické požiadavky a na to, že nie je vhodný pre každého. "Kopov je skutočným členom rodiny. Dokáže milovať deti, „ňuňuškať“ sa s nimi a tolerovať im aj rôzne pestvá, ktoré mu vyvedú. Zároveň sa láskyplne túliť k pánovi alebo paničke a nenechať sa pritom vyrušovať okolitým svetom, ruchom či zhonom. Neradno však siahať na členov jeho „svorky“, o tom sa presvedčil nejeden nevítaný hosť vo dvore."
Niektorí majitelia sa delia o svoje skúsenosti s prispôsobením plemena moderným podmienkam. "V Čr taky vôbec nie je zažitá nejaká honičská praxe, pre nás sú honiči takmer neznáme plemená v porovnaní s Maďarskom, Slovenskom, Rakúskom, Nemeckom. Nemáme ani svoje národné plemeno honiče. A ani neznáme prácu honičov a neumíme ju používať."
Dôležitosť správneho výberu a výchovy je často zdôrazňovaná. "Na výcvikovom víkende som takých videl naozaj dosť. A títo ľudia ťažko odhadnú jeho potenciál a ťažko ho vycvičia, a potom to končí katastrofálne."
Celkovo je slovenský kopov fascinujúce plemeno, ktoré si vyžaduje pochopenie, rešpekt a zodpovedný prístup. Jeho vernosť a pracovné nasadenie sú nepopierateľné, ale ako pri každom špecializovanom plemene, aj tu platí, že je potrebné zvážiť jeho potreby a vlastnosti pred jeho obstaraním.