Slovo „samojed“ v preklade znamená niekoho, kto je samostatný, odvážny a rozhodný. Taký aj samojed skutočne je. Sám vždy zhodnotí situáciu a potom sa rozhodne. Túto črtu zdedil nepochybne po svojich predkoch. Bol predsa od pradávna naučený rozhodovať sa sám. Veľmi často hľadal v tundre zatúlané soby a keď ich našiel, musel pri nich zostať, chrániť ich pred dravou zverou a štekotom navigovať pastierov. Často to trvalo aj niekoľko dní, kým ich pastieri našli. Za ten čas sa musel postarať sám o seba i o soby.
Staroveké legendy hovoria, že v strednej Ázii žil kedysi dávno - pred 35 000 rokmi - národ, ktorý mal krásne chlpaté psy krémovej farby. Títo priateľskí púštni ľudia boli porazení svojimi nepriateľmi a boli nútení utiecť pred ich krutosťou na sever cez celé Mongolsko až na ľadové pláne Arktídy. Samojed (samojedský pes) patrí medzi najstaršie sibírske plemená psov. Má dlhú, hustú srsť s podsadou, ktorá si vyžaduje starostlivosť. Nepatrí medzi agresívne plemená, preto sa nehodí ako strážny pes. Tieto psy sprevádzali kočovný národ Samojedov (dnes ich poznáme pod názvom Nenci). Ich hlavným poslaním bolo jednak aby zohrievali ľudí počas nocí a tiež aby strážili stáda sobov a ťahali záprahy. Samojedi veľmi dobre znášajú aj nízke teploty - nemajú problém s trvalým pobytom vonku, sú však vhodní aj do bytov alebo do mesta. Tiež je nutné starať sa o srsť - prevažne je dostačujúce pravidelné česanie, samojedi podobne ako iné severské plemená nepotrebujú časté kúpanie.
Samojed patrí k tzv. primitívnym plemenám psov, teda je jedným z najmenej prešľachtených plemien psov. Samojed sa po celé tisícročia nezmenil, je jedným z najstarších a najpôvodnejších plemien. V povahe a vzhľade samojedov sa odrážajú tisícky rokov ich historického dedičstva. Boli obdarovaní ďalším zmyslom, ktorým sa dokážu preniesť ďaleko do minulosti a vždy znovu zistiť dôvod, pre ktorý boli určení. Takže šteniatko samojeda, ktoré sa dnes narodí, vie presne, kde je jeho miesto, tak ako stovky generácií pred ním: chrániť, sprevádzať, strážiť, milovať človeka a byť ním milované.
Samojed je takmer kvadratický arktický špic. Má mocnú, s klinovitou mierne klenutou lebkou. Dobre zreteľný čelový sklon. Papuľa je mocná a hlboká, jej dĺžka je približne taká istá, ako dĺžka temena, rovnomerne sa zužuje k ňucháču. Chrbát nosa je rovný. Má napnuté, mierne mäsité pysky. Dobre vyvinutý ňucháč. Kútik pyskov sa má mierne dvíhať, čo vytvára tzv. úsmev. Oči sú tmavohnedé, hlboko uložené, s inteligentným výrazom.
Telo je stredne dlhé, svalnaté a rovné. Sučky môžu mať o trochu dlhší chrbát ako psy. Veľmi mocné bedrá, brucho primerane vtiahnuté. Pri pohľade spredu je hrudník široký a hlboký, ale nie súdkovitý. Rebrá dobre klenuté. Predné a zadné končatiny sú dobre postavené a svalnaté, s vyslovene mocnými kosťami. Dlhé, pevné, šikmo uložené plecia. Pri pohľade spredu sú predné končatiny rovné a lakte sú postavené tesne pri tele. Nadprstia sú mocné, ale pružné. Pri pohľade zozadu sú zadné končatiny rovné a paralelné, s veľmi výrazným svalstvom. Kolenné a pätové kĺby sú dobre zauhlené, päty sú nízko nad zemou. Pohyb: samojed je klusák.
Chvost je v strehu a v pohybe je dopredu zahnutý a nesený cez chrbát alebo nabok. Je bohato, ťažko, elasticky a husto osrstený. Samojed má dvojitú srsť: krátku, hustú a mäkkú podsadu a dlhú, rovnú, tvrdú srsť, ktorá rastie cez podsadu a tvorí kryciu srsť. Srsť má vytvárať na krku a pleciach golier a hrivu, ktorá zvlášť pri psoch rámuje hlavu. Vnútorná strana uší je dobre osrstená a medzi prstami má byť ochranná srsť. Chvost má byť huňatý.
Farba srsti je čisto biela, biela s krémovými odznakmi alebo krémová. Ňucháč, pysky a okraje viečok sú čierne. Hrubé chyby zahŕňajú žlté oči, lietajúce uši, nízko stavaný, slabé kosti, výrazný kravský postoj. Vlnovitá alebo dlhá, mäkká, priliehavá srsť. Nedostatočný pohlavný dimorfizmus. Dvakrát stočený chvost. Diskvalifikujúce chyby sú modré alebo rôznofarebné oči. Predhryz alebo podhryz. Každá odchýlka od farieb srsti predpísaných štandardom.
Samojed zbožňuje, ak má pri sebe človeka, ktorý môže patriť len jemu. Je to univerzálny psík, ktorý je schopný prispôsobiť sa všelijakým podmienkam. Ak máte radi turistiku (a hlavne psíkov), ste ideálnym majiteľom samojedka. Neodporúčala by som ho ľuďom, ktorí nemajú čas, sú neustále pracovne vyťažení, nie to starať sa ešte o psíka. Keďže patria medzi „severákov“, potrebujú pravidelný pohyb. S radosťou sa nechajú zapriahnuť do záprahu. Veľmi radi chodia na dlhé prechádzky, kde si môžu vybiť svoju energiu, vyšantiť sa na lúke.
Sú všestranní a preto ich môžeme vidieť či už na výstavách, obedience, agility, na psích záprahoch ale hlavne v oblasti canisterapie. Na canisterapiu sa hodia obzvlášť pre ich nekonfliktnú povahu, nikdy by nedokázali ublížiť človeku, jednoducho milujú ľudí. Sú trénovaní k poslušnosti len tónom hlasu.
Pohľad na samojedského psa vyvoláva na vašej tvári úsmev, pretože aj on sa usmieva. Tento úsmev je svetoznámy pod názvom „Sammy smile“. Samojed bol celé tisícročia tým najlepším priateľom človeka, takže od neho v žiadnom prípade nemusíte a ani nemôžete očakávať agresivitu voči človeku. Človek je jeho pán, ale predovšetkým priateľ. Poslúchne vás vždy, ale treba byť trpezlivý a rozkaz zopakovať aj viackrát. Mnoho ráz mu na tvári badať pobavenie nad rozkazom, ktorý sa mu zdá byť zbytočný alebo hlúpy, pretože samojedi sú extrémne inteligentné pracovné psy a ľahko strácajú záujem o tréning z jedného dôvodu: nudí ich! Ak od svojho psa očakávate bezpodmienečnú poslušnosť tak ako u strážnych či služobných psov, nekupujte si samojeda!
Samojed je ideálny rodinný pes (taktiež pre milovníkov turistiky a prechádzok po prírode). Ďalej vás upúta inteligentný a priateľský výraz očí, ktoré vyjadrujú radosť zo stretnutia, pretože samojed nadovšetko miluje ľudí.
Samojed patrí medzi stredne veľké plemená, ale nepatrí k veľkým jedákom. Napriek všetkým predsudkom voči bielym psom, netreba ho často kúpať, nanajvýš tak 1 až 2 krát ročne. Je to „samočistiaci“ pes, čistí sa sám a precízne ako mačka. Odporúča sa ho jemne prečesať každý deň obyčajnou kefou, ktorou mu nepovytŕhate srsť, len ju zbavíte nečistôt. Z vyčesanej srsti sa môže upliesť teplý odev.
Ani leto nie je problém, keďže sa samojed dokáže prispôsobiť. V lete stačí samojeda pravidelne vyčesávať a zbavovať ho nadbytočnej srsti, ktorej je po zime dosť. Samozrejme stály prístup k čerstvej studenej vode a koterec, do ktorého nepraží slnko. V extrémnych horúčavách si vykope jamu alebo hľadá útočište na chladnej dlažbe. Samojed sa rád počľapká v plytkej vode, no plávanie nepatrí k jeho „naj“ koníčkom.
Obdobie ako stvorené pre samojeda alebo samojed je stvorený pre toto obdobie? Už v jeseni vidno, ako chlpatá kožušinka naberá na objeme a zo samojedka sa stáva polárny maco. Obľúbená činnosť je asi skákanie do snehových závejov, ťahanie saní (väčšinou nie je proti, ak ho poťaháte aj vy) a hlavne brázdenie trblietavých lúk, kde ešte nevkročila jeho labka. Čo sa týka koterca, môže byť zateplený. Spomeniem len tie „najdôležitejšie“, pretože samojed vám aj tak povie, ako sa chce hrať. Takže v zime je to guľovačka - chytanie snehových gúľ, naháňačka … V lete všetko možné, ale najlepšie je preťahovanie sa s handrou, naháňačka, schovávačka, chytanie lietajúcich tanierov a neodmysliteľný tanec so psom a agility.
Nie je pravda, že samojed sa nedá vychovať, naopak je veľmi učenlivý. Môj samojed je toho dôkazom, s radosťou sa učí každý nový trik. Pri samojedkovi vám nehrozí zlá nálada. Samojed je húževnatý, „živý“, temperamentný, vytrvalý a hlavne odolný. S radosťou pomáha v domácnosti alebo na záhrade. Obzvlášť rád trávi čas v ľudskej spoločnosti. Dedičné choroby sú zriedkavosťou.
Funny dog happily lays on the porch covered in SNOW!
Samojedy majú veľmi priateľskú povahu, veľmi dobre vychádzajú s deťmi, dospelými aj inými psami. Majú veselú povahu, sú inteligentní, ale značne tvrdohlaví. Problémy môžu nastať, pokiaľ už doma máte iného maznáčika, napríklad mačku.
Stredne veľký samojed s nádhernou bielou srsťou a usmievavým výrazom je jedným z najpopulárnejších plemien na svete. Tieto psy slúžili samojedským národom na Sibíri ako lovecké psy, saňové psy, pastierske psy, strážne psy a „ohrievači postele“, a preto tieto temperamentné a priateľské psy potrebujú blízkosť svojich ľudí až dodnes. Pre kočovný národ Nencov (Samojedov) boli tieto pekné psy typu špic oveľa viac ako len pracovné psy - boli to plnohodnotní členovia rodiny, ktorí spali spolu so svojimi ľuďmi v stane a počas chladných sibírskych nocí vydávali príjemné teplo v posteliach svojich majiteľov. Ich orientácia na ľudí, spoločenské správanie a prítulná povaha sú dodnes svedectvom tejto minulosti.
Samojedy zbožňujú spoločnosť a vždy vyhľadávajú blízkosť svojej rodiny; ak sú chované v koterci, ubíja to ich citlivú dušu. Živý temperament a výrazná túžba po pohybe a aktivite robia zo samojedov ideálnych spoločníkov pre športovo založených a aktívnych jedincov, ktorí chcú so svojím psom niečo zažiť. Vďaka svojej veselej a jemnej povahe sú tiež dobrými kamarátmi na hranie pre deti, ktoré výslovne zbožňujú. Plachosť či agresivita sú priateľskému samojedovi úplne cudzie. Preto sa dnes ako strážny pes používa len výnimočne - keď niekto vstúpi na jeho teritórium, síce stále šteká, no zvyčajne to robí len preto, aby cudzinca zvedavo privítal vrtiacim chvostom.
Napriek tomu má samojed aj veľmi hrdú a sebavedomú stránku. Nemôžete od neho vyžadovať slepú poslušnosť a podriadenosť. Napriek úzkej väzbe na rodinu si tento inteligentný pes niekedy rád ide svojou vlastnou cestou, najmä ak nechápe zmysel cvičenia. To niekedy vedie k tomu, že si niektorí ľudia myslia, že je tvrdohlavý a neústupný a že je ťažké ho vycvičiť. Ale s troškou jemnocitu, láskyplnej dôslednosti a pozitívnych motivačných stimulov je samojed ochotný nasledovať svojho pána. Dokonca aj jeho mierny lovecký inštinkt, ktorý sa v rozpore s požiadavkami štandardu plemena ešte z času na čas prejavuje vo voľnej prírode, sa dá správnym výcvikom dobre kontrolovať.
Človek okamžite tomuto čistokrvnému psovi uverí jeho priateľskú a otvorenú povahu, pretože ladí s jeho typickým „úsmevom“, ktorý je vytvorený zošikmenými očnými jamkami a kútikmi pier mierne smerujúcimi nahor. Ďalším charakteristickým znakom, vďaka ktorému je tento saňový pes tak obľúbený u mnohých ľudí, je jeho bohatá biela srsť. Na krku a pleciach vytvára jeho srsť niečo ako hrivu (najmä u samcov) a na zadnej strane stehien tzv. nohavice. Vysoko nasadený chvost, ktorý v pokojnom stave siaha až po členkové kĺby, ale je zvyčajne nesený nad chrbtom alebo ohnutý do strany, je tiež huňato zarastený. Na hlave a na prednej strane nôh je srsť pomerne krátka a hladká. Za malými vzpriamenými trojuholníkovými ušami odstávajú krátke chlpy. V porovnaní s inými saňovými psami, ako je napríklad husky, je však srsť samojeda pomerne dlhá. V kombinácii s krátkou, mäkkou podsadou poskytovala dlhšia, drsná a hladká krycia srsť dokonalú ochranu v chladnom polárnom podnebí jeho domoviny.
Rozumie sa potom samo sebou, že vďaka tomuto bohatému a hustému „kožuchu“ je samojed najradšej na čerstvom vzduchu. Napriek tomu sa dokáže prekvapivo dobre prispôsobiť klimatickým zmenám. Dokonca aj v Zimbabwe je malá chovateľská stanica samojedov, ktorej psy dobre znášajú africké podnebie. Napriek tomu by ste mali v lete zabezpečiť dostatok tienistých miest a vyhnúť sa príliš vysokým teplotám.
Hoci pôvodné samojedy mali aj hnedú alebo čiernu srsť, dnešný štandard plemena stanovuje len čisto bielu srsť, ktorá môže byť nanajvýš bielo-béžová (s niekoľkými biskvitovými odznakmi) alebo krémová. S výškou v kohútiku 57 cm u samcov a 53 cm u samíc patria tieto biele psy k stredne veľkým plemenám. V závislosti od výšky tela by sa hmotnosť mala pohybovať medzi 20 a 30 kg.
Ako už bolo spomenuté, samojedy boli pôvodne chované kmeňom Nencov (Samojedov), podľa ktorého aj boli pomenované. Títo kočovníci si ich odnepamäti cenili ako všestranné a mimoriadne cenné pracovné psy v drsnom podnebí Sibíri. Strážili stáda sobov, statočne ich bránili pred vlkmi a medveďmi, pomáhali pri love a ťahali sane. V noci sa ich ľudia túlili k ich teplému kožuchu a užívali si ich príjemné teplo počas chladných nocí. Tieto severské psy sa prvýkrát dostali do povedomia Európanov vďaka britskému zoológovi Ernestovi Kilburnovi Scottovi, ktorý v roku 1889 priviezol prvé exempláre do Anglicka po trojmesačnom pobyte u samojedských kmeňov. Aj nórsky bádateľ Fridtjof Nansen vo svojich správach o neúspešnej expedícii na severný pól v roku 1894 v pozitívnom svetle spomína tieto vytrvalé a nenáročné saňové psy. Vďaka tomu potom európski a americkí vedci opakovane využívali tieto psy ako spoločníkov na expedíciách do Arktídy a Antarktídy. V roku 1911 sa samojedy stali prvými úžitkovými zvieratami, ktoré s Roaldom Amundsenom dosiahli južný pól. Prvý štandard plemena bol stanovený v Anglicku v roku 1909. Približne v tom istom čase sa dostali prvé exempláre do Ameriky. V roku 1913 bol samojed oficiálne uznaný ako psie plemeno. V USA bol začiatkom 20. rokov 20. storočia založený prvý chovateľský klub, Samoyed Club of America. Tieto psy sa však začali intenzívne chovať a stali sa obľúbenými až v povojnových rokoch, od 50. rokov 20. storočia.
Okrem chovných staníc v Spojených štátoch a Anglicku dnes nájdete chovateľov aj v Nemecku, Holandsku, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Írsku, Taliansku, Španielsku, a dokonca aj v Austrálii a na Novom Zélande. Tieto severské špice sa chovajú predovšetkým ako domáce a rodinné psy, ale aj ako výstavné psy. Dnes sa však už čoraz menej využívajú ako saňové psy na pretekoch psích záprahov, kde ich nahradili rýchlejší a silnejší huskyovia alebo malamuty.
Každý, kto si chce obstarať samojeda ako rodinného psa, by si však mal uvedomiť, že toto plemeno má stále výraznú túžbu po pohybe a aktivite. Ako pôvodne pracovné psy potrebujú veľa pohybu vonku a zmysluplné úlohy, ktoré sú pre nich výzvou nielen po fyzickej, ale aj duševnej stránke. Potrebujú úzku väzbu na rodinu a veľa kontaktu s inými psami a ľuďmi. Tieto požiadavky by mal zohľadniť už chovateľ. Chovateľ, ktorý chová svojich psov v holých, špinavých kotercoch a namiesto výchovy, socializácie a aktivít sa stará predovšetkým o svoj vlastný zisk, určite nie je tou správnou osobou, na ktorú by ste sa mali obrátiť, ak si chcete kúpiť zdravé a dobre socializované šteňa. Šteniatko sa nekupuje ako pár topánok, ktoré môžete jednoducho darovať alebo vymeniť. Preto by ste si mali dobre vybrať chovateľa, od ktorého si chcete samojeda kúpiť. Ako však spoznáte dobrú chovateľskú stanicu? Chovateľ Vás pozve k sebe domov a ochotne Vám ukáže chovnú stanicu a matku šteňaťa. Pri návšteve sú psy priateľské a otvorené. K samojedom, ktoré sa zdajú byť agresívne, plaché alebo apatické, sa chovateľ pravdepodobne nesprával dobre. Chovné zvieratá sú pred použitím dostatočne vyšetrené a šteňatá sú odovzdané so všetkými potrebnými dokladmi, preukazom o pôvode a rodokmeňom. Pred odvozom domov boli šteniatka vyšetrené, zaočkované a začipované. Samozrejme, nemusí ísť nevyhnutne o čistokrvného psa, ale zo zdravotného hľadiska má čistokrvné šteňa z renomovaného chovu svoje výhody. Vďaka prísnemu schvaľovaniu chovu a komplexným zdravotným kontrolám je možné kontrolovať a zastaviť šírenie chorôb typických pre plemeno.
Vyvážená strava zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní zdravia vášho psa. Aby bol samojed stále aktívny a mal nádherne lesklú srsť, potrebuje dostatočný prísun živín, minerálov, stopových prvkov a vitamínov. Váš veterinárny lekár, alebo dokonca aj Váš chovateľ Vám v tomto smere poskytne cenné rady a informuje Vás o konkrétnych potrebách Vášho psa. Samojed by mal v zásade dostávať veľa (čerstvého) mäsa alebo rýb a k tomu zeleninu. Obilniny vlastne vôbec nie sú súčasťou stravy mäsožravcov a mali by sa podávať len v malom množstve. Najmä pri nákupe hotových krmív by ste si preto mali pozorne prečítať zloženie.
Okrem zdravej stravy má na kvalitu srsti samojeda vplyv aj správna starostlivosť. V tomto prípade platí, že menej je viac. Šampóny a mydlo ničia mimoriadne dôležitý lanolín, ktorý produkuje psia pokožka, a mali by sa používať len v prípade núdze, keď je srsť veľmi znečistená. Spravidla stačí psa kefovať raz alebo dvakrát týždenne, pretože srsť sa prevažne čistí sama. Až počas výmeny srsti je nutné kefovať srsť každý deň. Počas tohto obdobia vypadávajú samojedom chumáče srsti, ktoré sa musia buď vykefovať, alebo neskôr povysávať z kobercov a gauča. Pravidelne zastrihávajte psovi pazúriky. Mali by sa skrátiť najneskôr vtedy, keď začnú klapať o parkety. Pravidelne kontrolujte psovi uši a v prípade potreby ich vyčistite (približne raz týždenne).
Na to, aby bol samojed šťastný, je samozrejme potrebné viac ako len dobré jedlo a starostlivosť. Ako severský pracovný pes miluje pobyt vonku, či už prší, je búrka alebo sneží. Okrem dlhých spoločných prechádzok sa tak určite odporúča mať aj vlastnú záhradu, kde sa samojed môže z času na čas vyblázniť. Samojeda samozrejme možno chovať aj v menšom byte, kde je len málo zelenej plochy, v takom prípade si to však od majiteľa vyžaduje veľa odhodlania a ochoty vysporiadať sa s poveternostnými podmienkami. Pretože čím menšia je plocha bytu, tým dlhší by mal byť spoločne strávený čas vonku na čerstvom vzduchu. Okrem toho sa tento sibírsky milovník prírody dá vycvičiť ako záchranársky pes alebo na psie športy, ako napríklad agility alebo športy pre ťažných psov. Okrem každodenného pohybu a aktivít by ste si však mali naplánovať aj spoločný čas na oddych, pretože spoločenský a prítulný samojed potrebuje nielen akčnosť, ale aj pozornosť svojho majiteľa. Po fyzických a duševných aktivitách bude samojed doma vyrovnaný, pokojný a vľúdny a bude si naplno užívať „gaučovanie“ so svojimi ľuďmi.
Samojed je dlhoveké plemeno, ktoré sa môže dožiť aj 15 rokov. Preto je potrebné dbať na správnu výživu už od šteňacieho veku. Kvalitné granuly s dostatočným množstvom mäsa budú pre neho určite to pravé.