Správanie našich psích priateľov je plné záhad a niekedy aj nezvyčajných návykov, ktoré nás majiteľov často zmätú. Psy sa často dostanú do čudných situácií, ako je naháňanie vlastného chvosta, čuchanie iných psov, chodenie v kruhoch a dokonca aj zdanlivo odpudivé správanie, ako je jedenie výkalov iných zvierat.
Predtým, než v tomto článku odhalíme pozadie tohto zvláštneho správania, je dôležité spomenúť vomeronazálny orgán, známy aj ako Jacobsonov orgán. Tento orgán, nachádzajúci sa vo vomerovej kosti medzi nosom a ústami psa, hrá kľúčovú úlohu pri tomto zvláštnom správaní.
Jacobsonov orgán je zodpovedný za analýzu veľkých molekúl v ovzduší, ako sú baktérie, feromóny a ďalšie zlúčeniny, pričom prenáša tieto informácie do mozgu psa.
Prečo pes pije vlastný moč?
Keď pes líže moč iného psa, môžeme pozorovať, že svoj nos nakláňa nahor a pritlačí jazyk na hornú časť úst. Iné plemeny môžu skrútiť jazyk a zamrznúť na mieste.
Moč psa obsahuje rôzne zložky, vrátane baktérií, cukru, feromónov a kyseliny močovej. Tým, že pes líže moč iného psa, môže identifikovať informácie o strave, estrálnom cykle, infekciách a chorobách.
Feromóny mu pomáhajú určiť pohlavie psa a jeho dostupnosť na párenie. V moči môžu byť prítomné aj stopy cukru, čo môže byť dôležité pre niektorých psov, najmä ak močiaci pes trpí cukrovkou.
Je prirodzené, že majitelia psov sa obávajú, či môže olizovanie moču iných psov ublížiť ich miláčikom. Našťastie, väčšina psov má imunitný systém, ktorý je schopný dobre bojovať proti baktériám a patogénom a preto je len malá šanca, že by mohli dostať vážnu infekciu z olizovania moču.
Existujú však prípady, keď pes môže chytiť leptospirózu, bakteriálnu infekciu, ktorá môže byť prenášaná močom iných psov alebo stojatou vodou. Príznaky leptospirózy u psov sú rôznorodé a môžu zahŕňať zmeny vo frekvencii močenia, hnačku, žltačku, stratu chutenstva či dehydratáciu.
Taktiež je zaujímavé dodať, že kastrované samce a vykastrované samice majú menšiu pravdepodobnosť, že budú lízať moč iných psov.
Nadmerné pitie a močenie u psov: Kedy je to problém?
Pije váš pes alebo mačka priveľa? Chodí zrazu často močiť, alebo sa doma pomočí? Ako veľa je vlastne už priveľa, a čo to môže znamenať?
Zvýšený pocit smädu, sprevádzaný nadmerným príjmom tekutín, označujeme odborným názvom polydipsia, nadmerné močenie sa nazýva polyúria. Tieto dva procesy idú u našich pacientov ruka v ruke - ak zviera stráca veľa tekutín močom, snaží sa to vždy dohnať pitím vody, preto používame označenie polyúria/polydipsia, alebo skratkou Pu/Pd.
Polyúria a polydipsia je ešte stále majiteľmi pomerne často prehliadaný príznak, asi nikto z nás bežne neodmeriava svojmu miláčikovi spotrebu vody. Často sa tak títo pacienti dostanú na vyšetrenia až vtedy, keď sú už pridružené i ďalšie prejavy ochorenia, prípadne keď začne dochádzať k nepríjemnému pomočovaniu sa.
Tento problém býva prejavom hneď niekoľkých ochorení. Zistiť príčinu potom niekedy býva diagnostický oriešok.
Normálny príjem tekutín u psa je do 90-100 ml/kg/deň, čiže 10kg psík by mal vypiť maximálne liter vody denne. U mačky je hranica nižšia, do 45-50ml/kg/deň. Príjem sa môže líšiť v závislosti od typu krmiva, teploty vonkajšieho prostredia či námahy. Je samozrejmé, že pes kŕmený suchou stravou bude po záťaži v lete piť viac ako obvykle, nemalo by to však dlhodobo presahovať túto hranicu.
Častá je ale i otázka majiteľov, čo to znamená, ak zviera pije málo. Zdravé mačky majú prirodzene veľmi nízku potrebu príjmu tekutín. Taktiež psy kŕmení vlhkou stravou (konzervy, varená strava či BARF) pijú menej, nakoľko je ich potreba vody z veľkej časti obsiahnutá v krmive. Je len málo zdravotných problémov, u psov aj u mačiek, kedy je dobré zvýšiť príjem tekutín, to sa týka najmä močových infekcií a močových kameňov. Zdravé zviera však rozhodne netreba nútiť piť.
Produkciu moču obvykle nie sme schopní mimo hospitalizácie presne zmerať, majiteľ však môže pozorovať potrebu chodiť von častejšie, močenie môže dlhšie trvať (veľký objem moču), prípadne môže dochádzať aj k pomočovaniu sa, resp. u mačky mimo mačaciu toaletu.
Pokiaľ u svojho zvieratka pozorujete podobné príznaky, je to dôvod k vyhľadaniu veterinárneho lekára. Rozhodne sa ale neodporúča zvieraťu obmedziť prístup k vode, nakoľko to môže viesť k rýchlej dehydratácii a ohrozeniu života.
Najčastejšie príčiny Pu/Pd u zvierat:
- Pyometra
- Diabetes mellitus (cukrovka)
- Ochorenia nadobličiek (Cushingov syndróm, Addisonova choroba)
- Hyperkalcémia
- Ochorenie obličiek
- Ochorenie pečene
- Hypertyreóza (u mačiek)
- Diabetes insipidus
- Psychogénna polydipsia
- Niektoré lieky
Pyometra
Pyometra - hnisavý zápal maternice - je postrachom všetkých majiteľov nekastrovaných sučiek, vzácnejšie sa s ňou stretávame i u mačiek. Obvykle sa objavuje do dvoch mesiacov po skončení hárania a môže, ale nemusí byť sprevádzaná zapáchajúcim výtokom z pošvy, zvracaním a celkovou zmenou zdravotného stavu. Môže sa však prejavovať práve i zvýšeným pitím a močením, ktoré je spôsobené vplyvom endotoxínov na reguláciu príjmu tekutín. Jedná sa o akútny, život ohrozujúci stav. Ultrasonografické vyšetrenie poskytuje rýchlu diagnostiku a po stabilizácii pacienta je odporúčaná čo najrýchlejšia kastrácia.
Diabetes mellitus
Diabetes, čiže cukrovka, je dobre známe ochorenie psov i mačiek, pre ktoré je typický veľký príjem tekutín, časté močenie, opakované zápaly močových ciest, nadmerný príjem krmiva a priberanie alebo naopak výrazné chudnutie. Nadmerné straty tekutín sú spôsobené únikom glukózy (cukru) v moči, ktorá za sebou osmózou ťahá tekutiny. Ochorenie sa diagnostikuje pomocou vyšetrenia krvi a moču, pre častú spojitosť s inými ochoreniami je odporúčané ale aj sonografické vyšetrenie celej brušnej dutiny.
Ochorenia nadobličiek
Hyperadrenokorticizmus, nazývaný aj Cushingov syndróm, je endokrinologické ochorenie z nadprodukcie hormónov nadobličiek, hlavne steroidov, ktoré riadia okrem iného i reguláciu tekutín. Pacienti majú často i kožné prejavy, trpia obezitou a opakovanými infekciami. Zmeny v príjme tekutín však môžu byť spôsobené aj opačným problémom - hypoadrenokorticizmom (Addisonova choroba), kde dochádza k zníženej produkcii hormónov riadiacich hospodárenie s minerálmi. Typické príznaky zahŕňajú slabosť, únavu, triašku či zvracanie. Obe ochorenia diagnostikujeme pomocou kombinácie ultrasonografie a špeciálnych krvných testov.
Hyperkalcémia
Hyperkalcémia nie je ochorenie, označujeme tak vysokú hladinu vápnika v krvi. Príčin môže byť viacero, najčastejšie sú to bohužiaľ onkologické diagnózy, napríklad lymfóm či adenokarcinóm paranálnych žliaz, ale i karcinómy pľúc, pankreasu, štítnej žľazy, mliečnej žľazy či melanóm. Menej častou príčinou je tzv. primárna hyperparatyreóza, endokrinologické ochorenie prištítnych teliesok. Pri náleze vysokého vápnika krvi je vždy potrebná ďalšia diagnostika a hľadanie príčiny.
Ochorenia obličiek
Chronické ochorenie obličiek je veľmi častý nález u starších psov a mačiek, môže sa prejavovať okrem iného dlhodobým chudnutím, častým zvracaním, nechutenstvom, zápachom z dutiny ústnej. Akútne poškodenie obličiek či pyelonefritída (hnisavý zápal obličiek) však môže prísť v akomkoľvek veku. Diagnostika sa opiera o vyšetrenie krvi a moču, obvykle je k terapii nevyhnutná hospitalizácia a infúzie.
Ochorenia pečene
Do tejto skupiny spadá niekoľko ochorení, najčastejšie sú to chronické hepatitídy, fibróza až cirhóza pečene, ale i vrodené a vývojové vady, ako je napríklad portosystémový skrat. Príznaky môžu byť rôzne, najčastejšie bývajú spojené so zažívacími problémami - chudnutie, nechutenstvo, zvracanie, hnačky, ale i nervové príznaky, ako sú záchvaty, nezvyčajné správanie a podobne. K diagnostike je okrem vyšetrenia krvi a sonografie často potrebná i biopsia pečene.
Hypertyreóza mačiek
Jedná sa o veľmi časté endokrinologické ochorenie mačiek vo veku nad 7 rokov, ale môže sa vyskytnúť i u mladších. Je sprevádzané hyperaktivitou, nervozitou, vokalizáciou, a práve i zvýšenou žravosťou a príjmom tekutín, pričom mačky obvykle napriek veľkému apetítu chudnú. Veľmi často je hypertyreóza naviac spojená i s ochorením obličiek. Diagnostikuje sa stanovením hormónov štítnej žľazy z krvi.
Diabetes insipidus
Diabetes insipidus, ľudovo úplavica, je vzácne endokrinologické ochorenie, nad ktorým sa v diagnostike Pu/Pd zamýšľame až po vylúčení všetkých vyššie uvedených ochorení. Primárny diabetes insipidus súvisí s poškodením hypotalamo-hypofyzárnej časti mozgu a jeho diagnostika je náročná. V minulosti sa na to používal tzv. deprivačný test, kedy sa pacientovi zamedzil prístup k vode, tento test však vedie k rýchlej dehydratácii a je pre pacientov nebezpečný. Dnes sa diagnostika aj následná liečba rieši podaním desmopresínu a sledovaním reakcie pacienta na tento liek.
Psychogénna polydipsia
Navzdory častej domnienke majiteľov, že zvýšené pitie a močenie je spojené s narušenou psychikou u ich miláčika, je tento problém vzácny a obvykle u takých pacientov nachádzame práve niektoré z vyššie uvedených ochorení. Vyslovenie diagnózy psychogénnej polydipsie je možné preto až po definitívnom vylúčení všetkých ostatných ochorení. Príčina je zatiaľ neznáma.
Lieky
Niektoré lieky môžu taktiež spôsobovať nadmernú produkciu moču, a tým pádom zvýšený príjem tekutín. Jedná sa hlavne o kortikoidy (prednizón, dexametazón atď), ale i tzv. diuretiká - lieky na odvodnenie používané u ochorení srdca (furosemid, torasemid). Menej často to môže byť tiež nežiadúcim účinkom niektorých protizáchvatových liekov (fenobarbital).
Všetky vyššie uvedené ochorenia môžu byť pomerne závažné, preto sú príjem tekutín a množstvo moču dôležité parametre, ktoré je vhodné u vášho miláčika sledovať v akomkoľvek veku.
Ako zistiť, či má pes infekciu močového mechúra
Zvýšená potreba piť: Čo ju spôsobuje?
Zdravé psy zvyčajne presne cítia, koľko vody potrebujú. Ak pijú menej, môže to byť pre ne rovnako nebezpečné ako pitie príliš veľkého množstva vody.
Podľa literatúry je ideálny denný príjem tekutín pre psov 30-70 ml na kg telesnej hmotnosti, najčastejšie sa uvádza 40-50 ml. Je to však len priemerná hodnota, pretože to môže výrazne ovplyvniť mnoho rôznych faktorov.
Počas horúceho letného dňa pes jednoznačne pije viac ako napríklad v zime. Zvieratá, ktoré sú kŕmené suchým krmivom pre psov, potrebujú napríklad viac vody ako tie ktoré sú kŕmené krmivom PetChef. Pohyblivejšie psy tiež pijú viac ako tie, ktoré väčšinu dňa radšej ležia. Takže „veľa“ sa v tomto prípade najlepšie chápe vo vzťahu k predchádzajúcej spotrebe vody daným psom.
Môže sa to zdať ako banálny dôvod, ale váš pes niekedy nemá dostatok vody v tele. Keďže dehydratácia môže byť v krátkom čase pre psov životu nebezpečná, dbajte na to, aby mal pes v blízkosti vždy dostatok vody. Ak je však dehydrovaný, nikdy mu nedávajte naraz veľké množstvo vody, pretože to môže spôsobiť zvracanie.
Okrem cukrovky sú poruchy obličiek často sprevádzané tým, že pes pije veľa vody. Obličky majú mnoho dôležitých funkcií, napríklad detoxikáciu a optimalizáciu rovnováhy soli a vody, a nadobličky produkujú mnoho hormónov.
Rovnako ako obličky, aj pečeň zohráva kľúčovú úlohu pri detoxikácii a jedným z príznakov jej ochorení je nadmerný príjem tekutín. Pri niektorých ochoreniach pečene je napríklad typickým príznakom, že pes neje, iba pije.
Jedným z dôvodov nadmerného pitia je, že váš pes dostáva suché krmivo. Nadmerne slaná strava môže tiež viesť k zvýšenej spotrebe vody, čo môže trvalo narušiť elektrolytovú rovnováhu zvieraťa.
Elektrolyty sú minerály (napr. sodík, horčík, vápnik, draslík, chloridy atď.) v telesných tekutinách, ktoré majú elektrický náboj. Tieto látky prispievajú k fungovaniu viacerých životne dôležitých orgánov (napr. srdca, nervového systému atď.). Príliš veľa elektrolytov v tele - napríklad z nadmerného množstva soli - je rovnako škodlivé ako ich nedostatok.
Ak je to možné, oplatí sa lepšie porozmýšľať, čo znamená, že pes pije veľa. Pije viackrát ako predtým? Ak áno, o koľko? O koľko viac vody vypije za deň ako predtým? Okrem fyzikálneho vyšetrenia môže veterinárny lekár vykonať alebo nariadiť aj laboratórne a iné testy na určenie presnej diagnózy.
Po stanovení diagnózy môže veterinár predpísať psovi lieky alebo poskytnúť užitočné rady.
Príčiny zvýšenej potreby piť:
- Vysoké vonkajšie teploty.
- Suché krmivo.
- Soľ v strave.
- Staroba.
- Laktácia.
- Niektoré lieky.
To všetko je však normálne. Organizmus psíka jednoducho reaguje na vzniknutú situáciu a príjmom vody ju ihneď vyrieši.
Bohužiaľ nadmerné pitie vody veľmi často súvisí aj s chorobami.
Ak máte podozrenie na zvýšený smäd, zájdite na kontrolu k veterinárovi, ktorý vykoná skríning a pomôže stanoviť diagnózu.
Čo robiť, keď pes olizuje svoj moč alebo moč iných psov?
Jedna z tém, ktorá vyvoláva u majiteľov psov veľa otázok a často aj nepríjemné pocity, je správanie psa, ktorý olizuje vlastný moč alebo moč iných psov. Tento jav môže mať viacero príčin, od behaviorálnych až po zdravotné.
V prvom rade je dôležité pochopiť, prečo sa pes k tomuto správaniu uchyľuje. Ako už bolo spomenuté, kľúčovú úlohu hrá Jacobsonov orgán, ktorý umožňuje psovi "ochutnať" informácie obsiahnuté v moči. Môže ísť o:
- Identifikáciu pohlavia a reprodukčného stavu: Pes môže zistiť, či je iný pes samec alebo samica, a či je samica v čase hárania.
- Informácie o strave a zdravotnom stave: V moči sú stopy látok, ktoré môžu naznačovať, čo pes jedol, alebo či netrpí nejakou chorobou, napríklad cukrovkou.
- Sociálna komunikácia: Olizovanie moču je súčasťou komplexného systému komunikácie medzi psami.
V prípade, že pes olizuje vlastný moč, môže to signalizovať:
- Nudu alebo stres: Pes sa môže snažiť upútať pozornosť alebo sa vyrovnať s nepríjemnými pocitmi.
- Zdravotné problémy: Ako bolo spomenuté vyššie, nadmerné pitie a močenie môže byť príznakom rôznych ochorení.
- Zlozvyk: Ak pes nebol v mladosti správne socializovaný alebo vedený, môže si vytvoriť nežiaduce návyky.
V niektorých prípadoch, najmä ak pes olizuje moč iných psov, môže ísť o reakciu na hárajúcu suku v okolí. V tomto prípade ide o prirodzený inštinkt.
Ak sa pes správa neobvykle, napríklad olizuje moč, cvaká zubami, alebo začne doma močiť, je dôležité navštíviť veterinárneho lekára. Ten môže vylúčiť zdravotné príčiny, ako sú infekcie močových ciest, cukrovka, alebo problémy s obličkami.
Veterinár môže tiež odporučiť zmenu stravy, prípadne liečbu, ak sa zistí zdravotný problém. V prípade behaviorálnych problémov môže pomôcť trpezlivé vedenie, pozitívna motivácia a v extrémnych prípadoch aj konzultácia s kynológom alebo etológom.
V niektorých prípadoch, najmä ak ide o nadmerné olizovanie moču, môže veterinár odporučiť kastráciu. U nekastrovaných psov to môže byť prejavom hormonálnej nerovnováhy alebo snahy o dominanciu.
Čo robiť v prípade neobvyklého správania:
- Navštívte veterinárneho lekára: Vylúčenie zdravotných príčin je prvým krokom.
- Pozorujte správanie psa: Kedy a ako sa správanie prejavuje? Sú prítomné aj iné príznaky?
- Zvážte zmeny v prostredí alebo strave: Môže pes trpieť stresom, nudou, alebo má nevhodnú stravu?
- Buďte trpezliví a dôslední: Zmena nežiaduceho správania si vyžaduje čas a konzistentný prístup.
- Nepoužívajte fyzické tresty: Môžu viesť k strachu, úzkosti a zhoršeniu problémov.
