Československý vlčiak je plemeno väčšieho vzrastu, ktoré púta pozornosť všade, kde sa objaví. Za vznik tohto plemena vďačíme Ing. Karlovi Hartlovi, ktorý v roku 1955 skrížil nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Cieľom experimentu bolo vytvoriť psa, ktorý by sa podobal vlkovi vzhľadom, odolnosťou a vytrvalosťou.
Definitívny štandard plemena bol uznaný v roku 1999 v Mexiku. Dospelý pes dosahuje výšku minimálne 65 cm, pričom suky asi 60 cm. Vyznačuje sa dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Typické sfarbenie plemena je strieborné a žltosivé sfarbenie so svetlou maskou. Telo pokrýva krátka, hustá srsť s rovnými chlpmi.
Československý vlčiak je veľký pes vzhľadom pripomínajúci vlka. Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru. Na prvý pohľad je možné rozlíšiť samca od samice. Ich úzke, šikmé oči sú jantárovej farby a trojuholníkové uši sú veľmi pohyblivé, zachytávajúce zvuky z okolia. Končatiny sú pevné, umožňujúce psovi vznešený a elegantný klus. Labky sú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Chvost je vysoko nasadený, v pokoji býva nesený nižšie.
Československý vlčiak je veľmi temperamentný a aktívny pes s mimoriadne vyvinutými zmyslami a orientáciou v teréne. Je to pes s vlčím vzhľadom, ktorého ale treba riadne vycvičiť. Svoje inštinkty si prebral priamo od vlka, preto naň treba pevnú ruku. Tým, že vznikol krížením vlka s nemeckým ovčiakom, prejavujú sa v jeho chovaní iné spôsoby správania ako pri iných plemenách psov.
Povaha a výcvik
Československý vlčiak je veľmi naviazaný na svorku, či už ide o psí alebo ľudský kolektív. Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Ak si zaobstaráte toto plemeno, môžete očakávať, že skoro vôbec nešteká, ale za to viac vyje. Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty, preto je vhodné ich venčiť na vodítku. Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko, aby sa pes mohol poriadne prebehnúť.
Na druhej strane je československý vlčiak vhodný len pre skúsených psíčkarov, pretože je ťažšie trénovateľný. Výchova a výcvik plemena československý ovčiak nepatrí k najjednoduchším. Výcvik tohto nemalého aktívneho plemena bude dosahovať najlepšie výsledky v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať pevnú ruku, dostatok času na psa a poriadne si naštuduje o tomto plemene. Československý vlčiak neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Taktiež sa neodporúča cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať.
Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú vnímaví na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skúsenejších psovodov alebo ľudí, ktorí už majú skúsenosti so psami.
Starostlivosť a výživa
Výchova každého psa je veľmi dôležitá. Najlepšie je s výchovou začať od malého šteniatka, psík je vtedy najviac učenlivý a ľahšie sa s ním pracuje. Pred tým, ako si majiteľ prinesie šteňa domov, je vhodné mu zabezpečiť misky na vodu a krmivo, pelech, koterec, hračky, obojok a vôdzku. K šteniatku sa treba prihovárať pokojne a postupne ho zoznámiť so všetkými členmi rodiny. Tiež treba byť pripravený na to, že šteniatko bude vykonávať svoju potrebu v dome. Preto je potrebné šteniatko často venčiť a po vykonaní potreby vonku aj pochváliť a odmeniť.
Československý vlčiak je náročné plemeno, ktoré potrebuje veľa pohybu a pravidelnú psychickú stimuláciu. Ideálny je pre neho život na vidieku, kde má dostatok priestoru na pohyb. Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania. Dôležité je tiež dbať na stav zubov, pazúrov a uší.
Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom. Najprirodzenejšia potrava pre šteniatka československého vlčiaka je mäsko. Pri BARF metóde je množstvo kŕmnej dávky 4 - 6 % z ideálnej hmotnosti šteniatka. Pretože šteniatko rastie a má zvýšené nároky na množstvo prijatého vápnika, 30 % z kŕmnej dávky predstavujú kosti. V období rastu je možné podávať aj vhodné doplnky na výživu kĺbov. 50 % tvorí mäso a zvyšok (20 %) prílohy. Šteniatka sú zo začiatku kŕmené ľahko stráviteľným mäsom. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne. Tento prístup pomáha predchádzať tráviacim problémom a zabezpečuje správne vstrebávanie živín. Pri prechode na nové krmivo je dôležité dodržiavať postupnosť, aby sa predišlo zažívacím ťažkostiam.
Československý vlčiak - všetko, čo potrebujete vedieť
Zdravie a chov
Československý vlčiak má po svojich predkoch celkom pevné zdravie. Je to húževnatý a odolný pes, ktorý zvyčajne netrpí chorobami. Zaujímavosťou tohto plemena je, že fenky hárajú len raz ročne, zatiaľ čo väčšina iných plemien hára dvakrát do roka.
Každý seriózny chovateľ Vám ochotne ukáže priestory kde šteniatka a svojich psov má. Uistite sa, že chovateľská stanica je čistá a šteniatka vyrastajú v priateľskom prostredí. Šteniatka by s matkou mali zostať aspoň osem týždňov. V niektorých krajinách je dokonca zákon, ktorý určuje koľko minimálne musí matka zostať pri svojich šteniatkach. Chovateľ je povinný šteniatka dať zaočkovať, odčerviť a začipovať. Psy z oficiálne chovu sú registrované a psíkovia majú rodokmeň, ktorý by Vám chovateľ mal bez problémov ukázať. S tým sú spojené rôzne potrebné testy vhodnosti a zdravotné testy psov.
V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa, ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Cieľom tohto kríženia bolo dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince, schopné efektívne strážiť hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Realizácia tohto plánu začala v roku 1957, pričom sa na nej podieľali viaceré chovateľské stanice, ktoré skúmali povahové vlastnosti psov. Medzi prvými krížencami, narodenými v chovateľskej stanici Libějovice, boli vlčica BRITY a nemecký ovčiak CÉZAR z Březového hája. Z tohto spojenia sa narodilo päť šteniat - jeden pes a štyri suky. Z nich sa uplatnila suka BETY a suka BERTA, pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu získať podporu Národného frontu, pričom chov prevzal pod svoje krídla Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokus o založenie klubu zopakoval, ale opäť zlyhal. Koncom 60. rokov bol vydaný rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Krížence zostali na Slovensku, kde pokračovalo kríženie pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočne veľká chovná základňa na uznanie tohto plemena. Práve na Slovensku vznikol silný tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981, keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov. Vďaka tomu bolo plemeno zapísané v Prahe. Môžeme preto konštatovať, že bez Ing. Hartla by neexistovali krížence a bez mjr. Františka Rosíka by československý vlčiak nebol uznaný ako plemeno.
Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Jeho história, temperament a potreby sú výnimočné, čo robí z tohto plemena skvelého spoločníka pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas a energiu do jeho výcviku a socializácie.