Na Slovensku sa podarilo vyšľachtiť päť národných plemien, ktoré sú nielen krásne, ale aj odvážne a silné. BRATISLAVA 1. apríla (Dobré noviny) - Územie, na ktorom leží Slovensko, je hornatou oblasťou, oddávna sa tu chovali ovce a ľudia sa venovali poľovníctvu. Práve charakter našej krajiny a spôsob života tunajších ľudí viedli k tomu, že sa u nás chovali najmä také plemená psov, ktoré ľuďom pomáhali pri pastierskej a loveckej práci. O Slovensku môžeme povedať, že má bohatú a pestrú históriu kynológie.
Historické korene a vznik slovenských relácií duričov
Najtradičnejším národným plemenom na Slovensku je slovenský čuvač. Ako pastiersky a strážny pes sa pod Tatrami choval už veľmi dávno a pôvodne bol nazývaný tatranským čuvačom. Po tom, ako ho však Medzinárodná kynologická federácia uznala za samostatné plemeno, musel sa premenovať. Tieto biele horské pastierske psy už v minulosti pomáhali na salašoch a uplatňovali sa pri strážení stád oviec a hovädzieho dobytka, ale tiež na stráženie ľudských obydlí. Je to inteligentný a pokojný pes, ktorému nechýba sebavedomie a je naozaj dobrým strážcom. Čuvač je však od slova počúvať, a presne to pri svojej práci robí. Ak sa nepodcení jeho výchova, stane sa z neho pes, ktorý rád počúva a plní povely. Inak by vám mohla jeho samostatná povaha prerásť cez hlavu.
Pohraničná stráž v bývalom Česko-Slovensku potrebovala výkonného strážneho psa na stráženie hraníc. Keď sa šľachtitelia pustili do kríženia psa s vlkom, nič nechceli nechať na náhodu a dobre sa pripravili kvalitným vedeckým výskumom a šľachtiteľským plánom. A hoci sa im nepodarilo zachovať celkom takú poslušnosť a cvičiteľnosť, ako u nemeckého ovčiaka, vzniklo temperamentné a krásne plemeno. Vlčieho predsa však v sebe nezaprie a tento pes je podobne húževnatý a temperamentný.
Slovenský kopov a jeho vývoj
Poľovný durič slovenský kopov slúži najmä ako výkonný lovecký pes na diviačiu zver, azda aj preto, že dokáže veľmi dobre udržať stopu a nerobia mu problém ani husté porasty v lesoch. Tento smelý pes je však aj dobrým strážcom. A hoci jeho predchodcovia boli vyšší a silnejší, časom sa ukázalo, že bude vhodnejšie menšie plemeno. Keď začínali s jeho šľachtením, chceli vyšľachtiť kvalitného stavača akými boli nemeckého plemená. To však nebolo všetko. Potrebovali psa, ktorý by bol odolný voči drsnému slovenskému počasiu, aby dokázal pracovať v našich lesoch. Pred dvomi rokmi sa slovenskí chovatelia mohli pochváliť vyšľachtením piateho národného plemena, kedy sa narodili šteniatka psovi tatranského duriča a fenke tatranského duriča. Tento poľovný pes je pôvodne krížencom jazvečíka hladkosrstého, slovenského kopova a bavorského farbiara. Je to naše najmladšie plemeno a svoj pôvod má v Michalovciach.
Slovenský kopov nevznikol na výstavných kruhoch. Vznikol v horských revíroch stredného Slovenska ako odpoveď na jednoduchú otázku: aký pes zvládne celý deň pracovať v strmom, členitom teréne, hlasom oznamovať, kadiaľ ide zver, obstáť pri diviakovi - a potom sa sám vrátiť k svojmu vodičovi? Práve tá samostatnosť je zdrojom nedorozumení. Kopov nie je neposlušný - je stavaný na to, aby rozhodoval sám, keď je od človeka ďaleko a keď človek nevidí, čo vidí a cíti pes. V revíri je to prednosť. Rozmery a srsť podľa FCI štandardu č. 244 (platný štandard datovaný 16. 4. 1963, publikácia prekladu 19. 8.) túto informáciu uvádzajú, že kopov je menší a viac „húževnatý" ako niektorí jeho starší kolegovia.
Charakteristika a exteriér kopova vs. čuvač
Slovenský kopov je vždy čierny s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami, vnútornej strane ušníc, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku. Má ľahšiu stavbu tela, ale pritom pevnú kostru obdĺžnikovitého tvaru. Výška súk v kohútiku je 40-45 cm, psov 45-50 cm. Srsť je stredne dlhá s hustou podsadou. Rámec tela je pretiahnuto obdĺžnikový. Mozgovňa je ľahko klenutá, nosný chrbát je rovný a dlhý vzhľadom k lebke. Oči sú mandľového tvaru, tmavé; uši sú priliehavé a stredne dlhé. Hlava a telo vyžarujú živosť a odvahu. Chvost nosený v pokoji zvislo a pri pohybe šabľovito hore.
V porovnaní so slovenským kopovom býva slovenský čuvač výrazne iný: čuvač má typicky bielu srsť a iný charakter práce, no zdieľajú horský pôvod a potrebu dôslednej výchovy. Kopov je popisovaný ako odvážny, temperamentný a ostrý pes s výrazne vyvinutým orientačným zmyslom a skvelým čuchom. Na stope dokáže vydržať niekoľko hodín a hlasným durením informuje vodiča o zveri. Čuvač zase spoľahlivo stráži stáda a obydlie v horských oblastiach.
Chov, skúšky a chovateľské špecifiká
Chov slovenského kopova je naviazaný na poľovné skúšky a klubovú bonitáciu. Prvý krok po narodeninách je dosiahnutie poľovných skúšok, ktoré treba absolvovať pred ďalším postupom v chove. Skúšky duričov, prípadne skúšky duričov na diviačiu zver, sú definované dokumentmi Klubu chovateľov slovenských kopovov (KCHSK) a SPZ. Výsledky sú hodnotené v I. a II. cene; III. cena je tiež možná za určitých podmienok. Podľa skúšobného poriadku musia byť dohľadávky realizované na nezákladnej stope a pes musí ukázať odvahu pri diviakovi a orientáciu v teréne. Na konci disciplíny je kľúčová schopnosť psa vrátiť sa k vodičovi bez straty smeru, aj keď je sám v teréne.
Štandard FCI č. 244 stanovuje ideálne rozmery a pigmentáciu: čierna s hrdzavým pálením na uvedených miestach, srsť 2-5 cm, hustá podsada najmä v zimnom období. Pozor na rozdiely medzi kopovom a brandlbracke: kopov je menší a má odlišnú farebnú schému bez požiadavky na dva plavé znaky ako pri brandlbracke. Kopov má tiež silný nos a dlhšiu dobu výdrže na stope, čo sa odzrkadľuje aj v jeho výkonoch v revíri.
Historické uznania a klubová infraštruktúra
Prvé zápisy do plemennej knihy slovenských kopovov a vydávanie rodokmeňov začalo v roku 1940. Oficiálne uznanie slovenského kopova ako samostatného plemena Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) prišlo v roku 1963. Zakladajúci členovia a funkcionári klubu chovateľov duričov zo Slovenska zohrali kľúčovú úlohu v budovaní štruktúr a pravidiel chovu. Zo začiatku existovali problémy s vytvorením samostatného klubu, ale v roku 1988 bol schválený vznik samostatného Klubu chovateľov slovenských kopovov (KCHSK). Prvé vedenie klubu zostavili predovšetkým Andrej Renčo a Koloman Slimák, ktorí sa zaslúžili o založenie a rozvoj chovu. Memoriál Andreja Renču (MAR) je dnes vrcholnou súťažou plemena a pripomína významné osobnosti zakladajúceho obdobia kynológie na Slovensku.
Podľa chovateľských štatistík za obdobie 1988-2020 sa ročne narodí približne 80 vrhov, čo predstavuje približne 393 šteniat ročne pri priemere 4,9 šteňaťa na vrh. Zrod plemena a jeho vývoj do dnešnej podoby reflektuje zameranie na poľovnícke účely a praktické využitie v lesoch a hore. Legendárnosť kopova spočíva v tom, že plemeno nevzniklo náhodným krížením, ale bolo vyvíjané výberom z malého počtu vhodných jedincov, čím si zachovalo svoju jedinečnosť a súčasnú pracovnú orientáciu.
Historicky sa zrod ili tieto plemená nazývali ako súčasť stredoeurópskej skupiny duričov, s horským pôvodom a adaptáciou na miestne podmienky, ktoré formovali ich životný štýl a pracovné návyky. Vtedajší chovatelia a myslivci úspešne vyprofilovali psov, ktorí boli spoľahliví, odvážni a vytrvalí pri love diviakov, ako aj ako strážni psi v lesnom teréne.
Porovnanie a praktické tipy pre záujemcov
Významné sú rozdiely medzi kopovom a brandlbracke - obe plemená sú čierne s hrdzavým pálením a patria do FCI skupiny 6, sekcie 1.2, no rozdiely sú v výške, srsti a konštantách. Kopov je menší (psy 45-50 cm, suky 40-45 cm) s redšími znakmi ako brandlbracke, ktorá býva vyššia (psy 50-56 cm, suky 48-54 cm) a má dva plavé znaky nad očami. Pomalšie sa uplatňuje aj v hospodárstve, no ako durič sa ukazuje svojej vytrvalosti a húževnatosti. Výška, stavba tela a sfarbenie kopova umožňujú efektívnu prácu v horských revíroch a hustých porastoch, kde je potrebná silná orientácia a výdrž.
- Štandard hovorí o tom, že kopov má mimoriadne vyvinutý zmysel pre orientáciu a energiou poháňahtik výkon na stope.
- Chov kopova vyžaduje dôsledný a láskavý, ale pevný prístup; výcvik musí byť spravodlivý a vyžaduje pravidelnú prácu vo voľnom teréne.
- Do chovu sa odporúča zapojiť rodičov s absolvovanými skúškami a bonitáciou; genetická čistota a pôvod sú kľúčové.
Praktické náklady a výstavy
Presné ceny šteniat s preukazom pôvodu sa menia v čase, ale aktuálne ponuky ukazujú cenové rozpätie približne 300-450 € za šteňa s PP; ročne sa pohybujú náklady na chov okolo 3 000 - 6 700 € pri veku 12-14 rokov a s nákladmi na krmivo a veterinárnu starostlivosť. Práca na výstavách a skúškach vyžaduje pravidelné tréningy už od šteňaťa a vhodné zoznamovanie s posudcami a rozhodcami. Výstavné súťaže nie sú pre kopova primárne, no s kvalitným výcvikom môžu dosahovať dobré výsledky a zároveň slúžiť ako nástroj na preverenie charakteru a výkonu psa.
Tatranský durič a ďalšie slovenské národné plemená
Okrem kopova a čuvača sa v článkoch uvádza aj tatranský durič ako mladšie národné plemeno uznané na národnej úrovni v roku 2016. Rozdiely medzi nimi spočívajú najmä v špecializácii na dohľadávanie a dohľad nad poranenou zverou, pričom tatranský durič bol šľachtený zameraný na presnosť a všestrannosť v poľovníctve. Každé z týchto plemien predstavuje jedinečný prínos do slovenskej kynológie a historickej tradície lovu a práce v horskom teréne.
Slobodník má veľký problém! Gašpar vystúpil a stalo sa niečo, čo nikto nečakal!
Kľúčové zhrnutie a prečo sú tieto plemená dôležité
Slovenský kopov je jediné národné poľovnícke plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Jeho pôvod siaha do 17. a 18. storočia; štandard FCI č. 244 definuje jeho vzhľad a výkon. Jeho hlavnou charakteristikou je odvážny temperament, vynikajúci čuch a mimoriadne vyvinutý orientačný zmysel, ktorý mu umožňuje pracovať v náročnom horskom teréne a v náročných podmienkach počas dlhej doby na stope. Tatranský durič predstavuje mladšie, no rýchlo rastúce plemeno, ktoré sa zameriava na presnosť a všestrannosť v dohľadávaní zveri. Obidve plemená sú symbolmi našej histórie a prirodzene spájajú poľovníctvo so životným prostredím Slovenska.
- Slovenský kopov: historicky zameraný na lov diviačej zveri; výnimočný nos a vytrvalosť pri dlhých hľadaniach.
- Tatranský durič: mladšie plemeno uznané na národnej úrovni; kladený dôraz na presnosť dohľadávania a všestrannosť.
- Klopiaci: dlhodobé skúšky a bonitácie zaisťujú kvalitu reprodukcie a dlhodobú udržateľnosť programu chovu.