Slovenský kopov: história, pôvod, povaha a chov

Slovenský kopov je jediné národné poľovné plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Toto plemeno sa historicky využívalo na lov diviačej zveri, a to vďaka svojej odvahe, vytrvalosti a vynikajúcemu čuchu. K vyšľachteniu slovenského kopova viedla potreba plemena vhodného na lov v slovenskom lesnom prostredí. Dnešné postavenie získal vďaka svojim vlastnostiam, ktoré z neho robia dokonalé pracovné poľovné plemeno.

Pôvod a história

Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí, aj keď nie úplne v dnešnej podobe. Z jeho stavby tela a osrstenia vyplýva, že patrí do skupiny prastarých historických plemien psov, ktoré žili na našom území. Vývoj tohto plemena prebiehal v našich podmienkach a musel prejsť dostatočne dlhý čas, aby sa práve takto vyformoval. V minulosti sa poľovníci zameriavali predovšetkým na jeho poľovnícke vlastnosti: hlasito a vytrvalo prenasledovať zver, prípadne ju zastaviť a držať na mieste aj niekoľko hodín. Jednotný štandard, výška a sfarbenie boli iba druhoradé vlastnosti.

Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17. - 18. storočia a zakazuje sa v nich jeho kríženie s inými psami. Pod vedením slovenského kynológa Kolomana Slimáka sa v roku 1936 v Banskej Bystrici uskutočnil zvod kopovov, v ktorom sa vybrali vhodné jedince pre ďalší kontrolovaný chov a určili chovný plán. Prvé zápisy kopovov do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov začalo od roku 1940, kedy bola založená Slovenská plemenná kniha psov. Už vtedy bol vypracovaný štandard len málo sa líšiaci od dnešného.

Počas 70 rokov šľachtenia museli chovatelia prekonať množstvo prekážok. Nezabránili im však dosiahnuť úspechy, aké v začiatkoch azda ani nepredpokladali. Prví šľachtitelia sa stretávali s nepochopením až odmietaním zámeru vytvoriť z obyčajného duriaceho psa ušľachtilé plemeno, ktoré sa stane pre poľovníka nenahraditeľným pomocníkom. Dnes je im slovenský kopov dostatočnou odmenou. Bolo nepochybne šťastným rozhodnutím začať s jeho šľachtením. Samotná príprava projektu stála veľa času, odriekania, presviedčania, ale aj finančných prostriedkov. Čas ukázal, že slovenský kopov je pes, ktorý si zaslúži pozornosť a ani oficiálne schválenie v FCI (v roku 1963) mu neprinieslo toľko uznaní ako jeho výkon, ktorým neustále presviedča, že patrí medzi najlepšie duriče svojej triedy.

Vzhľad a základné telesné údaje

Slovenský kopov je ľahšej stavby tela, ale pritom pevnej kostry obdĺžnikovitého tvaru. Výška súk v kohútiku je 40-45 cm, psov 45-50 cm. Nos je vždy čiernej farby, primerane veľký, nozdry mierne otvorené, koniec nosa mierne zašpičatený. Lebka je mierne zaokrúhlená na temene, obdĺžnikového tvaru, s výraznými nadočnicovými oblúkmi a čelnou ryhou s tylovým výstupkom. Oči sú hlbšie vsadené, tmavé, mandľovitého tvaru, čo vyjadruje jeho živý temperament a odvahu. Plece a rameno sú kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté; ramenný uhol približne 110 stupňov. Hrudník je široký a dobre vyplnený; rebrá oblúkovité a šikmo nasadené. Chrbát je rovný a stredne dlhý; bedrá kratšie, pevné a svalnaté. Brucho a slabiny sú mierne vtiahnuté. Srsť je 2 až 5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá a hustá, na chrbte a chvoste dlhšia. Sfarbenie: čierny s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami, vnútornej strane ušníc, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku.

Povoha a využitie

Slovenský kopov je živý, temperamentný, dobre ovládateľný pes s vynikajúcim čuchom, mimoriadne ostrý, hlasitý na stope a veľmi vytrvalý. Má vynikajúcu orientačnú schopnosť a nezablúdi ani v neznámom prostredí v horských revíroch. Dokáže niekoľko hodín hlasito sledovať čerstvú stopu a veľmi dobre pracuje ako durič na lov diviačej zveri, vhodný na individuálny aj spoločný lov, prehľadáva malé aj veľké húštiny. Osvedčil sa aj na dohľadávanie postrelenej zveri. Vhodný je do podhorských a horských revírov, ale aj do rovín. So záujmom sleduje aj stopy inej zveri (jelenej, danielej, muflonej, srnčej, zajačej, medveďa, ryš, líšky, mačky...).

Ako rodinný pes je slovenský kopov milujúci deti a prítulný k majiteľom. Je dobrý strážca a pri správnom vedení lojálny. Pre výkon v teréne vyžaduje dôsledný výcvik a pevný vodcovský prístup. Zodpovedný majiteľ by mal zabezpečiť pesťu dostatočný priestor, pohyb a duševné zamestnanie, inak sa môžu objaviť deštruktívne sklony.

Výcvik a chov

Výcvik slovenského kopova vyžaduje dôslednosť a pevnú ruku. Základom úspešného výcviku je poznanie psa po všetkých stránkach a jasné cielenie na prácu na stopách diviačej zveri. V rámci výcviku sa používajú metódy učenia sledovať stopu, rozlišovať ju od inej zveri, pracovať na nej hlasito a vytrvalo. Dôležitou súčasťou je aj práca na pofarbenej stope a dohľadávanie postrelenej zveri. Pri výcviku je potrebné dbať na bezpečnosť psa, najmä pri prvých stretnutiach so zverou. Od roku 1953 pokračuje postupný proces šľachtenia, ktorý v 60. rokoch viedol k ustáleniu typu a záväzku k vytrvalosti a pracovnej vyspelosti.

História registrácie a uznania plemena smerovala k významnému míľniku: v roku 1963 bola slovenskému kopovovi oficiálne uznaná jeho skutočná podoba zo strany FCI. Zároveň vznikla široká chovateľská základňa, ktorá na základe 26 jedincov z prvého výberu vytvorila dnešnú populáciu. Dlhé roky šľachtenia potvrdili jeho výnimočné pracovné kvality a jeho autorita v poľovníckej praxi v Slovenskej i zahraničnej oblasti.

Slovenský kopov ako člen rodiny

Napriek svojim poľovným vlastnostiam je kopov často označovaný ako pes vhodný aj do rodiny. Miluje deti, je láskavý a priateľský k majiteľom a dokáže sa prispôsobiť práci aj odpočinku. So svojím pánom je veľmi lojálny a pri správnom vedení sa vie stať kvalitným spoločníkom aj v mestskom prostredí, pričom potrebuje pravidelný pohyb a duševné naplnenie.

Súčasné trendy a perspektívy

V súčasnosti sa diskutuje o možnosti adaptovať nízkonohé formy plemena v súlade s menšími poľovnými revírami a novými legislatívnymi podmienkami. Niektorí chovatelia zvažujú koncept „malého slovenského kopova“ ako formy plemena vhodného pre modernejšie podmienky, pričom sa kladie dôraz na zachovanie povahových a exteriérových prvkov slovenského kopova. Cieľom nie je vytvoriť úplne nové plemeno, ale upraviť a prispôsobiť náš národný poklad na aktuálne podmienky poľovníctva s jasnou a stabilnou genetickou výbavou.

Zdroje a poznámky k chovu

Standard FCI č. 244 a ďalšie publikácie (Boldiš a kol., Poľovnícka kynológia) poskytujú opis povahy, exteriéru a historického vývoja slovenského kopova. Fotografie a archívne materiály z diel Ing. Štefana Cimbalíka a ďalších prispievajú k pochopeniu formy a vzhľadu tohto plemena.

Z pohľadu praktického využitia je dôležité zohľadniť, že slovenský kopov je plemeno so širokým spektrom pracovného využitia, od intenzívneho stopovania až po dohľadávanie zveri. Vhodný je do horských aj rovinných revírov a jeho vlastnosti sú výsledkom dlhodobého výberu a udržiavania genetickej diverzity vo východnom a strednom Slovensku.

Absolvovať bonitáciu z exteriéru môžu jedince staršie ako 12 mesiacov. DNA test je potrebný pre získanie chovnosti. Preskúšania odvahy prebiehajú v selektovaných oplôtkoch a môžu sa opakovať 2x; súčasne sa overuje vhodnosť na chov cez genotypickú selekciu.

tags: #slovensky #kopov #danskej #kralovnej