Pes záchranár pri zemetraseniach: história, výcvik a súčasné poznatky

2. svetovej vojny sa údajne zúčastnilo okolo 200 000 armádnych psov. Psi „rukovali“ do vojny podobne ako ľudia. Pre veľký dopyt sa psi odoberali z civilných chovov a prechádzali kurzami, zameranými na armádny výcvik. Ich využitie sa oproti 1. svetovej vojne mierne pozmenilo. Najviac boli psi používaní ako strážni, ako vyhľadávači mín, na doručovanie správ, ťahanie spojárskych káblov … Stále sa však využívali aj na vyhľadávanie osôb, aj keď už to boli skôr nepriatelia, ukryté osoby, či partizáni, ktorých mali pátracie psi nájsť.

V roku 1940 po masívnom bombovom útoku na Londýn sa však začala písať história psov „ruinárov“. Príslušník organizácie ARP našiel v zbombardovanom Londýne malého kríženca teriéra Rip, ktorý sa k nemu pridal a nasledoval ho až do sídla ARP, kde si ho neskôr adoptovali ako maskota. Po istom čase objavili pozoruhodný talent tohto psíka - nájsť v ruinách budov zavalené osoby. Bez špeciálneho predchádzajúceho výcviku dokázal Rip zachytiť pach ľudí v ruine, prehrabať sa až k zavalenému a štekotom oznámiť nález. Počas svojej dvanásťmesačnej kariéry zachránil viac ako 100 ľudí z ruín budov.

Podobným spôsobom bolo využitých viacero „talentovaných“ psov, ktorí vraj dokázali označovať mŕtvych aj živých a psovod podľa intenzity štekania rozlišoval, o aký nález ide. Známy je aj príbeh sučky Beauty, ktorá v Londýne vyhľadávala zavalených domácich miláčikov a podarilo sa jej zachrániť 63 psov a mačiek. Počas tohto obdobia sa po prvý krát objavuje potreba nadviazať vzťah so psom. Na rozdiel od 1. svetovej vojny, kde pes nepatril konkrétnemu psovodovi, v období 2. svetovej vojny nastala realita, že pes mal jasného psovoda.

V roku 1988 postihlo Arménsko zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo viac ako 25 000 obetí a 130 000 zranených. Sovietsky zväz formálne požiadal o medzinárodnú pomoc a do krajiny prichádzali záchranári z viac ako 130 krajín, vrátane USA. Koordinácia záchranných zložiek zlyhala a vznikol INSARAG (1991), ktorého úlohou bolo unifikovať štandardy koordinácie a postupov pri záchranných misiách. Záchranárske psy sa stali neoddeliteľnou súčasťou USAR tímov. V roku 1993 vzniklo IRO (International Rescue Dog Organisation) a do jeho činnosti vstúpili psovodi z viac ako 43 krajín.

Na Slovensku pôsobí Slovenská kynologická jednota, výcvik a skúšky záchranárskych psov organizujú kluby ako občianske združenia. Zatiaľ čo v minulosti sa vojenské výcviky líšili od civilných, dnešný prístup kladie dôraz na vzťah psovoda a psa a na systémovú pripravenosť tímov. Spomenutie Ripovho úspechu poukazuje na dôležitosť práce psov v ruinách aj počas veľkých katastrof.

HZS predstavuje ďalší dôležitý pilier: záchranárovi na Slovensku patrí 16 rokov praxe, vrátane výcviku a účasti na záchrannej akcii po zemetrasení v Turecku. Významným krokom bola spolupráca s širokou medzinárodnou komunitou a potreba špecializácie na hľadanie ľudí v ruinách, lavínach či v otvorenej krajine. Psovod používa pri pátracích akciách aj svojho psa ako primárneho pomocníka pri hľadaní ľudí v troskách.

Príslušníci HZS a ich psy sa učia, že pes dokáže rozlišovať živých a mŕtvych ľudí a že odmena pri hľadaní nie je vždy istá. Výcvik záchranárskeho psa je dlhodobý a jeho kontinuálne vedenie je nevyhnutné. Pes má viesť človeka aj v náročných podmienkach; jeho čuch je citlivý a môže zachytiť pach aj pod troskami, pričom pes označuje miesto, odkiaľ pach vychádza najsilnejšie, čo viedlo k identifikácii lokalít pre záchranárov.

Pri výcviku ruín pes vyhodnocuje pachy a rozlišuje medzi živým a mŕtvym. Tréning zahŕňa aj simulácie a postupné zvyšovanie náročnosti. Záchranársky pes konfrontovaný s ruínami prechádza cez náročné prostredie - roxory, sklo, prach - a musí si udržať motiváciu a sústredenie. Výcvik pred ostrými zásahmi nezastavuje a pokračuje aj po úspešných akciách.

Keď do hry vstúpi technológia, pes ostáva nenahraditeľný: lavínové vyhľadávače a technické prostriedky sú skvelým doplnkom, avšak čuch psov dokáže odhaliť prítomnosť živého človeka aj v podmienkach, kde technika môže zlyhať. Pes signalizuje nález štekaním alebo donesením „nálezky“ - šnúrkou na obojok. Rozlišovanie živého a mŕtveho človeka je pre záchranárov kľúčové, pretože umožňuje sústrediť úsilie na záchranu.

Psy často pôsobia aj ako preventívna a varovná istenia pri zemetraseniach, pretože môžu zachytiť zmeny v správaní či vibrácie skôr, než dôjde k samotnému otrasu. Vedci skúmajú psí detektor zemetrasení a kombináciu technológií s priamym čuchom psa ako potenciálny postup do budúcnosti. K problémom patria aj poveternostné podmienky, terén a počet ľudí na mieste zásahu, ktorí môžu zamoriť pachy. Osvetlenie noci predstavuje ďalšiu výzvu, hoci pes vníma pachy intenzívnejšie než vidí.

Práca záchranárov so psom je závislá na dôvere a spolupráci: „Musí tam byť maximálna dôvera. Ja dôverujem v jeho schopnosti, on dôveruje mne," hovorí Smrčová. Motivačné podnety pre psa zahŕňajú odmenu, hračky a pochvalu. Psovodi a psy spolupracujú s políciou, hasičmi a dobrovoľníkmi a tiež s rodinami nezvestných osôb. Vďaka zručnostiam psovodov a ich psov sa významne zvyšujú šance na záchranu pri zemetraseniach a iných katastrofách.

Čo všetko robí záchranársky pes pri zemetraseniach

• Hľadanie živej osoby v ruinách: pes rozlišuje pachy a označuje miesto nálezu štekaním alebo odnosením nálezky psovodovi.
• Rozlišovanie živých a mŕtvych: pes vie vyhodnotiť pach spôsobom, ktorý umožní prioritizovať záchranné úsilie na živé osoby.
• Pátracie práce v lese, na otvorenom priestranstve a pri lavínach: výcvik pokrýva široké spektrum prostredí.
• Spolupráca s ďalšími zložkami: polícia, hasičský zbor, dobrovoľníci a rodiny nezvestných osôb.

Príbeh knihy Hector zvoláva na pozornosť dôležitosti dlhodobého a intenzívneho výcviku psa a jeho človeka. Pes musí byť udržiavaný v stave pripravenosti 365 dní v roku a jeho tréning nie je obmedzený iba na skúšky; ide o kontinuálnu prácu a zlepšovanie reakcií v náročných podmienkach. Záchranárske psy sú dnes neoddeliteľnou súčasťou USAR tímov a ich rozličné schopnosti dopĺňajú modernú technológiu pri hľadaní a záchrane ľudí.

V súčasnosti sa výskum zameriava na zlepšenie rozpoznávania a včasného varovania pred zemetraseniami. V budúcnosti by mohla vzniknúť kombinácia medzi psím čuchom a modernou technológiou, ktorá by poskytovala spoľahlivejšie a rýchlejšie varovania a zníženie strát na životoch. Dobrý tréning, správna výživa a starostlivosť o psie telo sú kľúčové pre ich výkonnosť a odolnosť v kritických situáciách.

Praktické poznámky pre majiteľov psov a záchranárov

• Výcvik začína už ako šteniatko a rozvíja sa počas celého života psa.
• Nie všetky plemená sú pri záchranárskych úloh ideálne, ale dôležitá je povaha a temperament.
• Príprava zahŕňa prácu v ruine, stope, ploche, vode a lavíne, pričom každá disciplína má svoju skúšku.
• Spoľahnutie na dobrú komunikáciu a dôveru medzi psovodom a psom zvyšuje úspešnosť zásahov.
• Pravidelná starostlivosť o zdravie, výživu a kondíciu psa je nevyhnutná pre dlhodobú výkonnosť.

Na záver je dôležité uvedomiť, že pes má v detekcii zemetrasení a pri pátracej činnosti vo všeobecnosti svoje nezastupiteľné postavenie. Kombinácia ľudského skúseného vedenia a jedinečného psieho čucha prináša najlepšie výsledky pri záchrane ľudských životov v extrémnych podmienkach.

tags: #pes #zachranar #pri #zemetraseniach