Bývalý farmársky pes z Bernskej vysočiny je známy pod mnohými menami, a dnes je populárny po celom svete ako rodinný pes. Mohutné telo, nie ťarbavé alebo obézne, ale silné a svalnaté - takto je opísaný už vzhľad predkov bernského salašníckeho psa. Boli pôvodne držaní vo švajčiarskej oblasti okolo Bernu ako farmárske psy slúžiace na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Nie je jasné, z ktorých psov sa tieto trojfarebné farmárske psy presne vyvinuli. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania.
Príbeh bernského salašníckeho psa možno presnejšie vyrozprávať až od začiatku 20. storočia. V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy. Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Záujem o atraktívne psy prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena. Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima, ktorý pomohol vytvoriť prvý štandard plemena.
Povaha a vzhľad v kontexte rodiny
Bernský salašnícky pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“ Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi. Povráva sa, že bernský salašnícky pes môže byť v určitých situáciách tvrdohlavý, čo platí najmä vtedy, ak povel považuje za zbytočný. Ako veľmi inteligentný a sebavedomý pes rád spochybňuje niektoré príkazy, no trpezlivosťou a odmenami sa dá jeho temperament dobre zvládnuť.
Hlavnú časť tvorí trojfarebnosť - čierna cez trup, krk, hlavu a chvost; biela lysinka od čela po papuľu, biela hrudná náprsenka, biele labky a biela špička chvosta. Hnedočervené znaky na lícach, nohách a na okraji bieleho sfarbenia vytvárajú výrazné akcenty. Na rozdiel od iných švajčiarskych salašníckych psov má bernský pes dlhú srsť, ktorá býva hladká a hustá, často mierne zvlnená, poskytujúca výbornú ochranu proti chladu a snehu. Zvláštna je jeho odolnosť voči horúčavám, ktorá ho núti vyhľadávať tieň a chládok počas horúcich dní.
Veľkosť, zdravie a vhodné bývanie
Výška kohútika u samcov býva 64 až 70 cm, u samíc 58 až 66 cm. Hmotnosť sa pohybuje okolo 55 kg u samcov a 45 kg u samíc, pričom vyššia hmotnosť môže zvyšovať riziko obezity a súvisiacich problémov s kĺbmi a vnútornými orgánmi. Kvôli svojej veľkosti potrebuje pes veľký dom so záhradou alebo dvorom; byt v meste nie je ideálny. Počas vývoja je dôležité dbať na pravidelnú, ale primeranú fyzickú aktivitu, aby sa predišlo problémom s kĺbmi a torzii žalúdka po jedle.
V súčasnosti sú zdravie a dlhovekosť pri selekcii kľúčové a plemeno podlieha prísnym pravidlám chovu. Priemerná dĺžka života Bernského salašníckeho psa je 8 až 12 rokov, a hoci genetické choroby existujú, dôraz sa kladie na kvalitný výber chovných zvierat a pravidelné zdravotné prehliadky. Najčastejšie ochorenia zahŕňajú dyspláziu bedrového a lakťového kĺbu, ochorenia obličiek a zhubné nádory.
Trénovanie, socializácia a aktivity
Bernský salašnícky pes je melanchitický len pokiaľ mu nedáte dostatok podnetov. Jeho vysoká inteligencia a sebavedomie mu umožňujú spochybňovať niektoré povely, no s pozitívnou motiváciou a odmenami sa dá vychovať vyrovnaný a spoľahlivý pes. Ako farmársky a pracovný pes sa hodí ako ťažný pes, záchranársky pes, stopársky pes alebo terapeutický pes. Po úspešnom základnom výcviku a socializácii majú tieto psy často viac privilégií ako iné plemená.
Bernské salašnícke psy sú mimoriadne vhodné pre aktívne rodiny, ktoré majú dostatok priestoru a času na pohyb a hry. Potrebujú pravidelné výlety, dlhé prechádzky a mentálne výzvy - interaktívne hračky a úlohy ako ťažný, záchranársky alebo stopársky pes sú ideálne. Rovnako ich „pyšná“ inteligencia si vyžiada rôzne povely a úlohy; ale pri správnej socializácii a trpezlivosti sa stanú lojálnymi a vyrovnanými spoločníkmi.
Potrebná starostlivosť o srsť a telesnú kondíciu
Výška a hustota srsti vyžaduje pravidelnú starostlivosť: dlhá srsť potrebuje 2-3× týždenné kefovanie, počas výmeny srsti aj každý deň. Pravidelné prehliadky očí, uší, pazúrov a zubov pomáhajú predchádzať infekciám a zhoršeniam zdravia. Predídete tým aj vážnym ochoreniam, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu života psa.
Chov a výber šteňaťa
Pri výbere chovateľa je vhodné hľadať PP (potvrdené pôvodom) a navštevovať chovateľské stanice s cieľom získať komplexný dojem o prostredí a psoch. Dôležité je, aby psy boli očkované a prešli odporúčanými zdravotnými vyšetreniami. Dobrý chovateľ vás nebude tlačiť do kúpy a poskytne potrebné informácie o živote s bernským salašníckym psom. Pred príchodom šteňaťa domov je potrebné zabezpečiť výbavu a premyslieť stravu. Chovateľ vám určite poradí s výberom granúl alebo BARF ako alternatívy k hotovým výrobkom. Ak sa rozhodnete pre BARF, konzultujte to s veterinárom alebo chovateľom, aby bolo zabezpečené vyvážené zloženie stravy.
Na prvé týždne odporúča chovateľ podávať krmivo vhodné pre mladé salašnícke psy. Pri zmene krmiva postupujte pomaly a opatrne, aby si žalúdok psa zvykol. Cieľom je vyvážená strava s dostatkom mäsa, ovocia a zeleniny, či už v suchom alebo mokrom formáte, prípadne BARF podľa preferencií a potreby psa. Zodpovedný prístup zahŕňa aj plánovanie pohybu a aktivití, aby sa predišlo obezite a podpore zdravého rastu.
Historický kontext a význam plemena
Bernský salašnícky pes patrí medzi švajčiarske pastierske psy a jeho bezprostredným predkom je bernský domáci pes. Na území dnešného Švajčiarska žijú psy už viac ako 4000 rokov; pastierske psy bačov udržiavali stáda a chránili majetok. V 19. a 20. storočí sa plemeno postupne zjednocovalo, získalo meno bernský salašnícky pes a bolo podporované významnými osobnosťami ako prof. Albert Heim, ktorý v roku 1913 pomohol s formovaním plemena a uznaním jeho mena.
Bernský pes bol vychovávaný na ťahanie vozíkov, stráženie stád a poskytoval služby ako pastiersky pes aj doprovodný dobytku. V súčasnosti zostáva obľúbeným rodinným spoločníkom vďaka svojej vyrovnanosti a priateľskému správaniu, ktoré ho robí vhodným na canisterapiu a spoločné aktivity s rodinou.
Podoba a zdravie dnes: zhrnutie
Bernský salašnícky pes je veľký, robustný a inteligentný druh psa s hustou, hodvábnou srsťou a trojfarebnou farbou. Potrebuje veľa priestoru a času na pohyb, ale odmeňuje majiteľa svojou oddanosťou a pokojnou povahou. Hoci majú vyššie riziko určitých ochorení, zodpovední chovatelia a kvalitná starostlivosť minimalizujú tieto riziká a prispievajú k dlhšej a zdravšej spoločnosti.
Tabuľka: Približné ročné náklady na bernského salašníckeho psa
| Rok | Výdavky | Čo zahŕňa |
|---|---|---|
| Prvý rok | 2 000 - 2 400 € | kúpa, krmivo, veterinár, pomôcky |
| Ďalšie roky | 1 000 - 1 400 € | krmivo, veterinár, pomôcky |
7 vecí, ktoré NIKDY nesmiete robiť so svojím bernským salašníckym psom
Záver a odporúčania pre záujemcov
Bernský salašnícky pes je plemeno, ktoré si získava srdcia svojou oddanosťou a pokojnou povahou. Ak máte dostatok priestoru a času na pohyb a socializáciu, tento pes môže byť najlepším rodinným spoločníkom, ktorý je zároveň spoľahlivým ochrancom a partnerom vo všetkých rodinných aktivitách. Vyberajte chovateľa s PP, navštevujte stanice, pýtajte sa na skúsenosti s výživou a starostlivosťou o srsť a pohybový aparát a pripravte sa na zodpovedný, dlhodobý vzťah s jedným z najlepších veľkých psov, ktoré môžete mať doma.
tags: #rozdiel #povahy #bernsky #salasnicky #pes