Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia. Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak. Články na našom blogu a webe slúžia len ako všeobecný informatívny prehľad. Pre odborné poradenstvo sa, prosím, obráťte na oficiálny chovateľský klub konkrétneho plemena.
Poľský durič, známy aj ako Ogar Polski, je starobylé poľovné plemeno s bohatou históriou siahajúcou až do 13. storočia. Lov so psami riadiacimi sa čuchom bol spomínaný v poľskej literatúre už v 13. storočí. Poľsko bolo vždy krajinou s množstvom hlbokých lesov plných vysokej zveri, kde boli duriče a farbiare cennými pomocníkmi lovca. Lov s nimi poľskou šľachtou bol veľmi cenený, ako dokazujú kroniky zo 14. storočia. V 17. storočí už boli jasne odlíšené dva druhy poľských duričov.
História a pôvod
Presné popisy sú v lovecké literatúre 19. storočia: v roku 1819 Jan Szytier opisuje poľského „bracha“ a poľského duričov, v roku 1821 W. Kozlowski predkladá popis a obrázky oboch typov, poľského „bracha“ (ťažšie) a poľského duričov (ľahší). Veľmi podrobný opis Ignace Bogatynskiho môže už byť považovaný za prvý štandard plemena. Po prvej svetovej vojne bol poľský durič stále používaný pri love, najmä vo východných oblastiach Poľska a v náročných horských terénoch. Napísal prvý štandard plemena a vďaka nemu bolo plemeno oficiálne uznané Poľskou kynologickou asociáciou.
Poľský durič je predovšetkým poľovný pes, používaný pri love diviakov a vysokej zveri, príležitostne aj pri love líšok a zajacov v hornatých oblastiach južného Poľska. Charakteristická je pre neho stála a príjemná povaha. Tento pes je odvážny a vždy dokáže svoju statočnosť. Je inteligentný a ľahko sa cvičí. Nie je agresívny, ale zostáva obozretný k cudzím ľuďom, čo z neho robí aj výborného strážcu. Počas lovu dáva hlasové signály - charakteristické melódie v rôznych intonáciách, pričom feny majú vyššie hlasy.
Vzhľad a stavba tela
Poľský durič je mrštný pes kompaktnej stavby tela. Kostra je silná, ale nie ťažká. Stavba tela ukazuje na veľkú pohyblivosť a zrejmú dispozíciu odolávať ťažším podmienkam pri práci v hornatých oblastiach. Hlava je vznešená, proporčne zodpovedajúca trupu. Uší sú zavesené, ľahké, trojuholníkové, strednej dĺžky. Nasadené nízko, vo výške horizontálnej línie očí. Krk je strednej dĺžky, svalnatý, nie je nesený ani príliš vzpriamene, ani príliš nízko. Chrbát je rovný, svalnatý, hrudník je hlboký. Chvost je stredne silný, dosahujúci k pätám. Pohyb má byť bez námahy, energický, plynulý a harmonický.
Srsť na tele je hrubá, priliehajúca ku koži, má bohatú podsadu, ktorá je bohatšia v zime a menej bohatá v lete. Na hlave a ušiach je srsť krátka a mäkká. Farba srsti môže byť:
- Čierna s pálením - pálenie dobre odlíšené od čiernej, kombinácia hnedej a červenej, farba veľmi intenzívna.
- Hnedá (čokoládová) s pálením.
- Červená s nosovou hubou čierno, hnedo alebo masovo sfarbenú.
- Plavočervená srsť môže byť ľahko prekrytá čiernou.
Výška v kohútiku: psy 55-59 cm, feny 50-55 cm. Váha sa pohybuje v rozmedzí 25-32 kg u psov a 20-26 kg u sučiek.
Starostlivosť a potreby psa
Poľský durič potrebuje dostatok pohybu a najšťastnejší bude, ak je vedený poľovne. Tento silný a vytrvalý pes je cenený pre svoju schopnosť sledovať zver, pričom sa vyznačuje skôr silou a vytrvalosťou ako rýchlosťou. Čerstvú stopu oznamuje príjemným, zvučným hlasom, ktorý býva u sučiek jasnejší. Poľský durič potrebuje pravidelnú fyzickú a duševnú stimuláciu, aby bol vyrovnaným spoločníkom.
V porovnaní s inými duričmi a pri susedných plemenách
V kontexte duričov sa poľský durič odlišuje od iných plemien svojimi špecifickými vlastnosťami. Napríklad:
- Slovenský kopov je naše domáce plemeno známe vytrvalosťou a ostrosťou, hoci môže mať ťažšiu ovládateľnosť.
- Štajerský hrubosrstý durič je podobný farbiarom, je poslušnejší a ovládateľnejší než slovenský kopov.
- Jazvečíkovitý durič pripomína jazvečíka, ale má mohutnejšiu postavu a je ľahko ovládateľný.
- Tatranský durič je novšie šľachtené plemeno na Slovensku, nízkonohý a vhodný do stredne veľkého priestoru.
- Švajčiarsky durič je starobylé plemeno, s vysokými poľovnými vlohami a rôznymi farebnými rázmi.
V období prázdnin bude zákaznícky servis dostupný iba do 15:00.
Exteriér a detaily výbavy
Exteriér: Poľský durič je stredne veľké, dobre osvalené plemeno s pevnými kosťami. Hrudník široký a hlboký, siaha pod úroveň lakťov. Psy dosahujú výšku v kohútiku 56-65 cm a vážia 25-32 kg; sučky 55-60 cm a 20-26 kg. Srsť na hlave je hnedočervená, s tmavšími ušami; telo je tmavosivé až čierne s možným červenkastým pálením.
Povaha a využitie: primárne poľovný pes, využívaný pri love diviakov a vysokej zveri, príležitostne aj pri love líšok a zajacov. Charakterizuje ho odvážna, inteligentná a vyvážená povaha. Počas lovu dáva hlasové signály - melódie v rôznych intonáciách; feny majú vyššie hlasy.
Tatranský durič a slovenské paralely
V kontraste s Poľským duričom predstavuje Tatranský durič na Slovensku odlišné šľachtenie a rozmery. Napriek odlišnostiam má vedomosti o iných duričoch význam pre pochopenie špecifík pracovných návykov a sociálnych potrieb jednotlivých plemien.
Němečtí zajatci poprvé uviděli Ural – továrny, které nešlo vybombardovat
Poľovníci si okrem vizuálnych znakov cenia aj konkrétne husté sfarbenie a odtiene srsti, ktoré pomáhajú pri identifikácii počas práce v teréne. Dĺžka chvosta a jeho nosenie sú tiež dôležité pre správnu interpretáciu pohybu psov pri dohľadávaní zveri.
Tabuľka: Základné údaje o plemien a ich porovnanie
| Plemeno | Veľkosť (výška v kohútiku) | Váha | Hlavné znaky |
|---|---|---|---|
| Poľský durič | Psy 55-59 cm; sučky 50-55 cm | 25-32 kg; 20-26 kg | hrubá srsť, tmavá telo, pálenie u hlavy, inteligentný a odvážny |
| Tatranský durič | 42 cm | 5-12 kg | malé plemeno, mrštné, vyvážené, pokojná povaha |