Do môjho života vstúpil pred polrokom. Pre kamarátov Sali. Je to baset a v januári bude mať tri roky. Pes ako každý iný, poviete si. Možno áno. To, že to tak úplne nie je, pochopí len ten, kto baseta má, prípadne kto sa prehryzie týmto textom. Nikdy v živote som nezažil toľko ignorancie a manipulácie. Posledné slovo nie je z mojej hlavy. Takýto je život s basetom.
Na začiatok sa vráťme k tomu kontroverznému slovu: manipulácia. Ako sme s Jurajom Ferkom k nemu vôbec dospeli? Keď Sali chce, počuje, keď nechce, neotočí sa na žiadny variant svojho mena. Nech mu to poviem šeptom, milo alebo hlasnejšie. Keď však niečo chce, odrazu sa na mňa pozrie a ukáže mi, o čo má záujem. Preto som sa psieho trénera pýtal, či ja manipulujem psom alebo on mnou. Začiatok odpovede bol ten, čo čítate vyššie. Jej pokračovanie naznačuje, že je to otázka, ktorej sa venujú stovky ďalších rodín.
„Vy ste v tejto chvíli pomenovali najčastejší parameter, ktorý riešim v rodinách, v ktorých odstraňujem nežiaduce správanie psov, a teda, že pes manipuluje svojím majiteľom. S tým je však spojená jedna z hlavných čŕt baseta. Na začiatku som uvažoval, či to nie je jeho nižšou inteligenciou. Riešili sme to s partnerkou. Sali nepočúval na meno, ťahal za vôdzku, niekedy sa aj šmykol v nízkom zráze nad potôčikom, okolo ktorého ráno chodíme. Je to však inak. „Kým ho niečo naučíte, zaberie vám to veľmi veľa času a energie. Tvrdohlavosť je však veľmi dobrá vlastnosť. Čo sa raz baset dobre naučí, bude vám fungovať dlhodobo,“ vraví Juraj Ferko. Dáva to pritom do kontrastu s plemenami, ktoré sú považované za veľmi múdre.
„Border kólie alebo austrálsky ovčiak sa dokážu učiť extrémne rýchlo. Považujú sa preto za netvrdohlavé psy. Z môjho pohľadu majú však veľkú nevýhodu. Don Salieri má tri kľúčové fázy dňa: únava, zvedavosť, hlad. Mám náročnú prácu. Nemám možnosť byť celé dni so Salim, cvičiť ho doma, vonku alebo kdesi na cvičisku. Čo s tým? Dá sa nejako prispieť k tomu, aby som s jeho tvrdohlavosťou vedel efektívne pracovať? Keď som túto otázku položil psiemu koučovi, jeho odpoveď bola pre mňa asi tým najdôležitejším, čo som si za tie desiatky minút rozhovoru vypočul.
„S basetom treba obchodovať. Je to typický slovenský podnikateľ,“ povedal mi Ferko. „Chce čo najväčší zisk za čo najmenší čas. Len čo ukážete psovi motivácie a toto správanie sa mu oplatí, je to preňho výhra. Iné správanie sa mu neoplatí, tak ho zredukujete, čo platí pri akomkoľvek psovi. Kľúčové však bolo doštudovať si, čo presne vlastne baset chce. Psy majú rôzne motivácie a málokto z nás má to šťastie mať za život psy toho istého plemena, ktoré tak v priebehu rokov dokonale spozná. Keď takúto možnosť nemáme, ľahko skĺzneme k nesprávnemu porovnávaniu správania a motivácií zlatého retrievera s tými basetovými.
Baset má počas prechádzky hlavu vzpriamenú, len keď je zvedavý, prípadne ho zaujme nejaký neznámy zvuk. „Je to ich kľúčová črta, sú to stopári telom aj dušou. Toto je najzásadnejší parameter. Je trochu daný anatómiou, hlavne v podobe veľkých uší, ktoré pomáhajú sústreďovať pachy pod nos. K tomu krátke nožičky. Uši sa zdajú len zbytočne predĺženou súčasťou hlavy baseta. V skutočnosti sú pri čuchaní rovnako dôležité ako nos. Keď sa uši šúchajú po zemi pri tom, ako pes hľadá, rozvíria čiastočky pachových stôp, ktoré sú na zemi, a vďaka tomu baset dokáže nasávať oveľa väčšie množstvo informácií v porovnaní s inými plemenami psov, ktoré také dlhé uši nemajú. „Psy, ktoré majú dlhé uši, cítia zo zeme oveľa viac. Zároveň majú dobrý nos, tak ako drvivá väčšina psov. Táto kombinácia znamená, že vie prečítať oveľa viac esemesiek zo zeme. Basety v prírode lákajú tisícky pachov. Ako kľúčovú charakteristiku basetov to vybral aj American Kennel Club, rešpektovaná organizácia, ktorá združuje, opisuje a hodnotí oficiálne plemená psov. „Baset má silný čuch, ktorému sa vyrovná len ten bloodhoundov, a nie je to len nosom. Nosy psov sú približne 100-tisíckrát silnejšie než tie ľudské. „Nielenže má pes viac čuchových receptorov ako človek, ale jeho nufák je stavaný tak, že počas čuchania pachov nevydychuje a nevyruší tak ani tie najslabšie vône.
To však býva najväčší problém. Sali neustále čuchá a čuchá. Ešte horšie je to po daždi, keď sa všetky pachy z okolia zosilnia. Ide sa zblázniť. Nedá sa zastaviť, občas si pripadám ako v rozprávkach, keď pán doslova letí za psom, ktorý beží dopredu. Maškrty na baseta takmer nefungujú - odskúšané za vás. Podľa trénera ide o hodnotový reťazec. „To, čo má akú hodnotu v jeho živote, si určuje iba on sám. Podľa neho to môže fungovať, ak sa snažíme najväčšiu momentálnu túžbu psa využiť vo svoj prospech. Baseta veľmi motivuje samotné ňuchanie. „Je to jeden zo psov, na ktorého funguje pri ťahaní na vôdzke to, že zastavím a zrazu mu znemožním ňuchať ďalej. On sa na mňa začne pozerať, prečo stojíme, veď musíme ísť stopovať.
V momente, keď získam jeho pozornosť, môžem sa pohnúť ďalej,“ hovorí tréner. Pes si podľa neho tak uvedomí, že sa musí prispôsobovať svojmu pánovi na to, aby mohol dosiahnuť to, čo chce. „Keď to naviažem na nejaký povel, tak to funguje perfektne. Využiť jeho najväčšiu túžbu vo svoj prospech? Hm. Je to neuveriteľný dobrák. Nikdy nie je agresívny, na človeka ani na ostatných psov. Pri psích známych má len dve polohy: absolútna ignorancia, aj keď mu niektorí čuchajú tam, kde by nemali. Prípadne hravosť. Tú dokáže zapnúť veľmi náhodne. Sali má kamaráta zlatého retrievera, ktorý sa volá Charlie. A vtedy sa spustí neuveriteľná mela opäť pripomínajúca rozprávkové karamboly.
Salieri sa bojí vody, čo je vlastne pochopiteľné, keďže má krátke nohy a ťažké telo - náš konkrétne váži približne 35 kíl. „Milujú svet, milujú ľudí. Veľakrát som zažil baseta v rodine, kde boli mačky, papagáje, korytnačky či slimáky. Pes bol s nimi vždy kamarát. Z môjho pohľadu fantastické zviera,“ myslí si Ferko. S partnerkou máme zamestnanie, ktoré nás drží prakticky celý deň mimo domova. So Salim chodíme von ráno, potom, keď sa vrátime z práce, približne o piatej popoludní. A potom večer pred spánkom, aby išiel poslednýkrát na záchod a unavil sa. „Vo všeobecnosti si myslím, že pes je zviera, ktoré je oveľa viac viazané na svorku ako na teritórium. Na rozdiel od mačiek, ktoré to majú naopak. Hovoria to aj kynologické výskumy.
„Znamená to, že je oveľa dôležitejšie, aby bol s vami, aby nebol dlhé obdobia sám, než to, či má každý deň výbeh v lese. Mestská džungľa je podľa neho pre basety vhodná. Je v nej veľa pachov, žije tam viac hlodavcov ako vo voľnej prírode, baset má pocit koristi. Je správne to kombinovať s náročnými prostrediami či už sociálne, alebo prírodne. „Snažím sa so svojimi psami aspoň raz ročne ísť do zoologickej záhrady, kde dostanú dávku pachov, ktoré sú nezvyčajné. Na Slovensku sa to žiaľ nedá, chodím s nimi do zahraničia. Vo svojom okolí registrujeme niekoľko ľudí, ktorí majú viac ako jedného psa. Napadlo nám preto, že by sme Salierimu zadovážiť psieho kamaráta, aby v čase našej neprítomnosti mal spoločnosť. Čosi podobné, ako keď rodičia jedináčika premýšľajú nad druhým dieťaťom. Salieri bude mať v januári tri roky, o chvíľu bude z neho dospelák.
„Pes je sociálne založené zviera. Ak má druhého psa parťáka, prináša mu to rôzne benefity,“ vysvetľuje Ferko a pokračuje: „Problematické by bolo, keby pes žil s iným psom a následne mu tú možnosť zoberiete. Ak pes žije s vami a len s vami, bez ďalšieho psa a stretáva ich len ako kamošov na lúke, vo výbehu, tak je nastavený na to, že toto je štandard. Keď však štandard dodržíte, tak je všetko v poriadku. Pes je podľa Ferka veľmi adaptabilné zviera a dokáže si zvyknúť prakticky na čokoľvek. „Nedá sa povedať, že by bol pes smutný. Výhoda viacerých psov je, že sa vedia zabaviť medzi sebou.
O basetoch písal aj slávny William Shakespeare: „Moje psy sú vyšľachtené zo sparťanského druhu. Práve keď Sali ústami aj ušami zmieta rannú rosu alebo hlinu, alebo kvapky dažďa, alebo čokoľvek iné, čo mu stojí v ceste za jeho cieľom, viem, čo ma čaká. Rutina. Návrat do bytu. Tých krátkych nôh, ktoré využívala francúzska aristokracia pri poľovačkách. Na rozdiel od bloodhounda, čo je prakticky baset s dlhými nohami, sa Saliho predchodcovia dokázali dostať do každej nory, zajaca našli v každom hustom kríku. Keď sa dostaneme do bytu, Sali sa rozbehne k miske, lebo vie, že tam už bude čakať jedlo. Hneď po ňom sa hltavo napije. To už čakám za chrbtom s oranžovou chňapkou s vyšitou usmievavou tvárou. „Počkaj, Sali,“ poviem mu. Navlečiem si špeciálne vlhčené utierky na ukazováky a pretriem mu oči, ktoré sa na mňa smutne pozerajú. A potom nasleduje oddych a pokračovanie ignorancie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Každý pes je pre svojho majiteľa tým najkrajším, ale len jeden môže byť týmto titulom ovenčený aj oficiálne. Pozrime sa na psa, ktorý ho získal. No zaujímať vás bezpochyby bude aj pes, ktorý drží opačný titul - najškaredší pes na svete. Najkrajšieho vybrali v Bratislave. V roku 2009 v slovenskom hlavnom meste prebiehal Svetová výstava psov, ktorá bola údajne najväčšou na svete. Prihlásených bolo totiž veľmi úctyhodné číslo - až tridsaťtisíc. Uznajte, že z takej „kopy“ psov bolo nesmierne ťažké vybrať toho najkrajšieho. No nakoniec sa tak stalo. Pes z čias faraónov Najkrajším psom sa v tom roku stal faraónsky pes, ktorého druh ešte pamätal slávne časy starého Egypta. Jeho úlohou bolo totiž strážiť samotných faraónov. Ide teda o nesmierne staré plemeno. No nie je to len staré plemeno, ale aj krásne, o čom svedčí fakt, že spomedzi takej obrovskej konkurencie sa stal víťazom.
Šampión s kráľovským menom King pochádza zo Švédska a dnes má zhruba šesť rokov. Keď sa naňho pozriete, možno sa vám nebude zdať až taký krásny, ale kritériá odbornej poroty sú zrejme trochu iné ako tie naše amatérske. Ľudí najviac zaujíma, keď je niečo „naj“. A to nielen v tom pozitívnom zmysle, ale aj v negatívnom. Takže k najkrajšiemu psovi musíme teraz na porovnanie postaviť psy najškaredšieho. V tom istom roku, čo sa King stal najkrajším psom planéty, titul toho najškaredšieho získala sučka čínskeho chocholatého psa s pekným „dallaským“ menom Miss Ellie. No hoci meno je pekné, psík bol naozaj niečím zvláštnym, veď mal vypúlené oči, srsť samá vyrážka a jazyk večne trčal z papuľky. Ale inak bola veľmi zlatá a získala si srdcia mnohých ľudí. Preto píšeme v minulom čase, pretože Miss Ellie minulý rok zomrela, čomu sa nedá diviť, keďže už mala sedemnásť rokov, čo je psa skutočne veľa.
Jej následníčkou sa stala sučka čivavy Princezná Abby, ktorá tento titul získala v roku 2010 v kalifornskej súťaži. asi si poviete, že po zvolení Trumpa má slobodný svet (aj Slovensko) iné naliehavé témy. Možno máte pravdu, no chudák Ťapko, asi pätnásťročný zvierací starček, je v tom celom úplne nevinne, je to iba zástupný symbol, metafora medziľudských vzťahov. Možno ste už aj vy alergickí na všetky tie marketingové aktivity okolo psích útulkov, túlavých mačičiek pokútne kŕmených dôchodcami či dravej Slobody zvierat - najmä ak nás súčasne nechávajú ľahostajnými tragické osudy ľudí. Tento článok pritom nechce moralizovať. Skôr sa spoločne pozastavme nad tým, ako sa hnedý psík stal predmetom jedného z najväčších občianskych vzopätí v kedysi baťovskom mestečku Partizánske, kde petíciu na jeho podporu v emotívne vyhrotenej atmosfére podpísalo vyše 1 100 občanov. A ako sa stal „celebritou“ televízií a printového bulváru. Ťapko je prosto fenomén. Možno raz o ňom vzniknú knihy, filmy či divadelné hry - bez preháňania.
investigatívna žurnalistika. Od primátora mám iba približnú adresu. Ulica Veľká Okružná. Periféria mesta, paneláky, garáže. A opäť, paneláky, garáže, hrádza. Podobný pochmúrny obraz, aký nájdete v celom bývalom východnom bloku od Drážďan po Jerevan. Áno, prispieva k tomu aj jesenné počasie. „Od Ťapka bol v Partizánskom slávnejší už iba Baťa.“ „Kto? Rudo Čapko? Ten býva tu vedľa,“ ukazuje mi rukou prvý chodec, pri ktorom zastanem, stiahnem okno spolujazdca a pýtam sa ho, kde tu býva ten slávny psík. „Ťapko! Ťap-ko!“ kričím na neho v hluku ulice. Mykne plecom, že veru nevie. Nevzdávam sa. „Máte šťastie! Pred tromi minútami Ťapko prebehol po tejto ceste. Skúste ho pohľadať na hrádzi. Chodí tam pravidelne na prechádzku,“ vytiahne o pár minút neskôr zaolejované ruky z motora starej renaultky muž v strednom veku v garážach. Skôr než šliapnem na plyn, dodá: „Od neho slávnejší tu bol iba Baťa.“
Na hrádzi venčí staršia pani troch psíkov. Na vôdzke má (podľa abecedy) čivavu, jackrussela a kokršpaniela. Vedľa je štvrtý psík, ale ani to nie je On. Prepadám ľahkej skepse. Pani na mňa zazerá: „Len mu, prosím, neublížte. Sľúbite mi to, áno?“ Čivava vrčí. Dávam bez problémov sľub. Ľudia naokolo sa zastavujú. Radšej cúvam, smerom k panelákom. „Keď ráno prišli Ťapka odchytiť, ľudia z okolia policajtov zasypali sprostými nadávkami, takže sa zľakli a odišli.“
Nesmelo nazízam pod schody pri vchodových bránach - tu niekde to musí byť. Študentka ma naviguje smerom k prvému vchodu v dome. Láskavý čitateľ odpustí, presnú adresu v záujme ochrany osobných údajov Ťapka a rešpektu voči jeho súkromiu neuvádzam. Opatrne sa zakrádam. Starostliví nájomníci tam dali zboku kartóny, prečo asi? Ako prvé počujem tiché zavrčanie. Urobím krok a pes začne hlasno štekať. Skloním sa, v podrepe opatrne postupujem. V skutočnosti je menší než v médiách. A krajší. Breše ďalej, potvora jedna.
„Ťapko? Si v poriadku?“ vykloní sa dôchodkyňa z balkóna na druhom. „Ťapko? Nerobia ti zle?“ pridáva sa pani z tretieho. Cvaknem zopár fotografií a radšej odchádzam. Chlapovi pri renaultke poviem, že sa pomýlil, Ťapko je u seba doma.
prvý komunitný pes. O dve hodiny skôr sedím v kancelárii primátora Jozefa Božíka (34). Dnes majú frmol, práve tu bol Fico. Bizarná zhoda okolností, no úprimne? Nezaujíma ma premiér, ale Ťapko. Primátor, bývalý podpredseda bývalého HZDS-ĽS, vie vycítiť nálady ľudu. A ľud je na strane psíka. Má ma môj pes rád? Ak máme niekoho radi, zaujíma nás, či dotyčný prechováva rovnaké city k nám, ako my k nemu. Aj pri našich malých priateľoch chceme dokázať odčítať znamenia, pomocou ktorých nám dávajú vedieť, že im ležíme na srdci rovnako ako oni nám.
Psí majstri ukazujú, že špecifický jazyk lásky psov existuje. Psy majú ale iné uličky, ktorými preukazujú svoju lásku. „Mám ťa rád“ nevyjadria síce slovami, nachádzajú ale iné milé spôsoby, ktorými nám ukazujú, ako veľmi nás majú radi. Rozpoznať tieto znamenia je jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať. Schopnosť pochopiť jazyk našich milovaných psov drieme v každom z nás. Váš chlpáč pozerá hlboko do vašich očí. Pes je stále po vašom boku. Pes vám pripraví veľký darček. Pes nepociťuje úzkosť z odlúčenia. Pes na vás skáče. Váš chlpáč vás utešuje. Váš miláčik vám prejavuje podporu. Pes vrtí chvostom. Pes vás olizuje. Váš štvornohý priateľ pri vás spí.
Predstavíme vám desať zaručených znamení toho, že srdce vášho psa bije a jeho chvost vrtí len pre vás. Na to je v prvom rade dôležité uvedomiť si, že vlastný inštinkt je celkom rozhodujúcim faktorom, pokiaľ ide o porozumenie jazyka vášho psa. Tak, ako sa naši chlpatí priatelia úplne spoliehajú na prirodzený repertoár svojich inštinktov, sú inštinkty aj pre nás spoľahlivým radcom, pokiaľ ide o porozumenie jazyka našich priateľov na štyroch labkách.
„Vyvalí na vás hĺbavý, dôverčivý pohľad, keď sa vám pozerá do očí. Tento dôveryčivý pohľad ovládajú za určitých okolností aj pastierske psy, zlaté retrievery alebo všetky ostatné rasy - rovnako ako všetky possible krížené psy. Ak pes na vás upriami svoj hlboký pohľad, naznačuje tým svoju lásku k vám, ktorá je minimálne taká hlboká ako pohľad, s akým sa na vás pozerá. Hladiny oxytocínu pri vrelom pohľade na vás psovi dokonca stúpa. Oxytocín je hormón, ktorý vyvoláva pocit intenzívneho puta aj u ľudí.
Ak vás váš pes má rád, je najradšej po vašom boku. V porovnaní s človekom nepotrebuje v tomto zmysle žiaden čas pre seba, kedy by sa potreboval stiahnuť a od svojho milovaného človeka sa vzdialiť, ale vníma miesto po jeho boku ako najkrajšie miesto na svete. To ale neznamená, že nemá rád aj svoje miesto pri miske alebo v pelechu. Najradšej vás bude ale všade sprevádzať. Je úplne jedno, či pôjdete spoločne na prechádzku alebo budete variť v kuchyni - ideálne je, ak sa mu tam ujde nejaká chuťovka. To nebude v Rexovom prípade, samozrejme, žiaden 18-karátový zlatý prsteň, ale niečo ešte oveľa lepšie: jeho obľúbená kosť, na ktorú je obzvlášť hrdý. Darovanie svojej hračky predstavuje pre vášho psa jednoznačné znamenie lásky. To platí predovšetkým vtedy, ak vám svoju hračku aj nechá. Ak vám hračku síce prinesie, no nechce vám ju ponechať, ide častokrát o prosbu o hru.
Úzkosť z odlúčenia možno u psov nesprávne interpretovať ako znamenie lásky. V skutočnosti to je ale úplne naopak: Ak váš pes dokáže byť sám a je presvedčený o tom, že sa vrátite, je to dobré znamenie. Dokonca aj psy, ktoré už majú skúsenosti s odlúčením, vykazujú tento pokoj. Ak pes dokáže byť sám, ukazuje tým takisto to, že svojho pána prijíma ako vodcu - a to je mimoriadne žiadúce. Pes prijíma, že „šéf“ sa rozhodol odísť. Ak sa pes síce veľmi teší, že vás opäť vidí, nie je ale priveľmi živý alebo dokonca až akoby odtrhnutý z reťaze, je to dobré znamenie. Priveľká rozjarenosť môže predstavovať aj dominantné správanie psa voči vám. Toto znamenie, ktoré si častokrát vykladáme ako znamenie lásky, má ešte jeden význam: Je prejavom dominantného správania. Ak pes preukazuje takéto správanie, nemali by ste na to reagovať prehnane nadšene a priateľsky. To by psovi totiž signalizovalo, že ste mu podradený, a to by spôsobilo ťažkosti vo vašom vzájomnom vzťahu.
Samozrejme smiete aj vy prejaviť radosť, mali by ste ale stále vyžarovať pokoj a suverenitu. Pes má na základe svojich vynikajúco fungujúcich inštinktov veľmi jasný zmysel pre to, ako sa jeho pán alebo pani má. Ak vycíti, že sa nemáte veľmi dobre, vynaloží všetko úsilie na to, aby vás svojou prítomnosťou rozveselil. Otázka „Má ma môj pes rád?“ má v takom prípade jasnú odpoveď. Ak má váš pes pocit, že vám hrozí nebezpečenstvo, zaujme pred vami obrannú pózu. Toto správanie je ale zároveň potrebné vnímať kriticky v prípade, že vás pes nepovažuje za vodcu, ktorý ma situáciu pod kontrolou.
Ak vás váš malý priateľ zdraví silným vrtením chvostom zo strany na stranu, vyjadruje tým svoju intenzívnu radosť. To je jasné znamenie: Teší sa, že ste - pretože vás má rád. Tak je to najčastejšie. Uvedomte si ale, že vrtenie chvostom v princípe znamená len to, že pes je rozrušený. Ďalšie okolnosti objasnia, či ide z jeho strany naozaj o radosť. Ak je váš pes ustráchaný, vrtí so sklopeným, mierne meravým chvostom. Postavenie uší by malo byť pri takejto interpretácii takisto zohľadňované. Pes vás zdanlivo pokladá za maškrtu a stále vás olizuje? Olizovanie pripomína starostlivosť. Pes vám tým ukazuje, že sa o vás stará. To je možné pokladať za bezpečný dôkaz náklonnosti. Ak si takýto druh prejavovanie lásky neželáte, mali by ste mu to citlivým spôsobom dať najavo, a to napríklad kompromisom, pri ktorom vám bude môcť olízať namiesto vašej celej tváre len vašu ruku. Vinom prípade by sa váš pes mohol za určitých okolností cítiť urazene. Je to pravdepodobné: Je dobrým znamením, ak váš pes pri vás rád leží a vo vašej blízkosti dokáže dobre spať. Tým ukazuje, že vám dôveruje. A táto dôvera je dôkazom jeho hlbokej lásky k vám. Jeho úlohou by síce bolo (nad vami) bdieť, ak však cíti, že z vás vyžaruje istota, môže sa sám pokojne oddať spánku, pretože vás príjme za suverénneho vodcu. Vodca nepotrebuje ochranu svojho psa. Poškrabkávať ušká svojho psa vodca ale môže.
