Československý vlčiak (čes. československý vlčák) je psie plemeno uznané v FCI v skupine 1 pod číslom 332. Pod vedením Ing. Karla Hartla bol v roku 1955 vypracovaný projekt na získanie služobného plemena spĺňajúceho mimoriadne požiadavky kladené na psa pri službe v pohraničnej stráži vtedajšieho Československa. Náčelník služobnej kynológie pohraničnej stráže Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕnal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia aj problematiku fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami.
“Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie.”
“Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi. Z potomstva Bety bolo odchovaných niekoľko vrhov druhej až štvrtej filiálnej generácie a tiež prvé spojenia dvoch krížencov druhej filiálnej generácie. F3 potomkovia suky F2 Osa vytvorili početnú základňu tvorenú 66 psami a 40 sukami.”
„Druhá línia bola vytvorená z potomkov vlčice Berty a nemeckého ovčiaka Kurta z Václavky. Prvý vrh tvorilo šesť šteniat, ktoré sa narodili dňa 21. mája 1960. V ďalšej plemenitbe sa uplatnil pes Bikar. Tretiu líniu tvoria kríženci vlka Arga so sukou nemeckého ovčiaka Asta z SNB, ktorí sa narodili v roku 1968 v CHS polície v Býchoroch.“
“Už prvé krížence boli podrobené výcviku a testované na schopnosť sociálnej väzby na človeka. Psy boli buď zaradené do služby, alebo ich predávalali civilným chovateľom.”
V 60. rokoch 20. storočia bol chov ČSV na Slovensku organizovaný iba v chovateľskej staticii PS v Malackách pod vedením majora Františka Rosíka. V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Mjr. Rosík a členovia Bratislavskej brigády PS však vytvorili podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1974 obohatil chov ďalší vlk Šarik, ktorého potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove.
V roku 1966 vznikol návrh budúceho štandardu plemena a Ing. Hartl sa pokúsil o jeho registráciu v civilnej plemennej knihe a založenie klubu. V tej dobe bolo pre založenie klubu potrebné zastrešiť ho v tzv. Národnom fronte a chov následne riadil Zväzarm, ktorý odmietol registráciu krížencov. Ďalší pokus o založenie klubu v roku 1970 opäť zlyhal. Koncom 60. rokov prišiel rozkaz, ktorým bol experiment kríženia vlka a nemeckého ovčiaka zastavený.
Posledný vrh krížencov v Česku sa narodil v roku 1971 a nasledujúcich 10 rokov sa nenarodilo jediné šteňa. Krížence však zostali na Slovensku, kde pod vedením mjr. Františka Rosíka, kríženie pokračovalo. Vytvorila sa dostatočne veľká chovná základňa pre uznanie plemena. Na Slovensku preto vznikla silná iniciatíva za uznanie československého vlčiaka ako plemena. A chovateľská základňa, aj v čase jeho uznania, sa nachádzala najmä v slovenskej časti spoločnej republiky.
Klub vznikol až v roku 1981, keď sa Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol československý vlčiak uznaný federálnym výborom ako národné plemeno. V tom čase sa už do Česka znova začali dovážať šteniatka zo Slovenska. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989.
Charakteristika a využitie
Československý vlčiak je pomerne veľké plemeno so silným vlčím vzhľadom. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) a 60 cm (suky). Telo má obdĺžnikový rámec s pomerom výška:dĺžka 9:10, s dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Srsť je hustá, rovné vlákna, farebné varianty zahŕňajú žltosivé až strieborné sfarbenie so svetlou maskou a biele znaky na hrudi a spodnej časti krku.
Odlíšenie od vlka spočíva v trojuholníkových stojacich ušiach, úzkych očiach jantárovej farby a výraznom vlčom výraze. Pôvod vlka je viditeľný v stavbe tela a v reči tela, ktorú dokáže pes veľmi dobre používať na komunikáciu.
Štenatá sú často vychovávané s dôrazom na socializáciu a sú vhodné pre služobné účely aj pre civilný chov. Vlastnosti plemena zahŕňajú vysokú inteligenciu, citlivú povahu a potrebu intenzívneho fyzického a psychického vyťaženia. Mäkká motivácia (napr. potravou) pomáha pri výcviku, avšak primeraný prístup je nevyhnutný, inak môže pes reagovať samostatne alebo zneistiť sa.
Starostlivosť, výživa a zdravie
Starostlivosť o srsť zahŕňa pravidelné kefovanie a odčervovanie, rovnako ako očkovanie. Výmena srsti dvakrát ročne predstavuje najväčšiu výzvu, pretože vyplýva z prechodov medzi letnou a zimnou krycou srsťou. Vo všeobecnosti však pes neprináša do domácnosti nadmerné množstvo neporiadku okrem výrazného množstva chlpov počas špeciálnych období.
ČSV nie je náročný na krmivo, dokáže dobre zvládnuť suché aj mokré krmivá, alebo BARF, ak sú zabezpečené všetky potrebné živiny vzhľadom na vek, hmotnosť a úroveň aktivity. Rizikové genetické ochorenia zahŕňajú dyspláziu bedrového kĺbu; šteniatka by mali prejsť vyšetreniami u renomovaných chovateľov.
Výchova, socializácia a vhodnosť ako rodinný pes
Výchova si vyžaduje veľa času, dôslednosti a trpezlivosti. Pes môže byť rodinným maznáčikom aj so sprievodnou potrebou intenzívnej interakcie a fyzickej činnosti. Je dôležité, aby majiteľ mal skúsenosti, jasný postavenie v hierarchii a pravidelné sociálne kontakte; bez toho môže byť pes nevyspytateľný a ťažko vychovateľný.
Do domácnosti aj na vonkajšie prostredie: s dobre oploteným pozemkom je možné chovať psa aj vonku, avšak potrebuje spoločnosť a pravidelné prechádzky. V prípade detí sa odporúča trpezlivá a láskavá výchova, aby sa predišlo neželaným situáciám.
Poučenia a praktické poznámky pre majiteľov
- Pred počiatočnou kúpiou šteniatka zvážte svoje skúsenosti, čas, prostriedky a prostredie, v ktorom bude pes žiť.
- Rozumné plánovanie a výber chovateľa s vyšetreniami na dyspláziu pre zodpovedný výber šteniat.
- Vytvorte pevné puto s majiteľom a zabezpečte pravidelnú socializáciu a stimuláciu.
- Zvažujte možnú potrebu doplnkovej starostlivosti a zdravia v priebehu života psa.
Ekologické a doplnkové produkty súvisiace so psom
Predstavujeme aj plyšového psa spracovaného ako „plyšový vlčiak“ s ekologickou výplňou z recyklovaných PET fliaš, označeného ECO-FRIENDLY. Tento výrobok kombinuje jemnosť a bezpečnosť pre deti, pričom výplň je zertifikovaná a recyklovaná. Okrem plyšového psa sú k dispozícii kovové tabuľky s motívom československého vlčiaka a ďalšie doplnky ako pozor pes, kľúčenky, samolepky a dekorácie z rôznych materiálov.
Pre milovníkov psov sú k dispozícii aj ďalšie tematické produkty, ako napríklad kovová tabuľka do exteriéru, alebo drevená nástenná dekorácia Pes Vlčiak. Vyberte si podľa preferencií a priestoru vo vašej domácnosti.
Koľko stojí československý vlčiak?
Československý vlčiak od renomovaného chovateľa stojí v priemere 1 100 až 1 500 eur. Cena zohľadňuje pôvod, krvné línie a kvalitu chovu, pričom nároky na starostlivosť a výcvik sú ďalšími dôležitými faktormi rozpočtu majiteľa.
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| Pôvod | Kríženci vlka a nemeckého ovčiaka, rozvoj v ČSSR a Slovensku |
| Veľkosť | Výška 60-65 cm, hmotnosť 20-26 kg |
| Peľmeno | Aktívny, inteligentný, sociálne viazaný na rodinu |
| Koľko stojí šteniatko | 1 100-1 500 EUR |
Historické pozadie a význam plemena
Historickým jadrom plemena bola ambícia Česko-slovenskej armády vytvoriť psa s veľmi ostrým pracovným nasadením a blízkym vzťahom k človeku. Hartlov projekt a Rosíkova realizačná práca na Slovensku umožnili prekážať vývoj chovu a postupné uznanie plemena. FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989, čím sa plemeno stalo oficiálne uznaným v medzinárodnej kynológii.