Vápnik je nepostrádateľný minerál, ktorý pomáha psom pri ich raste, vývoji, udržuje ich kosti a zuby zdravé, napomáha k správnej tvorbe a funkcii svalov a udržuje nervový systém rovnováhe. Každý pes, bez ohľadu na vek a plemeno, potrebuje vo svojej strave neustály prísun minerálov a stopových prvkov. Minerály a stopové prvky totiž zaistia všetky metabolické procesy v tele psa a pokiaľ by psovi chýbali, jednoducho a veľmi rýchlo sa u neho rozvinie hneď niekoľko zdravotných problémov. Vápnik je makroprvok, ktorý je chovateľmi veľmi často pridávaný do krmiva. V chovateľskej obci sa dosť často stretávame s názorom, že vápnik nie je nevyhnutný iba pre vývoj kostry, ale má aj preventívny účinok na onemocnenia skeletu.
Význam vápnika a fosforu pre zdravie psa
Fosfor a vápnik, dva prvky, ktoré sú spolu ruka v ruke a ich rovnováha v tele psa má zásadný vplyv na jeho zdravie. Fosfor patrí k druhému najčastejšie sa vyskytujúcemu minerálnemu prvku v psom organizme. Spolu s vápnikom tvorí nerozdielny pár, ktorý sa podieľa na správnej stavbe a vývoji kosti a zubov. Hrá tiež významnú úlohu pri zásobovaní telesných buniek potrebnou energiou. Podiel vápnika a fosforu u dospelého psa by mal byť cca 1,2-2 vápnika: 1 fosforu. Preto by v kŕmnej dávke nemal chýbať predovšetkým zdroj dobre vstrebateľného vápnika.
Funkcia vápnika u psa je mnohostranná. Podieľa sa na tvorbe pevných kostí a zubov, ochrane kĺbov, čeľuste a chrbtice. Vápnik je zásadný pre svalovú kontrakciu a zachovanie rytmu srdca. Nevyhnutný je aj pre nervové prenosy, ktoré zabezpečujú rýchle signály medzi mozgom a nervami. Kontrola hladiny vápnika v tele je dôsledne regulovaná. Pri poklese aktivuje telo parathormón, zvyšuje opätovné vstrebávanie vápnika a stimuluje tvorbu vitamínu D. Narušenie tejto rovnováhy môže spôsobiť vážne problémy ako osteopéniu či mäknutie kostí. Adekvátny príjem vápnika a jeho vyváženie s fosforom, vitamínom D, K2 a horčíkom je kľúčové.
Potreby vápnika a fosforu u rôznych skupín psov
Priemerný zdravý pes by mal skonzumovať približne 1,25 gramu vápnika na každých 1 000 kalórií, ktoré počas dňa prijme. Nutný príjem vápnika sa teda líši v závislosti na tom, ako je váš pes počas dňa aktívny. Mladé psy a malé plemená potrebujú medzi 0,6 % a 1,3 % fosforu. Väčšie plemená ako je napríklad nemecký ovčiak, doga, husky alebo labrador, potrebujú medzi 0,7 % a 1 %, v závislosti aj na ich veku a úrovni aktivity. Psy môžu každý deň prijať až 22,25 mg fosforu na kilogram svojej telesnej hmotnosti.
Šteňatá, ktoré rýchlo rastú, vyžadujú viac vápnika na svoj vývoj. Ich telo sa mení zo dňa na deň. Veľké plemená psov majú osobitné potreby. Ich obrie rasy sú náchylné k problémom s kostami a kĺbmi. Preto je dôležité udržiavať vyvážený pomer minerálov. Reprodukčný vek prináša zmeny v potrebách vápnika. Potreba vápnika sa u gravidných súk zvyšuje v druhej polovici gravidity. Po pôrode je dôležitá podpora laktácie, keďže produkcia mlieka vyžaduje viac minerálov. Psy s BARF alebo varenej diétou vyžadujú pozorný prístup. Bez správnej suplementácie môže dochádzať k nesprávnemu pomeru Ca:P.
So starnutím sa mení metabolizmus kostí u psov. Staršie psy potrebujú šetrnejší príjem vápnika a primeranú fyzickú aktivitu. Fyzicky náročné aktivity vyžadujú zvýšenú pozornosť k výžive. Predovšetkým športové psy potrebujú cielenú suplementáciu.
Problémy spojené s nedostatkom a nadbytkom vápnika a fosforu
V prípade, že bude mať pes nízku hladinu vápnika v krvi, prestane jeho telo správne fungovať, odborne sa tento stav nazýva hypokalcémiou. Pri nedostatku vápnika môžeme spozorovať nepokoj a svalové zášklby. Často sa tiež prejavuje svalová slabosť, poruchy rovnováhy a chvenie. Okrem toho pes môže mať zníženú chuť k jedlu. Pri tetánii u psa sa vyskytujú stuhnuté pohyby a napnuté končatiny. Pes je tiež citlivý na dotyk a hluk. Náhle a nevarované kŕče sú ďalším varovným signalom. Dojčiace feny môžu trpieť akútnymi kŕčmi, vysokou teplotou a silným trasom kvôli eklampsii. V tejto situácii je nevyhnutná okamžitá odborná pomoc.
Menej znamená niekedy viac, a tu to platí dvojnásobne. Vysoký obsah vápnika, odborne špecifikovaný ako hyperkalciémia môže viesť k nevratnému poškodené obličiek. S doplnkami stravy teda vždy konajte radšej opatrne, pri dávkovaní nikdy neprekračujte dennú odporúčanú dávku pre vášho psa. Dôsledok nadmerného prísunu vápnika do tela spôsobuje hyperkalcémiu (zvýšený obsah vápnika v tele) a hypofosfatémiu (znížený obsah fosforu). Hormón kalcitonín je produkovaný v organizme podľa hladiny vápnika v krvi. Ak je obsah vápnika vyšší, rastie aj produkcia kalcitonínu. Jeho funkcia v tele je riadiť metabolizmus vápnika. Pri zvýšenej tvorbe znižuje resorpciu vápnika z kosti a spomaľuje zretie chrupavky v raste. Chronické obmedzenie kostnej resorpcie má za následok zhrubnutie povrchovej vrstvy kosti. U rastúcich psov tieto zmeny ovplyvňujú normálnu kostnú remodeláciu. Toto má za následok vývoj klinických príznakov HOD a Woblerov syndróm. Chronický efekt kalcitonínu na chrupavku vyúsťuje do poškodenia kĺbovej chrupavky OCD.
Nedostatok fosforu je len zriedkakedy spozorovaný bez nedostatku vápnika. Je zaujímavé, že tento inverzný vzťah medzi vápnikom a fosforom môže niekedy viesť k nedostatku fosfátov. Psy dostávajú svoj denný príjem fosforu výhradne zo stravy, pretože fosfor sa rýchlo vstrebáva tenkým črevom. Nedostatky fosforu sa u psov príliš neskúmajú, a to hlavne preto, že je fosfor úzko spojený s vápnikom. Nedostatky sa objavia väčšinou v momente, keď pes konzumuje úplne nevhodnú stravu alebo prestane úplne jesť. Predávkovanie fosforom je takmer nemožné. Nadbytok fosforu nazývaný ako hyperfosfatémia je takmer vždy spôsobený iným stavaním ako tým, že by bolo v organizme príliš fosforu. Zlyhanie obličiek je bežným dôvodom vysokého obsahu fosforu v krvi.
Rizikové faktory a ochorenia
Veľké plemená psov majú tendenciu rýchlejšie rásť, čo znamená, že potrebujú vyváženú stravu, ktorá podporuje správny vývoj kostí a svalov. Veľké plemená psov potrebujú vyváženú stravu s dostatkom bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov a minerálov. Pre správny vývoj svalov potrebujú kvalitné bielkoviny, zatiaľ čo vápnik a fosfor sú kľúčové pre pevné kosti a zuby. Veľké plemená sú náchylnejšie k ochoreniam kĺbov, ako je dysplázia bedrového kĺbu alebo osteoartritída.
V poslednom období sa na veterinárnych ambulanciách zaznamenáva zvýšený počet chovateľov veľkých a gigantických plemien. Tým pádom pribúda počet návštev psíkov s pohybovými problémami. V značnej miere môže chovateľ, pri niektorých problémoch, zmierniť stupeň ochorenia pri dodržaní určitých zásad. Ochorenia kostry sa najčastejšie vyskytujú u veľkých a obrých plemien a ich prejav je dosť častý v období rastu. Treba vziať do úvahy fakt, že pes do 11. mesiaca života, kedy sa uzatvára posledná rastová zóna, má cca 90% finálnej hmotnosti tela. Kostra na tento fakt nie je vôbec pripravená.
DBK je funkčné ochorenie bedrového kĺbu, charakterizované ako inkogruencia (nesúbežnosť) povrchov hlavice kosti stehennej a kĺbovej plochy jamky panvy. Stupeň subluxácie (neúplné vykĺbenie) a laxity (voľnosť) kĺbu determinuje závažnosť ochorenia. Po čase subluxácia remodeluje kĺb - plytká kĺbová jamka panvy, sploštenie hlavice kosti stehennej. Etiológia je multifaktoriálna. Zahrňuje v sebe genetické aspekty a viaceré potenciálne vonkajšie faktory. Rast v období od 3. do 6. mesiaca veku je kritický na rozvoj DBK.
Osteochondróza je charakterizovaná ako lokálna porucha v endochondrálnej osifikácii (porucha vývoja kosti pod chrupavkou). Tieto poruchy majú za následok zlý vývoj chrupavky. Môžu byť zaznamenané na koncoch dlhých kostí. U rastúcich psov sa osteochondróza kĺbu najčastejšie vyskytuje v ramennom, kolennom, pätovom a lakťovom kĺbe. Spolu s touto poruchou sa vyvíja akútny zápal kĺbu a degeneratívne zmeny v kĺbe. O OCD hovoríme vtedy keď sa fragment chrupavky oddelí od kosti a kosť pod chrupavkou tzv. Etiológia OCD je takisto multifaktoriálna. Rizikové faktory sú vek, pohlavie, plemeno, nadmerný rast, nadváha, chyby vo výžive.
Hypertofická osteodystrofia HOD sa vyskytuje u veľkých a gigantických plemien a je charakterizovaná ako chybné ukladanie a odbúravanie kostného tkaniva. Najčastejšie postihnutá býva dolná časť lakťovej kosti, vretenná a holenná kosť. Psy preukazujú akútnu bolesť a opuch, krívanie, striedavú horúčku a príležitostnú anorexiu. HOD sa najčastejšie prejavuje u psov, ktorí vyrástli príliš rýchlo medzi 3.-6. mesiacom.
Niektorí chovatelia veria, že ak majú okrúhle a vykŕmené šteňa majú zdravého jedinca. Štúdie u psov dokazujú, že zvýšená spotreba kalórií nie je kompatibilná s optimálnym vývojom skeletu. Boli pozorované abnormality spojení chrupavky s kosťou, ďalej na rastových platničkách a koncoch dlhých kostí, natiahnutie zápästia, pokles záprstných kostí na hrudníkovej a panvovej končatine. Kostrový systém je najviac citlivý na fyzikálne a metabolické anomálie počas prvých 12. Abnormálny vývoj skeletu počas rastu začína nárastom svalstva a telesnej hmotnosti. V porovnaní kosti veľkých plemien majú počas rastu menšiu hustotu ako skelet malých plemien. U veľkých plemien je väčšia dreňová dutina a tenšia kôra kosti.
Kŕmenie a zdroje vápnika
Zdravý pes, ktorý je kŕmený komerčne vyrobenými granulami dostane do tela odporúčané množstvo vápnika každý deň. V prípade kvalitných granúl od Royal Canin, Hill’s, či Brit, dodatočné dopĺňanie často nie je potrebné. Existuje viac foriem doplnkov vápnika, citrát vápenatý sa hodí pri nižšej kyslosti žalúdka. Naproti tomu uhličitan vápenatý je vhodnejší pri vyššej kyslosti. Kostná múčka je obľúbená v BARF diétach.
Kosti, myslené tie od najrôznejšieho druhu mäsa, sú prirodzene vyrobené z vápnika a fosforu, avšak pre získanie dostatočného množstva vápnika, je váš hafan musí úplne skonzumovať a nie iba ohlodať. Všetka konzumácia kostí by mala byť vždy vykonávaná pod vašim neustálym dohľadom, pretože tu hrozí dusenie psa alebo uviaznutie kosti priamo v krku. Ideálne je, ak sú psovi podávané surové kosti, tie nie sú tak suchšie ako tie varené a teda nie sú ani náchylné na lámanie a štiepenie. Ďalším problémom môže byť vyšší obsah tuku, ktorý sa v kostiach objavuje. Pri kŕmení nie je teda od veci viditeľný tuk z kostí odstrániť.
V domácej kuchyni sa hodí použitie jemne pomletých vaječných škrupín. V prípade mliečnych výrobkov, sú vhodné len pre psov bez intolerancie na laktózu. Nízkosodíkový tvaroh a vápnik zňu v tejto forme pes dobre využije. Pre doplnenie diéty je užitočný aj kefír. Rastlinné zdroje ponúkajú spestrenie menu, ale nemôžu pokrývať celkovú potrebu vápnika. Zelené listy obsahujú vápnik, no jeho biologická dostupnosť sa líši.
Prevencia a diagnostika
Diagnostika u veterinára je kľúčová pre potvrdenie dostatku vápnika. Procedúry zahŕňajú meranie ionizovaného vápnika a fosforu, a ak je to potrebné, aj vyšetrenie parathormónu. Na klinike nás čakajú základné krvné testy, ako Ca P, ktoré sa rozšíria o merania horčíka a albumínu. Ionizovaný vápnik test nám odhalí biologicky aktívnu formu minerálu. Výsledky doplní krvný obraz, biochemický profil a analýza moču, aby sa získal komplexný obraz o zdraví psa. Pri problémoch s kostami je potrebný aj röntgen.
Pri podozrení na hyperkalcémiu ihneď upravíme dávkovanie. Na etiketách produktov hľadáme konkrétny obsah elementárneho vápnika. Nie je dostačujúce pozerať sa len na zložky ako citrát alebo karbonát. Domáce jedálne režimy si vyžadujú dodržiavanie presného pomeru vápnika a fosforu. Svalovina sama nestačí na plnohodnotnú výživu. Preto volíme buď bezpečne spracované kŕmne kosti alebo kvalitné doplnky.
V prípade akútnych zdravotných problémov vášho psa (náhle zvracanie, hnačka, apatia, keď psík zje niečo, čo by nemal, a pod.), alebo špecifických otázok ohľadne starostlivosti a výcviku mimo oblasti výživy a našich produktov, odporúčame obrátiť sa na kvalifikovaného odborníka (váš veterinár, tréner psov, chovateľ konkrétneho plemena a pod.).