Vojna je obdobím, ktoré dokáže poriadne otestovať ľudskú kreativitu. Ukážkou je nápad pochádzajúci zo Sovietskeho zväzu, tzv. protitankový pes. Na špinavú prácu boli najčastejšie využívané nemecké ovčiaky, ktorým na chrbty pripevnili výbušninu. Psy boli cvičené tak, aby hľadali potravu pod každým nemeckým tankom, na ktorý natrafia.
Psy boli využívané už počas prvej svetovej vojny a ich úlohou bolo vyhľadávanie, ale aj varovanie pred nebezpečenstvom, akým bol napríklad útok plynom. Využívali sa napríklad poštové holuby, ktorých úlohou bolo doručiť správu ponad nepriateľské územie. Ďalším spojencom počas vojny bol však aj tzv. protitankový pes, ktorému sa hovorilo aj psia mína či Hundminen.
Sovieti však čoskoro prišli na to, že pes môže veľmi dobre poslúžiť aj ako zbraň. V roku 1924 bola v Moskve dokonca založená škola na výcvik psov, cieľom však bolo zvieratá vycvičiť ako pomoc pri komunikácii, prenášaní zásob, pátracích či záchranných akciách. Až okolo roku 1930 sa začala formovať myšlienka, že pes môže poslúžiť nielen ako pátrač, ale aj ako zbraň. V výcvikových centrách sa preto tréneri začali zameriavať práve na túto úlohu.
Pôvodným plánom bolo pripevniť nálož psovi na chrbát, naučiť ho, aby pribehol k tanku, potiahnutím za popruh nálož pod tankom zložil a utekal späť k majiteľovi, ktorý by nálož odpálil. Nanešťastie, ukázalo sa, že to nebol práve najlepší nápad. Pes totiž nie vždy dokázal zubami popruh uvoľniť a nálož spustiť na zem. Neraz sa preto k majiteľovi vrátili s náložou, za čo im hrozil trest. Nedokončenie úlohy totiž mohlo mať smrteľné následky.
Sovieti preto prišli s ďalším nápadom. Na nálož pripevnili drevenú páčku a bomba explodovala po tom, čo sa páčka niečoho dotkla. Ani tréning nebol prechádzkou ružovou záhradou. Psy boli týrané a neraz vyhladované. Aby úlohu splnili, pod cvičné tanky im dávali tréneri jedlo. Pes si potom myslel, že nájde jedlo pod každým tankom a vrhal sa do samovražednej misie.
Do roku 1941 sa pes stal bežne používanou zbraňou a v prvej svetovej vojne ich bolo proti Nemcom nasadených až 30. Misia sa však pre ne neskončila dobre, vojaci totiž na psov strieľali a nejeden bol poranený alebo zabitý. Zvieratá síce boli zvyknuté na hluk, nie však na skutočné guľky lietajúce okolo uší. Neraz preto odmietali vyjsť z úkrytu alebo vbehli do zákopov a nálož vybuchla tam, kde nemala.
Ďalším problémom bolo, že sovietske tanky fungovali na naftu a tie nemecké na benzín. Pes sa preto skôr vybral za známym pachom a omylom tak vyhodil do vzduchu sovietsky tank namiesto nemeckého. Napriek všetkému sa protitankové psy zúčastnili ďalších misií, napríklad kurskej bitky. Tej sa zúčastnilo 16 psov a zničených bolo 12 nemeckých tankov.
Protitankové psy boli napriek neúspechom trénované až do roku 1996 a na zabíjanie ich nevyužívali len Sovieti, ale aj Japonci a Američania.
Seržant Stubby: Hrdina z prvej svetovej vojny
Seržant Stubby (* 1916 - † 16. marec 1926) bol pes amerického pôvodu bojujúci v prvej svetovej vojne a oficiálny maskot 102. pešieho pluku v Connecticute. Giles Milton vo svojej knihe Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog uvádza, že Stubby bol strakaté šteňa s krátkym chvostom. Nemal domov a zrejme ani pána, keď si ho vzal k sebe radový vojak J. Robert Controy a začal ho cvičiť pri 102. pešom pluku 26. yankeeovskej divízie. Učil sa rýchlo.
V roku 1917 sa v Spojených štátoch amerických vojaci pripravovali na „Veľkú vojnu“, ktorú dnes poznáme ako prvá svetová vojna. Robert J. Conroy, vojak, ktorý sa v tej dobe nachádzal na vojenskom výcviku, našiel psa v okolí Yale University. Nazval ho Stubby. Ostatní vojaci si Stubbyho rýchlo obľúbili. Naučili ho základné povely, vo výcviku niekoľko vojenských povelov.
Americká divízia, v ktorej slúžil aj Robert J. Conroy dostala povel presunúť sa do Francúzska. Pes Stubby mal pôvodne zostať v Spojených štátoch, ale Conroy ho prepašoval na loď Minnesota. Ukrýval ho vo vedre na uhlie, no neskôr ho predstavil námorníkom, ktorí si ho okamžite obľúbili. Keď loď dorazila do Francúzska a dôstojník zistil, že bol do jeho krajiny prepašovaný pes, chcel ho poslať späť do Spojených štátov.
V roku 1918 yankeeovská divízia dostala povel, aby zamierila na frontovú líniu pri Chemin des Dames. Zobrali so sebou aj Stubbyho ako maskota divízie. Jeho prvé zranenie spôsobil jedovatý plyn. Vojaci ho zobrali na pohotovosť, kde sa dal čoskoro dokopy. Všetko zlé je na niečo dobré, vraveli vojaci po tom ako zistili, že vďaka tomuto zraneniu dokázal Stubby neskôr rozoznať pach yperitu aj na viac kilometrovú vzdialenosť. Vďaka tejto schopnosti raz Stubby zachránil americké jednotky, keď väčšina vojakov ešte spala.
Stubby sa neskôr naučil hľadať a zachraňovať zranených vojakov. Stubby sa naučil rozoznávať rôzne jazyky ako bola angličtina, francúzština, či nemčina. Keď raz slúžil pri Argonne, rozoznal nemeckého zveda, ktorý sa snažil zmapovať francúzske zákopy. Stubby začal na nemeckého špióna hlasno štekať. Keď si zved uvedomil, že je prezradený, snažil sa utiecť, ale Stubby ho zastavil kúsancom do nohy. Po týchto hrdinských činoch ho veliteľ 102. pluku povýšil na seržanta.
O niekoľko mesiacov bol seržant Stubby dvakrát vážne zranený pri granátovom útoku. Zranený bol aj jeho pán, Robert J. Conroy. Obaja už ďalej nemohli v boji pokračovať. Týmto sa seržantova 18 mesačná služba v boji skončila. Seržant Stubby posledný raz vydýchol počas spánku v roku 1926. Zomrel ako 9 až 10 ročný pes. Vojenskému psovi neusporiadali štátny pohreb.
STUBBY - PES, ktorý sa stal SERŽANTOM 🐶
Pes je asi po noži najstaršou používanou zbraňou. nijaká technika nenahradila a zrejme len tak skoro ani nenahradí profesionála. vycvičenému psovi ochrániť svojho psovoda, poprípade zabrániť jeho napadnutiu. konštatuje riaditeľ kynologického strediska v Hronseku Mgr. hlavne Američanov psov, opásaných výbušninami. Zvieratá sú na diaľku odpaľované. Už predtým teroristi používali na obdobné účely napríklad povozy, ťahané oslami. Spomínané využitie psov k priamym bojovým akciám ale nie je ničím novým. bojové účely už pred štyrmi tisíckami rokov. Asýrčania pre tento účel najviac obľubovali obrovitých mastifov. Veľkú úlohu zohrávali psy aj v starom Grécku a Ríme. zohrali bojoví a strážni psy hlavne v armáde Alexandra Veľkého pri jeho ťažení do Indie. Neskôr v starom Ríme sa využívali okrem veľmi známych prípadov ich použitia ako gladiátorov v bojoch proti divým zvieratám v aréne aj ako strážni psi. Rímske impérium hraničilo s veľkými zalesnenými plochami. Už v priebehu 19. storočia sa psi využívali na stráženie štátnych hraníc v Európe. Začiatkom 20. storočia sa čoraz častejšie objavujú v policajných a colných službách i v armáde. vojaci psov využívali pri strážení internačných táborov pre Búrov, kam ich tisícky naháňali pri potláčaní povstania v južnej Afrike. a muničné vozíky. neexistujúce plemeno matina. bernardín a rotvajler. vojakov. Rakúsko- uhorská armáda skúšala v roku 1916 použiť záprah boxerov na ťahanie zákopového dela kalibru 37 milimetrov. Ale najčastejšou úlohou ťažných psov počas 1. svetovej vojny bola doprava proviantu a streliva do prých zákopových línií. terén i spomínanú streľbu iné spôsoby. V medzivojnovom období sa ťažné psy veľmi nepoužívali. kynológii prakticky nevenovala. Iba v rokoch 1921 - 22 bola v armádnom výcvikovom stredisku v Kostelci nad Orlicí pod vplyvom bývalých príslušníkov našich légií vo Francúzsku spracovaná metodika výcviku psieho záprahu na ťahanie vozíkov. To bolo všetko.
Veľkého rozšírenia sa dočkali psy v rokoch druhej svetovej vojny. V rokoch 1941 - 1945 nasadila Sovietska armáda tisícky ťažných psov. Psie záprahy sa využívali na celom fronte od Bieleho mora na severe až Čierne more na juhu. Ich hlavnou úlohou bol odvoz ťažko ranených z bojísk do poľných obväzísk. Tie boli zvyčajne umiestnené tri až päť kilometrov od frontovej línie. Naspäť na bojisko zasa psy privážali muníciu, zbrane. Psie záprahy využívali v zimnom období aj na hĺbkové potraviny a zdravotnícky materiál. Podľa vojnových analytikov každý psí záprah urobil prácu za piatich - šiestich sanitárov. Navyše desaťkrát zrýchlil odvoz ranených. Psie záprahy využívali v zimnom období aj na hĺbkové prieniky do tyla nemeckých armád. jazdných psov užitočnú prácu ako sprievod lyžiarskeho oddielu. Psie záprahy viezli celú zásobu munície a jedla a naspäť bezpečne dopravili všetkých ranených. na nemecko - ruskom fronte v rokoch 1942 - 1943 vyviezli psy z bojových pozícií viac ako 200 tisíc ranených a do prvých línií dopravili 3200 ton streliva. predovšetkým lajky. Psy prepravovali náklad o priemernej hmotnosti 20 až 30 kilogramov rýchlosťou 6 až 10 kilometrov. Ich celkový denný výkon bol podľa konkrétnych podmienok od 50 do 100 kilometrov. Zimný záprah pozostával zvyčajne zo štyroch až desiatich psov. Boli zapriahnuté v pároch, alebo v jednom rade za sebou.
Nie veľmi známou skutočnosťou je nasadenie tzv. psích kamikadze. Sovieti množstvo psov využívali na útoky proti tankom a ďalším obrneným cieľom. Stovky psov na svojom chrbte niesli míny. Prekvapeným Nemcom spôsobili najmä v prvých obdobiach vojny pomerne veľké straty. Neskôr, keď pominul moment prekvapenia a jednotlivé nemecké jednotky sa naučili psov s mínami likvidovať z bezpečnej vzdialenosti od bojových vozidiel, efektivita psích útokov poklesla. Balkáne, v Taliansku, vo Francúzsku, Grécku, ale aj v Malajzii či na Filipínach. Paradoxom je, že podobné využitie psov / nemeckých špicov / s kontaktnými mínami a ďalšími druhmi výbušnín plánovali a pripravovali práve nemeckí vojenskí špecialisti ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny. Až na výnimky ich ale Nemecká armáda nevyužila.
| Obdobie/Konflikt | Typ nasadenia | Krajina/Armáda |
|---|---|---|
| Prvá svetová vojna | Poštové holuby, vyhľadávanie, varovanie pred nebezpečenstvom | Rôzne |
| Prvá svetová vojna | Protitankové psy (Hundminen) | Sovietsky zväz |
| Prvá svetová vojna | Maskot, bojové nasadenie, záchranár | USA (Seržant Stubby) |
| Druhá svetová vojna | Ťažné psy (transport munície, zbraní, ranených) | Sovietsky zväz |
| Druhá svetová vojna | Protitankové psy (psie kamikadze) | Sovietsky zväz |
| Druhá svetová vojna | Plánované použitie protitankových psov | Nemecko |
| Vojna vo Vietname | Záchranárske účely | USA |
| Súčasnosť (napr. Irak) | Detekcia výbušnín | USA, Veľká Británia, NATO |
záchranárske účely. Novofoundlandskí psi sa osvedčili pri obrane amerických Aleutských ostrovcov pred prípadným vylodením Japoncov. Fínska armáda ich využívala predovšetkým v zimnom období na transport munície a zásob. Podľa údajov americkej armády zachránili práve psy počas vietnamskej vojny život takmer 10 - tisícom vojakom. efektívnejšie ako pes. V jednotlivých armádach sa v súčasnosti používajú hlavne nemeckí ovčiari, francúzski briardi, rotvajleri, dobermani a belgickí ovčiaci. Feny sa využívajú výnimočne. Americká a britská armáda psov využívajú aj v Iraku. Napríklad psov - výbušninárov. Takíto šoeciálne vycvičení psi pomáhajú vojakom objaviť výbušniny a nástražné systémy. Dnes je ešte predčasné robiť štatistiku, koľko ľudských životov práve touto činnosťou zachránili psi v Iraku. Ale nie len tam. Podobným spôsobom využívaju psov aj v ostatných armádach NATO / samozrejme podľa špecifických podnienok tej - ktorej armády/. Doslova v poslednej chvíli ich zachránil presun kynologického strediska v Hronseku pod vojenskú políciu. Vyslanie psov do zahraničných misií bolo prakticky nemožné. Až teraz sa konečne podarilo vojenským policajtom presadiť do tabuliek každého útvaru vojenskej polície aj psovodov - profesionálnych vojakov. Tým sa otvorila možnosť ich vyslania do zahraničných misií. potrebných školení psov i psovodov. také čierne, ako sa ešte prednedávnom zdalo. Nedávne majstrovstvá Ozbrojených síl SR vo výkone psovodov a psov ukázali, že aj keď počet psov klesol až na 180 kusov, úroveň ich prípravy je na dobrej úrovni. Medzi jednotlivými disciplínami bola aj záverečná, ktorá dokonale preverila fyzickú i psychickú pripravenosť psovodov a ich štvornohých pomocníkov. so streľbou a hodom granárom na cieľ pri odložení psa najlepšie zvládol a nový rekord majstrovstiev utvoril / 5 minút, 33 sekúnd a stopercentná streľba/ Michal Béla a osemročným nemeckým ovčiakom Dragonom z leteckej základne Sliač. zabezpečovali ochranu krku pred útokmi nepriateľských psov. zlikvidovať protivníkov - najmä na koňoch. jazera a postaviť ho dal Henrich VIII. zhliadnuť aj bohatý vtáčí park. využili bojové možnosti, ktoré sa ukrývali vo veľkých a silných psoch. dokázali vystreliť šíp z luku aj smerom vzad. pred ich psami. Spomínaný spôsob boja sa používal v XV. dnešného Francúzska a Nemecka. zdravotníctva. štvornohí bojovníci. nepripravených. psov. V severnom Francúzsku sa ešte aj v mierovom období cvičili bojové psy. zdatnosti toho ktorého psa... bojových psov. pohybu po koľajniciach aj jednotonový náklad. silu piatich koní zastúpili siedmi psy. Počas vojny disponoval Červený kríž iba ôsmymi psami. že psy chýbali najmä v zdravotníctve.