Čierny s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením, elegantný, vytrvalý, smelý a zároveň oddaný svojmu pánovi. Taký je slovenský kopov, naše národné plemeno. Slovenský kopov je predovšetkým pracovné plemeno duriča. Jeho predkovia sa na prácu používali už pred niekoľkými storočiami. Podobne ako iné plemená prechádzal rôznym krížením a vývojovými zmenami. V roku 1770 bolo zakázané kríženie slovenských duričov s duričmi z iných krajín. V dvadsiatom storočí sa uznávaný kynológ Koloman Slimák zameral na vytvorenie „čistého“ chovu kopova. V rokoch 1936 a 1946 usporiadal chovateľské prehliadky s cieľom vybrať najvhodnejšie jedince na ďalší chov. V roku 1946 vznikol aj Klub chovateľov duričov a po 17 rokoch práce a veľkého úsilia FCI oficiálne uznala slovenského kopova za samostatné plemeno. Samostatný klub chovateľov Slovenského kopova pri slovenskom poľovníckom zväze vznikol v roku 1988. Pričinili sa o to Ondrej Kanka, Ing. Dan Michalovič, Vlastimil Fencl, Ondrej Bartoš, Ing. Stanislav Moravčík, Štefan Matta, Ján Pilát, Ľubomír Renčo a mnohí ďalší.
„Klub prešiel rôznymi vývojovými obdobiami, tiež sme riešili problémy spojené s chovateľskou či výcvikovou činnosťou. Nič z toho nás však neodradilo a držíme sa svojho cieľa zušľachťovať exteriérové znaky pri zachovávaní pracovných vlastností plemena,“ hovorí predseda klubu MUDr. Adrian Kališ, PhD.
Všestranný pomocník a pravidlá skúšok
Slovenský kopov môže absolvovať viacero pracovných skúšok. Medzi tie najčastejšie patria skúšky duričov, predbežné skúšky farbiarov alebo farbiarske skúšky duričov. Čoraz častejšie však preukazuje svoje kvality aj na farbiarskych skúškach malých plemien, lesných skúškach malých plemien, skúškach vôľ, všestranných skúškach malých plemien a dokonca na skúškach z vodnej práce. „Nesmieme však zabúdať, že jeho hlavným poslaním je durenie a dohľadávanie diviačej zveri. Pri dôkladnom výcviku je to výborný spoločník aj na postriežkach a posliedkach,“ dodáva hlavný výcvikár klubu Zoltán Híveš.
Momentálne má klub takmer 400 stálych členov, 700 sympatizantov na sociálnych sieťach a ďalších priaznivcov. Okrem Česka, Nemecka, Poľska či Maďarska si kopov našiel nadšených priaznivcov aj vo Švédsku, v Kanade alebo v Bosne a Hercegovine. V súčasnosti pracujú na obnovení Medzinárodného združenia chovateľov slovenských kopovov (MZCHSK).
Fyziognomia, codex exteriéru a charakter
Slovenský kopov má výšku súk v kohútiku 40-45 cm (psy 45-50 cm), hmotnosť 15-20 kg (sukö 13-18 kg). Sfarbenie čierne, s hnedými trieslovými odznakmi na nohách, chvoste a hlave. Srsť 2-5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá, s vhľadom na chrbát a chvost dlhšia. Hlava úmerná telu, oči tmavé, mandľovitého tvaru, uši stredne dlhé, zavesené nad rovinou očí. Charakter: vytrvalý, ostrý poľovný pes s vynikajúcim orientačným zmyslom a hlasitou stopou.
Je vytrvalý a odvážny, uznaný hlavne na lov diviačej zveri, no zvláda aj dohľadávanie postrelenej zveri. Potrebuje primeraný priestor a pohyb; vhodný do podhorských aj horských revírov, ale aj do rovín. Dobrá inteligencia a veľká citlivosť na okolie si vyžadujú citlivý, ale dôsledný prístup pri výchove a výcviku.
Vzťah a výchova v rodine
Slovenský kopov je verný a oddaný pes, ktorý sa dobre znáša s deťmi a ostatnými domácimi zvieratami. K návštevám je zvyčajne neutrálne až opatrný, no s rodinou býva veľmi priateľský a ochotný spolupracovať. Výchova by mala byť láskavá, ale dôsledná; násilie a extrémne tresty nie sú vhodné. Pes potrebuje veľa priestoru, pohybu a zamestnania, inak sa rýchlo nudi a môžu sa objaviť deštruktívne sklony.
Príprava a disciplíny výcviku
Najlepšie výsledky dosahuje výcvikom už v útlom veku. Začína sa formou hry, postupne prechádza na vedenie na remeni, poslušnosť, hľadanie, durenie a dohľadávanie. Dôležité je viesť psa k ovládateľnosti a zvládať prácu na stope aj na pofarbených stopách, aby bol spoľahlivý na rôznych typoch terénov. Disciplíny zahŕňajú aj hlásenie a oznamovanie zveri, ktoré je pre duričov kľúčové.
Vzhľadom na všeobecnú nezávislosť kopovov je potrebný pevný, ale spravodlivý vodca, ktorý psovi ukáže, kto je vůdcom „svorky“. V prípade potreby sa používa mierny tlak na korekciu, no vždy s cieľom udržať psa v kontrole a bez traumy.
Skúšky, skúšobný poriadok a bonitácia
Skúšky vlôh a duričov sú detaily, ktoré overujú vrodené vlohy psa a jeho pripravenosť na poľovné využitie. U kopova je dôležité, aby pes bol schopný nielen duriť a dohľadávať, ale aj hlásiť a zachovať pokoj pri zveri. Bonitácia exteriéru, spojená s nasledujúcimi skúškami, určuje ďalší chovný osud jedinca; medzi minimálne požiadavky patrí preukaz o pôvode psa (rodokmeň), absolvovanie výstavy, úspešné zvládnutie skúšok výkonu alebo vlôh.
Cesťou vývoja plemena bolo jasné predloženie, že slovenský kopov je najmä pracovné plemeno, ktorého exteriér má podporovať jeho germánsku konštitúciu a výkonnosť na teréne. Bonitácie sa vykonávajú po dosiahnutí 12 mesiacov; čo sa týka spolupráce k chovu, existujú rôzne pravidlá a postupy podľa klubov a SPZ.
Praktické skúsenosti z praxe a práce s duričmi
Najčastejšie chyby vo výcviku zahŕňajú nedostatočné trénovanie a nedostatočný pobyt psa v revíri. Kopov potrebuje pravidelný pohyb a prácu na stopách, aby zostal vyrovnaný a spoľahlivý v teréne. V prípade mladších psov býva užitočné, ak sa zapojí do oplôtok a diviačích situácií pod vedením skúseného odchovávateľa, aby si vybudoval potrebnú odvahu a skúsenosti.
V praxi dokážu skúsení chovatelia a výcvikári ukázať, že aj s menšou odvahou psa je možné vybudovať spoľahlivého duriča. Dôležité je cielené budovanie odvahy, primerané reagovanie na situácie a jasné ukázanie, kto je vodcom v „svorke“.
Potenciál a budúcnosť v kontexte súčasnej poľovníckej praxe
Nedávne diskusie o forme „malého slovenského kopova“ ukazujú, že existuje tlak na adaptáciu pracovného psa na menšie revíry a moderné poľovnícke potreby. Zameranie na nízkonohú formu duriča môže priniesť svoje výhody pre revíry s obmedzeným priestorom a zmenšenými poľovnými plochami, pričom základné povahové a pracovné vlohy slovenského kopova by mali zostať zachované.
Hoci nový smer ponúka možnosti, hlavnou myšlienkou zostáva adaptácia a zachovanie integrity národného plemena - slovenského kopova - ako spoľahlivého duriča s klasickou históriou a medzinárodným uznaním. Vzostupná tendencia zmeny revírov bude vyžadovať prispôsobenie chovu a výcviku s ohľadom na nové podmienky, bez straty charakteristických pracovných vlastností.
