Snahy o presadenie kopovov do chovu sa na Slovensku začali ihneď po založení prvej kynologickej organizácie na území Československa. Vznikla v roku 1928 pod názvom Československá kynologická únia. Podnety pre ňu vytvárala aj Medzinárodná kynologická federácia (FCI). Od jej zakladajúcich členov, kynológov z Belecka a Francúzska prichádzali priame i sprostredkované podnety pre slovenských kynológov, aby uvažovali o vyšľachtení samostatného slovenského národného plemena poľovných psov.
V prvej celoslovenskej poľovníckej organizácii LOS vznikol v roku 1920, no poľovnícka kynológia tam ešte nemala plný význam. Zmena nastala až po roku 1934, keď LOS zmenil na Zemský zväz loveckých ochranných a kynologických spolkov na Slovensku. Dňa 12.-13. septembra 1936 sa v Banskej Bystrici uskutočnila prvá prehliadka kopovov, pri ktorej odborníci vybrali vhodné typy pre ďalší kontrolovaný chov podľa chovateľského plánu.
Vznik samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov a jeho cesta k bonitácii
Okolie 30.1. uznala potrebu rozčlenenia KSCHD a vytvorenia KCHSK aj Ústredný výbor SPZ. Ustanovujúca konferencia sa uskutočnila 24.04.1988 v hoteli Kyjev v Bratislave. Predseda klubu: Ing. Dan Michalovič; podpredseda: Vlastimil Fencl; tajomník: Ondrej Bartoš; Hlavný poradca chovu: Ing. Stanislav Moravčík; ekonóm: Štefan Matta; výcvikár: Ján Pilát; matrikár: Ľubomír Renčo.
Členovia výboru boli zvolení: Pavol Urblík, Ondrej Kanka, Ing. Milan Černok, Libor Beníček, Jozef Havelka a Alojz Riško. Aby novozaložený klub mohol čo najoperatívnejšie pracovať, vznikol aj samostatný časopis - spravodaj. Redaktormi sa stali: Ondrej Bartoš, Albín Latko a Ing. Miroslav Valaštík. Klub navrhuje zo svojich členov čakateľov na rozhodcu pre exteriér a skúšky z výkonu slovenského kopova a vytvára podmienky pre odborný rast cez výcvikové kurzy.
Prvé oficiálne skúšky duričov sa uskutočnili v roku 1962 v Pliešovciach; ďalšie neskôr v Krupine, Ľuboreči a inde. Kynologický svet začal uznávať slovenské kopovy ako samostatné plemeno poľovných psov až v roku 1963. Na valnom zhromaždení FCI v Lisabone bola potvrdená snaha o uznanie plemena (štandard číslo 243).
Do klubu chovateľov duričov (KCHD) patrilo 82 plemien duričov, okrem slovenského kopova - boli to napríklad bassety, štajerské duriče, lajky a ďalšie. V čase, keď sa slovenský kopov stal jedným z najpočetnejších plemien, bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť správnemu plemeneniu a rozvoju vlastností. Tlaky na vytvorenie samostatného klubu chovateľov slovenských kopovov narastali a vďaka Ondrejovi Kankovi bol vytvorený KCHSK a Ústredný výbor SPZ.
Stručný prehľad vývoja a hlavné etapy chovu kopova
V rokoch 1936-1950 sa formovali základy výberu typu duriča strednej veľkosti a organizačné štruktúry chovu. V roku 1954 predstavili Andrej Renčo fotografie najúspešnejších chovných jedincov a po vojne sa sústredili na chovateľské prehliadky a výstavné súťaže. Prvá plemenná kniha sa založila v roku 1940 a postupne sa zbierali rodokmene a materiály o histórii plemena.
V roku 1962 vznikol Klub chovateľov duričov (KCHD) a v roku 1963 bola slovenskému kopovovi oficiálne priznaná statusom samostatného duriča zo strany FCI. Založené stanice a postupný rast chovu priniesli aj nové výstavné a skúškové podmienky, ako aj vytváranie zborov kvalifikovaných rozhodcov pre exteriér a výkon.
V období rokov 1980-1990 sa vyvíjala potreba vytvoriť samostatný klub pre slovenského kopova, aby sa zabezpečila konzistentná plemenitba a zachovanie špecifických vlastností. Ustanovujúca konferencia KCHSK sa uskutočnila 24.04.1988 a výsledkom bolo ustanovenie nového vedenia a redakčného tímu spravodaja.
Charakteristika slovenského kopova a jeho potreby v súčasnom chove
Slovenský kopov je národné plemeno psa s bohatou históriou a špecifickými vlastnosťami. Je to pes s výrazným poľovným pudom, temperamentom, odvahou a vytrvalosťou, ktorý sa hodí na lov diviakov a prácu v náročnom teréne. Stavba tela je ľahšia, obdĺžnikového tvaru; hruď je široká a vyplnená, hlava so silným nosom a tmavými očami vyjadruje temperament.
Chov Slovenského kopova si vyžaduje dlhodobú a systematickú starostlivosť: výberové metódy, prísne pravidlá chovu, dodržiavanie poriadkov a pravidlá bonitácie. Na bonitácii z exteriéru sa rozhoduje o chovnosti jedinca; môže ju absolvovať jedinec starší než 12 mesiacov. Pre chov je nevyhnutný DNA test a všetky mechanické chyby overené veterinárom sú neprípustné.
Výchova psa musí byť láskavá, no dôsledná; pes potrebuje veľa priestoru a pohybu. Kúri na bývanie v byte vyžaduje vhodné podmienky a kontakt so svojím majiteľom. Život na vidieku znamená koterec chránený pred počasím.
Chovateľský a zápisný poriadok KSK vychádza zo zápisného poriadku ČMKU a riadi sa predpismi FCI a platnou legislatívou. Chovným jedincami sú čistokrvné psy s platným preukazom pôvodu, ktoré splnili podmienky KSK a majú chovnosť do stanoveného veku.
Praktické informácie pre chov a zápis vrhov
- Pes môže v kalendárnom roku nakryť maximálne 5 fien. Fena môže mať vrh len raz v kalendárnom roku (s výnimkou náhradného krytia).
- Pred krytím musí majiteľ feny požiadať poradcu chovu o „doporučenie ku krytiu“; poradca chovu vystaví krycí list. Po narodení šteniat sa hlásenie vrhu a mená šteniat doručia do 21 dní spolu s dokladom o zaplatení poplatku za šteniatka.
- Šteniatka sa očipujú alebo očipujú tetovaním; prihláška do plemennej knihy sa podáva na ČMKJ.
- Chovná prax vyžaduje DNA test pre získanie chovnosti a dodržiavanie všetkých poriadkov a pravidiel klubu.
Diskusia o organizačnej štruktúre a súčasných vedeniach
Vedenie a konferencie KCHSK sa opakovane menili v rokoch 1990, 1993, 1998, 2007, 2014, 2016 a 2017, čo odráža dynamiku a kontinuitu rozvoja chovu Slovenského kopova. Každá konferencia určovala vedenie a hlavné funkcie ako predseda, podpredseda, tajomník, hlavný poradca chovu, ekonóm, výcvikár, matrikár a členovia výboru.
Clubske aktivity zahŕňali tvorbu vlastného spravodaja, organizovanie skúšok z výkonu, bonitácií a súťaží ako memoriál Andreja Renču, spolu s účasťou na ďalších klubových a medzinárodných podujatiach.
Praktické poznámky pre záujemcov o chov Slovenského kopova
- Chov však musí byť vedený v súlade s biologickým zdravím a špecifickými vlastnosťami plemena, pričom neexistuje zhoda o produkcii šteniat bez preukazu pôvodu.
- Chovná fena: vek 24 mesiacov a vyššie, max do 8 rokov; pes: vek 24 mesiacov a vyššie, max do 9 rokov.
- Všetky požiadavky sú definované v Chovnom a Zápisnom poriadku KSK a v štandardoch FCI.
Ep13 Osadili sme nové dvere do záhrady, na druhý deň bolo prasknuté sklo … začali sme robiť omietky
Príklady úspešných chovov a zahraničné prepojenia
Chovateľská stanica Rúbaný Vrch FCI 173/97 predstavuje dlhoročné skúsenosti a úspechy Slovenského kopova s množstvom šteniat a medzinárodnými výsledkami. Potenciál chovu sa ukazuje aj v zahraničí - Česko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Švajčarsko, Rusko a Srbsko sú krajinami, kde sa slávia úspechy chovných jedincov.
Chov Rúbaný Vrch je domovom pre jedince ako Elis Široká dolina, Mega Rúbaný Vrch a ďalšie, ktorí sú aktívne zapojení do poľovníckeho života a výstav.
Typické charakteristiky a povahy slovenského kopova
Slovenský kopov je odvážny, vytrvalý a rýchly pes s výrazným hlasom pri durení. Jeho temperament je ostrý a veľmi aktívny, no k rodine je loajálny a priateľský k deťom. V kombinácii s dobrou socializáciou môže byť aj spoľahlivým spoločníkom a ochranným psom.
Výchova psa by mala odrážať jeho prirodzené inštinkty; násilie a tvrdý výcvik nie sú vhodné. Pes potrebuje veľa gymnastických a mentálnych zamestnaní a pravidelný pohyb.
V prípade záujmu o chov Slovenského kopova je potrebné sa oboznámiť s platnými pravidlami a kontaktovať poradcu chovu s cieľom získať krycí list a ďalšie potrebné dokumenty. Komunikácia s poradcom chovu prebieha najčastejšie telefonicky alebo elektronicky.