Pes: viac významov, polysemia a miesto slova v slovenskom jazyku

Slovo "pes" je jedným z najbežnejších a najstarších slov v mnohých jazykoch, vrátane slovenčiny. Jeho pôvod a významy sú fascinujúce a odrážajú dlhú históriu spolužitia človeka a tohto zvieraťa.

Pôvod slova "pes"

Existuje niekoľko teórií o pôvode slova "pes". Jedna z nich naznačuje, že slovo mohlo vzniknúť z citoslovca "ps, ps", ktorým ľudia v dávnych časoch volali psov, keď ešte nevedeli dokonale artikulovať, ale už žili so psami spoločne. Tuto teóriu spomína Milan Machovec vo svojej knihe "Indoevropané v pravlasti".

Druhá teória, tiež založená na citoslovci, predpokladá, že "ps" vyjadrovalo zvuk častého psieho močenia a podobne vraj vzniklo aj francúzske slovo "pisoár".

Iní lingvisti spájajú slovo "pes" s prídavným menom "pestrý", pretože psy sa na rozdiel od vlkov a líšok vyznačujú rôznymi pestrými sfarbeniami. V tomto prípade by slovo "pes" súviselo so slovesom "písať".

Štvrtá teória spája pomenovanie psov s latinským slovom "pecus", čo znamená dobytok. Táto teória má dokonca dve podteórie.

V ukrajinskom etymologickom slovníku sa uvádza, že ide o všeslovanské slovo s podobami ako "pes" či "pas", avšak prijateľná etymológia neexistuje. V českom etymologickom slovníku staroslovienčiny a praslovančiny nachádzame podobu "pьsъ". Na tomto stupni sa začínajú objavovať niekedy až fantastické vysvetlenia.

Zvukové korene a príbuznosti v iných jazykoch

Práve v týchto zvukových prejavoch treba hľadať jeho etymológiu. Z rôznych jazykov môžeme pozorovať aj iné súvislosti. Zistili sme, že v jazyku Toch B sa slovo "pask" používalo v zmysle "strážiť", "ochraňovať". S týmto slovom priamo súvisí aj latinské slovo "pasco" (napásať, chovať) a v cirkevnoslovanskom jazyku slovo "pasti" (ochraňovať, strážiť).

Všetky tieto podoby vychádzajú z praindoeurópskeho koreňa "peh-ske", z ktorého sa v slovenčine vyvinulo slovo "paša" a "pastier", a s tým súvisiace aj srbčinské slovo "paziti".

Základným charakterom psa je štekanie, brechanie, byť besný. Slovo "bes" aj v slovenčine má nejaký súvis s týmto zvukom, a tento súvis sa ešte lepšie ukazuje v sanskritskom jazyku. V sanskritskom jazyku nájdeme slovo "bhas", ktoré znamená "štekať" alebo "brechať", a slovo "bhás", ktoré znamená "hovoriť" alebo "besedovať". Zo sanskritského "bhas" v sanskritskom jazyku vzniklo slovo "bhasa", ktoré znamenalo "pes" alebo "pas".

Pes ako domestikované zviera

Pes domáci (Canis lupus familiaris) je domestikovaná podoba vlka dravého (Canis lupus). Je považovaný za prvé domestikované zviera a prvé zviera, ktoré človek cielene choval. K udomácneniu vlka došlo viackrát v rôznych častiach sveta a v rôznom čase nezávisle od seba, najneskôr pred 10 000 rokmi.

Pes je jedným z najstarších a najvšestrannejších domácich zvierat. Existuje v najväčšej plemennej variabilite, pričom sa odhaduje, že človek vyšľachtil viac ako 400 rôznych plemien. Túto variabilitu možno pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohách: pes chráni stádo, prenasleduje zver, prináša korisť, ťahá bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži ich majetok.

V závislosti od prostredia, v ktorom žije a pracuje dané plemeno, musí pes vykazovať určité žiaduce fyziologické i povahové vlastnosti. Napríklad lovec v ázijskej stepi potrebuje psa rýchleho a loviaceho zrakom, zatiaľ čo lovec v hustých lesoch strednej Európy využije skôr psa vytrvalého, s vynikajúcim čuchom.

V dôsledku dlhodobej koevolúcie s ľuďmi sa u vlkov vytvorila celá rada behaviorálnych (napr. znížená agresivita) aj genetických adaptácií. Genómy vlkov a psov sa líšia v mnohých regiónoch, pričom niektoré regióny sú zodpovedné za činnosť mozgu a vývoj nervového systému, čo by mohlo stáť za behaviorálnymi zmenami u vlkov. Okrem toho bolo identifikovaných 10 génov hrajúcich kľúčovú úlohu pri trávení škrobu a metabolizme tukov, čo zrejme umožnilo vlkom efektívnejšie sa priživovať na ľudskej strave.

Významy slova "pes" a odvodené slová v slovenčine

Napriek tomu, že pes je často označovaný ako "najlepší priateľ človeka", prekvapivo veľká časť slov odvodených od slova "pes" má hanlivý význam. Psota: znamená niečo zlé, nepríjemné. Psie počasie: označuje veľmi zlé, nepriaznivé počasie. Psotník: pôvodne označovalo akúkoľvek nepríjemnú vec, neskôr detskú chorobu (božec, tetania infantum) spôsobujúcu kŕče. Fráza "Ja z toho dostanem psotník" vyjadruje silné zdesenie alebo strach.

Psí život, život pod psa: označuje veľmi zlý, ťažký život. Byť vo psí: znamená byť na úplnom dne, v zlej situácii. Nasadzovať niekomu psiu hlavu: znamená o niekom šíriť len to najhoršie, očierňovať ho. Psí čumák: označuje nepríjemne chladného, bezcitného človeka. Byť pes: keď o niekom povieme, že je "pes", myslíme tým bezohľadného, krutého človeka. Neveriaci pes: historicky sa toto spojenie používalo ako nadávka pre kacírov, ateistov alebo ľudí inej viery. Pes (v divadle): znamená bezvýznamnú, krátku divadelnú úlohu.

Pes vo frazeológii a prísloviach

Slovo "pes" sa hojne vyskytuje v slovenských prísloviach a frazeologických obratoch, ktoré odrážajú rôzne aspekty vzťahu človeka k psom, ako aj vlastnosti pripisované psom. "Aj pes vie, kto mu dáva jesť." "Ani pes po tom neštebne." "Aj keď si pre každého nula, pre tvojho psa si stredom vesmíru." "Biely pes, čierny pes - stále len pes." "Často zadrží veľkú sviňu nie príliš veľký pes." "Človeka chyť za slovo, psa (kravu) za uši (rohy)." "Čo pes schváti, nerád vráti." "Kto chce utopiť psa, povie, že je besný." "Kto miluje svojho psa, musí milovať aj jeho blchy."

Citáty a príslovia ďalej ilustrujú symboliku: "Dejiny sú naplnené príkladmi o vernosti psov viac, ako o vernosti priateľov." "Pes, ktorý veľa breše, nehrýzie." "Pes, ktorého si uzdravil, ťa nikdy nepohryzie. V tom je hlavný rozdiel medzi zvieraťom a človekom." "Príde raz na psa mráz." "Starého psa nenaučíš novým móresom." "Sú na seba ako pes a mačka."

Polysémia, homonymia a kontext

Polysémia je inherentný jav každého prirodzeného jazyka - dotýka sa jednej lexickej jednotky = 2 alebo viac rozdielnych, no navzájom súvisiacich významov. Polysémické slovo /polysémant/ - jeho jednotu zabezpečuje okrem spoločnej lexikálnej formy obsahová súvislosť medzi významami.

Významy sú obsahovo späté a môžu sa usporiadať radiálne alebo reťazovo: radiálna polysémia - keď má slovo viac ako 2 významy, význaky sa viažu na základ; reťazová polysémia - keď druhý význam je odvodený od základného, tretí sa viaže na druhý atď. Polysémia vzniká lexikalizáciou kontextových posunov a tvorbou prenesených pomenovaní.

Homonymia (H) - rovnozvučné slová bez genetickej súvislosti - často sa v kontexte odstraňuje. H- vzťahuje sa na 2 alebo viac lexických jednotiek = totožnosť formy, odlišnosť významov. Kategórie homonymie zahŕňajú úplné (lexikálne) a neúplné (čiastočné), homografy, homofóny a homoformy.

Medzi obsahovou a výrazovou zložkou slova jestvujú dvojaké vzťahy: MONOSÉMICKÉ lexikálne jednotky - 1F = 1V (odborné termíny, propriá) a POLYSÉMIA, POLYLEXIA. Tento jav sa nazýva asymetrický dualizmus (AS). Umožňuje ho štruktúra jazykového znaku - sprostredkovaný vzťah medzi designátorom a denotátom, t. j. AS jazykového znaku je podmienený tendenciou jazyka vyhovieť potrebám ekonomickej a efektívnej komunikácie.

Horecký (1980) uvádza: v SSJ pripadá na 100 slov 1500 významov, napr. sloveso mať = 30 význ., ale = 8 v., držať = 15 v. Základným činiteľom, ktorý pretvára lexikálnu abstrakciu na bezprostredného vyjadrovateľa javu skutočnosti, je kontext.

Rola kontextu

Kontext = súvislosť, v ktorej sa slovo nachádza, určuje jeho význam, odstraňuje polysémiu, konkretizuje význam slova, môže byť východiskom zmeny významu slova. Kontext môže byť jazykový - súvislý rad lexikálnych jednotiek prebiehajúci v čase; situáciový - súhrn mimojazykových činiteľov; typické kontexty - frekventované realizácie jazykovej jednotky v štandardných situáciách.

Podmienky kontextovej spájateľnosti zahŕňajú sémantické činitele (spoločné klasifikačné a identifikačné sémy), gramatické činitele (vetotvorná funkcia) a pragmatické činitele (konotácia, expresivita, štylistická hodnota, tradícia použitia slova). Vzťah medzi slovom a kontextom je dialektický: kontext pôsobí na slovo a opačne.

Synonymá, antonymá, homonymá pri slovách o psoch

Synonymá sú rovnoznačné slová, ktoré majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam. Príklady: súvislosti v slovnej zásobe pomáhajú zbaviť jazykový prejav jednotvárnosti. Antonymá sú protikladové slová, dvojice slov s opačným významom; využívajú sa hlavne v rečníckom, umeleckom a publicistickom štýle na zdôraznenie protikladu. Homonymá sú rovnozvučné slová, ktorých rovnaká zvuková podoba vznikla náhodne, bez genetickej súvislosti.

Kynologická terminológia a jazykové okienko

V oblasti kynológie sa stretávame s rôznymi termínmi, ktoré sa niekedy nesprávne používajú alebo sa miešajú s inými jazykmi. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV v spolupráci s Alicou Freyer pripravil "Jazykové okienko", ktoré objasňuje niektoré z týchto pojmov.

1. Pri názvoch plemien psov platí, že sa píšu s malým začiatočným písmenom, pokiaľ nie sú súčasťou vlastného mena. Napríklad: teriér Jack Russell, teriér Parson Russell. Názov plemena "doberman", hoci pochádza z mena chovateľa, sa píše s malým začiatočným písmenom a s jedným "n".
2. "Chovný" súvisí s chovom, "chovateľský" súvisí s chovateľom alebo chovateľstvom.
3. Český výraz "vodítko" sa v slovenčine považuje za nespisovný kvôli prípone "-tko". Odporúča sa používať slovo "vôdzka", prípadne "remienok" či "retiazka".
4. Ňucháč alebo ňufák sú synonymá; v slovenčine je v poriadku použiť aj slovo "nos" v tomto význame.
5. Výrazy "zauhlený" a "zauhlenie" sú z jazykového hľadiska správne a odporúča sa ich uprednostniť pred "uhlenie" a "uhlený".
6. Samica psa sa správne označuje slovom "suka", zdrobnenina je "sučka". Výrazy "fena" a "fenka" sú české.
7. Pes "vyje" aj "zavýja" - oba tvary sú správne.
8. V kynológii sa používa výraz "osrstenie" na označenie súvislej vrstvy srsti.
9. "Krycí pes" a "krytie" sú spisovné; "krytie" je termín pre obdobie párenia.
10. Výraz "háranie" sa môže používať rovnako ako "honcovanie"; "háranie" je vnímané ako profesionalizmus.

Slovné spojenia s hanlivým prizvukom

Pri skúmaní slov odvodených od výrazu "pes" musíme konštatovať, že obrovská väčšina z nich je hanlivých. Toto je prekvapivé, pretože pes je často označovaný ako "najlepší priateľ človeka". Napriek tomu máme slová ako "psota" (zlé), "psie počasie" (počasie, do ktorého by ani psa nevyhnal), "psotník" (pôvodne nepríjemná vec, neskôr detská choroba). Ďalej máme frázy ako "psí život", "život pod psa", "byť vo psí" (úplne na dne) a "nasadzovať niekomu psiu hlavu" (hovoriť o ňom len to najhoršie).

Keď je niekto "psí čumák", je nepríjemne chladný, bez emócií. Ešte horšie je, keď o niekom povieme, že je "pes", čo znamená, že je to "bezohľadný, krutý človek". Slovo "pes" sa často používalo ako nadávka pre kacírov, ateistov alebo ľudí iného vierovyznania ("neveriaci pes").

Prirovnania a obraznosť

Prirovnania sú neoddeliteľnou súčasťou našej reči a pomáhajú nám lepšie vyjadriť pocity, situácie alebo vlastnosti tým, že ich prirovnávame k niečomu, čo je ľuďom dobre známe. V mnohých prípadoch sú psy symbolom vernosti, oddanosti, ale aj ťažkých životných podmienok. Preto sa práve pes stal častým námetom na tvorbu rôznych prirovnaní, ktoré používame v každodennom jazyku.

Či už hovoríme o vernosti priateľa, o unavenom dni alebo o strachu, pes je symbolom, ktorý nám umožňuje vyjadriť naše pocity jednoduchým, ale pritom veľmi obrazným spôsobom.

Tabuľka: vybrané lexémy a významy súvisiace so slovom "pes"

Prečo študovať slovo "pes" v jazykoznaní

Pochopenie pôvodu a významu slova "pes" nám pomáha lepšie porozumieť jazyku a kultúre. Slovo "pes" na prvý pohľad pôsobí jednoducho, no jeho etymológia je menej jasná, ako by sa mohlo zdať. Zatiaľ sa ešte nikomu nepodarilo jednoznačne odhaliť jeho pôvod, čo viedlo k viacerým hypotézam a často aj k chybným vysvetleniam.

Analýza polisémie, homonymie, kontextových posunov a frazeológie okolo slova "pes" ukazuje, ako jazyk reflektuje kultúrne postoje, sociálne vzťahy a historický kontakt medzi človekom a zvieraťom. Kontext zostáva základným činiteľom, ktorý konkretizuje významy a odstraňuje dvojznačnosti v jazykovom prejave.

tags: #pes #viac #vyznamov