Filmy a seriály so psími hrdinami si získali srdcia divákov po celom svete. Väčšina postáv štvornohých miláčikov vznikla pod perom scenáristu, no sú aj takí psí hrdinovia, ktorí sú skutoční a príbehy o ich odvahe, vernosti či dobrosrdečnosti sa stali základom na filmové spracovanie. Psy sú v kinematografii veľmi obľúbené z rôznych dôvodov. Majú príjemný vzhľad a dokážu vyjadriť emócie. Tým pridávajú filmom emotívny vplyv a získavajú srdcia divákov z celého sveta. Pes ako hlavná postava vo filmoch pritahuje široké publikum. Psy prinášajú do filmov oddanosť, priateľstvo a nevinnosť. Ich emócie a charaktery dotvárajú príbehy, ktoré sú inšpirujúce. S psy ako hlavnými postavami vytvárajú tvorcovia hlboké emocionálne spojenie medzi filmom a divákmi. Psy vyjadrujú pocity úprimnejšie než ľudia. Filmy so psami ponúkajú rôzne žánre, od komédií po drámy. To znamená, že si každý môže nájsť ten svoj obľúbený. Príbehy s psami môžu byť veľmi obľúbené. V týchto príbehoch psy nie sú len zvieratá. Psy vo filmoch odrážajú to najlepšie z nás - lojalitu, odvahu a láskavosť. Ich príbehy nám pridávajú emocionálnu hĺbku a stávajú sa symbolom našich túžob. Keď sledujeme filmy, kde je pes hrdinom, cítime silné emócie. Psy nám ukazujú svet plný nevinnosti a čistoty. Filmy so psami reflektujú aj naše ľudské vzťahy, ako priateľstvo a osamelosť. Psy tak nie sú len postavy, ale symboly hlbších pocitov.
Togo: Sibírsky husky a hrdina Aljašky
Iba nedávno uzrel svetlo sveta nový film z Disneyho dielne Togo o odvážnom psíkovi, ktorý zachránil pred smrťou deti z jedného aljašského mestečka. Chytľavý príbeh pritom nie je vymyslený. Togo naozaj existoval a do histórie psích hrdinov, ale aj psích plemien a psích záprahov sa zapísal naozaj tučnými písmenami.
Preteky o čas
Písal sa rok 1925, keď v odľahlej aljašskej dedinke Nome vypukla náhla a zákerná epidémia záškrtu. Niekoľko detí už zomrelo a ďalšie delili od smrti hodiny. Doktor Curtis Welch ako jediný lekár v meste pomocou rádiového spojenia požiadal o pomoc. Nemocnica vo vzdialenom Anchorage mala potrebné sérum, ktoré poslala vlakom do mestečka Nenana. Odtiaľ ho od Nome delilo ešte 1 060 km a do nedostupnej oblasti protilátku nedokázal v treskúcej zime priniesť žiaden klasický dopravný prostriedok. Správa mesta túto dôležitú úlohu zverila do rúk niekoľkým tímom mašerov a ich psích záprahov, aby si po jednotlivých úsekoch podávali sérum ako štafetu, a tak ho čím skôr dopravili z mesta Nenana do Nome. Dohromady dvadsiatka odvážnych mužov a približne stovka psov boli pre mesto jedinou nádejou. Začali sa preteky o čas a v takom počasí aj o holý život.
Posledným mašerom, ktorý sérum do Nome doručil, bol Gunnar Kaasen s vedúcim psom Baltom. Práve tejto dvojici sa pripisujú najväčšie zásluhy za záchranu detí a Baltova socha dodnes stojí v newyorskom Central Parku. Najväčší kus práce však urobil vtedy 46-ročný mašer Leonard Seppala so svojím psím záprahom na čele s oddaným Togom. Kým ostatné tímy neprešli viac ako 83 km, Seppala s Togom prekonali neuveriteľných 540 kilometrov! V otrasnom počasí, pri mínus 40 stupňoch Celzia, v mrazivom vetre a mizivej viditeľnosti v najväčších snežných búrkach. Prekonali spolu dokonca aj najnebezpečnejšiu časť cesty North Sound - prechod skratkou oceán, kde Togo zachránil svoj psí tím aj mašera takmer nemožným zdolaním ľadových krýh. Nie nadarmo tohto psíka vymenoval časopis Time za najhrdinskejšie zviera všetkých čias.
Z Kamčatky
Seppala si nechal do Aljašky priniesť sibírske psy z Kamčatky, kde ich po tisícročia využíval kmeň Čukčov. Venoval sa ich chovu, až sa v jednom vrhu narodil Togo. Hoci bol potomkom vedúceho psa v snežnom záprahu, spočiatku sa nejavil ako ťažný pes. Bol vzrastom menší, no problémom bola najmä jeho tvrdohlavá a ťažko zvládnuteľná povaha. Seppala ho preto ako šesťmesačného predal. Togo po pár týždňoch v novom domove však preskočil cez zatvorené okno a vrátil sa nazad k pôvodnému majiteľovi.
Mašer si ho nakoniec nechal a postupom času mu dal šancu aj v snežnom záprahu. Hneď v prvý deň na tejto pozícii ubehol 120 kilometrov, čo bol na osemmesačné šteňa neuveriteľný výkon. Seppala ho nazval šteňacím zázrakom a Togo sa nakoniec prepracoval až na vedúceho psa. „Našiel som rodeného vodcu, niečo, čo som sa roky snažil vyšľachtiť,“ povedal v jednom rozhovore Seppala. V čase historických pretekov za protilátkou mal 12 rokov, čo je vek, keď väčšina ťažných psov už dávno oddychuje na dôchodku.
Slávna dvojica
Podľa historika Earla Aversanoa v roku 1960 už staručký Seppala povedal: „Nikdy som nemal lepšieho psa, ako bol Togo. Jeho výdrž, lojalita a inteligencia sa nedali prekonať. Togo bol najlepším psom, aký kedy behal po Aljaške.“ Legendárny mašer bol sklamaný, že všetku slávu zlízol neprávom pes Balto. „Bolo to viac, ako som mohol zniesť, keď som v novinách videl, že psovi Baltovi za jeho zásluhy postavili sochu,“ píše sa v knihe Najkrutejšie míle, kde je príbeh podrobne rozpísaný. Nakoniec však Seppala a jeho psí tím na čele s Togom absolvovali turné po Spojených štátoch, kde ich na štadiónoch a v obchodných centrách vítali davy. Dokonca sa objavili aj v reklame na známe cigarety.
V roku 1928 o nich vznikla kniha napísaná Elizabeth Ricker a Seppala sa stal medzi mašermi ešte väčšou hviezdou. Všetci chceli mať knihu s jeho podpisom a s odtlačkom labky Toga, no ešte väčší záujem bol o potomka tohto unikátneho psíka, ktorý sa dožil 16 rokov. Deň po jeho smrti sa v novinách The New York Sun objavil titulok: Psí hrdina dojazdil až k smrti. Seppala dal jeho kožušinu vypreparovať a dnes je vystavená vo vitríne v Múzeu psích záprahov Iditarod Trail vo Wasille na Aljaške.
Togo splodil mnohých potomkov a táto línia plemena, tzv. Seppalov sibírsky pes je vzácna a považuje sa za jednu z najvhodnejších do snežných záprahov. Najkvalitnejšie z týchto psov s ním cestovali do mesta Poland Spring v Maine, kde v chove spolu s manželkou pokračoval. Leonard Seppala položil základy plemenu sibírsky husky, ktoré bolo aj vďaka nemu oficiálne uznané v roku 1930.
Rin Tin Tin: Nemecký ovčiak a hollywoodska legenda
Slávnym filmovým plemenom je aj nemecký ovčiak, a to nielen vďaka Komisárovi Rexovi. Film Rin Tin Tin natočený v roku 2007 rozpráva skutočný príbeh o legendárnom nemeckom vlčiakovi. Počas prvej svetovej vojny v zbombardovanej dedinke Flirey vo Francúzsku našiel americký pilot Lee Duncan opustenú sučku s piatimi malými šteniatkami. Vojaci si psy rozobrali a Duncan si domov do Los Angeles vzal práve Rin Tin Tina. Zo psíka sa vykľul nielen dobrý spoločník, ale aj veľmi šikovné a obratné zviera. Duncan mu venoval mnoho času a poctivo ho trénoval, až uzavrel zmluvu so štúdiom Warner Bros.
Pes sa stal najslávnejšou zvieracou hviezdou, keď v Hollywoode účinkoval vo viac ako 27 filmoch! Na vrchole kariéry zarábal viac ako šesťtisíc dolárov týždenne a mal dokonca vlastného kuchára. Filmová historička Susan Orlean napísala, že keď sa v roku 1929 po prvýkrát udeľovali Oscary, najviac hlasov získal práve Rin Tin Tin. Filmová akadémia sa však nakoniec rozhodla, že cenu môže získať jedine človek. Slávny psík, ktorého si zamilovali deti po celom svete, dodýchal v roku 1932 a pochovali ho na známom zvieracom cintoríne v Paríži. V roku 1960 získal vlastnú hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Známymi hercami sa stali aj niekoľkí jeho potomkovia.
Hačikó: Symbol vernosti plemena Akita inu
Medzi skutočných psích hrdinov patrí určite aj Hačikó. Bol to opustený psík, ktorého sa v 30. rokoch minulého storočia v Japonsku ujal profesor a vedec v oblasti poľnohospodárstva Hidesaburó Ueno. Vzniklo medzi nimi nezvyčajné puto. Ueno sa z práce na Tokijskej univerzite vracal každý deň v rovnaký čas a jeho chlpáč ho na nástupišti vlakovej stanice Shibuya verne čakal.
Až raz, v roku 1925 profesor z vlaku nevystúpil, pretože priamo uprostred prednášky dostal mŕtvicu a zomrel. Hačikó sa s tým odmietal zmieriť a napriek tomu, že jeho pán tu už viac nebol, psík ho tak či tak každý deň chodil verne čakať na stanicu a to počas dlhých deviatich rokov až do svojej smrti. Štvornohý hrdina sa stal príkladom oddanosti a o pozoruhodnej vernosti psíka uverejnil niekoľko článkov profesorov žiak, čo vzbudilo celonárodnú pozornosť. Hačikó zomrel v roku 1935. Jeho telo bolo nájdené na stanici a pozostatky dali vypreparovať. Vystavené boli v Národnom vedeckom múzeu v Tokiu a na vlakovej stanici Shibuya v Tokiu stojí dodnes na oslavu nevídanej vernosti Hačikóva bronzová socha.
Lassie: Dobrosrdečná sučka plemena Kolia
Aj táto fešanda, ktorá je dodnes považovaná za symbol inteligencie, bola skutočná. Nevyzerala však úplne tak, ako tá filmová, pretože to nebola čistokrvná kólia, ale kríženec. Jej príbeh sa odohral ešte počas 1. svetovej vojny, keď nemecká ponorka zasiahla britskú bojovú loď Formidable. Na palube zomrelo viac ako 500 mužov a telá niektorých z nich sa dostali až na pobrežie prístavného mesta Lyme Regis. Miestny majiteľ krčmy ponúkol svoju pivnicu ako dočasnú márnicu. Poukladali sem telá vojakov a v tom Lassie, majiteľova kólia, smelo vykročila, až sa zastavila nad jedným z nich a usilovne mu začala oblizovať tvár. Previezli ho do nemocnice a on sa uzdravil. Cowen rozprával o hrdinstve psíka, ktorý ho zachránil, až sa príbeh dostal do novín, aby povzbudil morálku v krajine počas ťažkých vojnových časov. Netrvalo dlho a správy o nezvyčajnom psíkovi sa dostali až za oceán. Americký autor s anglickými koreňmi Eric Knight, inšpirovaný hrdinstvom psíka, napísal novelu, kde vytvoril fiktívnu postavu Lassie, ktorá vynikala múdrosťou a oddanosťou. Na základe knihy vznikol v roku 1943 hollywoodsky film Lassie sa vracia. Odvtedy vzniklo mnoho filmov, seriálov, kníh, piesní, komiksov, reklám a produktov s Lassie v hlavnej úlohe. Psík má hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy.
Red Dog: Dobrodruh austrálskej kelpie
Red dog, alebo v preklade Červený pes, je ďalší srdcervúci príbeh o štvornohom hrdinovi, ktorý sa zakladá na pravde. Tento chlpáč žil v 70. rokoch v regióne Pilbara, západná Austrália. Bol známy tým, že často kráčal po ceste, stopoval autá a dožadoval sa, aby ho zviezli. Bolo pritom jedno, kam išli, Červený pes bol hotový dobrodruh a cestoval po celej oblasti. Jeho dobrodružstvá ho dokonca priviedli až na juh, do mesta Perth. Stal sa miláčikom miestnej komunity.
Raz, keď stopoval autobus, vodič ho odmietol zviesť, čo sa nepáčilo cestujúcim a na protest všetci vystúpili. Jedným z jeho majiteľov bol práve šofér autobusu John Stazzoneli, s ktorým cestoval po celej oblasti. Keď John v roku 1975 zomrel, Červený pes trávil veľa času cestovaním osamote. Prijali ho však takmer všade, kde sa objavil, a veterinári mu poskytovali maximálnu starostlivosť. Múdry a vnímavý chlpáč sa dožil iba osem rokov, no za ten čas sa zapísal do sŕdc všetkých obyvateľov.
Psí herec musí mať mimiku
Kynologička Dáša Fridrichová hovorí: „Psím hercom sa môže stať každý pes, ale dobre svoju rolu zvládne iba taký, ktorý je od šteniatka zvyknutý komunikovať s ľuďmi, dáva im dostatočnú spätnú väzbu, a to hlavne neverbálnymi signálmi a mimikou. Socializované psy často vedia napodobniť výraz tváre, úsmev, záujem, odmietavý postoj a podobne, avšak iba skúsený psovod to vie so psom zahrať na kameru tak, aby bol výsledok pre diváka uveriteľný. Pes, ktorý sa nedá motivovať a nečaká s tým charakteristickým dychtivým výrazom, že čo bude ďalej, môže na kamere pôsobiť ako maska a výsledok nakrúcania potom nie je dobrý.
Je to podobné, ako u ľudských hercov, len s tým rozdielom, že u človeka je podstatný talent a u psa hlavne vzťah k psovodovi, odolnosť proti rušivým vnemom, empatia a motivácia. Fyziologická potreba psa je minimálne 16 hodín denne spať. Nevydrží sa na svoju rolu sústrediť dlhšie ako hodinu, preto sa pri natáčaní hraných filmov nepoužíva iba jeden pes, ale sa alternujú.“
Ľudia sú často psími hrdinami vo filmoch uchvátení a chcú mať presne takého doma. „Niekedy tieto filmy robia šarapatu, pretože ľudia si myslia, že keď si kúpia vlčiaka, automaticky bude ako komisár Rex - bude zvládať rovnaké kúsky. Zabúdajú na to, že v mnohých prípadoch sú to iba filmové triky alebo dobrý strih a nie sú reálne. Jednoducho, je to iba film.“
Tréner zvierat rozoberá herecké výkony psov vo filmoch | Poznámky k jednej scéne | Vanity Fair
Filmy so psom v hlavnej úlohe
Filmy so psom v hlavnej úlohe sú pre divákov nezabudnuteľné. Psia postava často predstavuje vernosť, odvahu a priateľstvo. Lassie alebo Beethoven, slávne filmové psy, si získali srdcia ľudí po celom svete. Ich príbehy sú plné smiechu, sĺz a zamyslenia. Filmy s psom v hlavnej úlohe rezonujú s divákmi všetkých vekových skupín. Či už ide o Hooch z filmu „Turner & Hooch“ alebo Rin Tin Tin, tieto príbehy vzbudzujú silné emócie.
Filmoví psi fascinovali divákov už od prvých čiernobielych filmov. Ich prítomnosť na striebornom plátne znamenala historický rozvoj v kinematografii. V ére nemých filmov psi často boli spoľahliví spoločníci hlavných postáv. Legendárny Rin Tin Tin si získal srdcia tisícov divákov. Vo filme „Lassie“ z polovice 20. storočia boli psi vnímaní ako skutoční hrdinovia. Začali mať emócie a charakter. Teraz filmoví psi často hrajú hlavné role. Pokroky v technológii, akými sú animatroniky a CGI, nám ukážu zvieratá v úžasných rolách. Filmoví psi vždy odrážali kultúrne a spoločenské zmeny. Prešli cestou od jednoduchých spoločníkov až po komplexné charaktery vo filme.
Filmy so psami v hlavnej úlohe si zamilujú diváci po celom svete. Pozrime sa na niektoré z tých najznámejších. Film „Beethoven“ je veľkým hitom od roku 1992. Stal sa miláčikom rodín a dodnes je považovaný za klasiku. Hlavný hrdina, bernardín menom Beethoven, prinesie do rodiny Newtonovcov rad veselých dobrodružstiev. Lassie - Film „Lassie“ o vernej kolii je kultový. Filmy so psami v hlavnej úlohe dokážu obohatiť príbeh a zanechať hlboký dojem. Známe filmové psy nás inšpirujú k láskavosti, odvahe a vernosti.
Vplyv filmov na adopcie a popularitu plemien
Filmy so psami hlboko ovplyvňujú adopcie a popularitu plemien. Po úspešnom filme často rastie záujem o plemeno, ktoré sa v ňom objavilo. Napríklad, dalmatínci sa stali obľúbenými vďaka „101 dalmatíncov“. Tento trend môže viesť k neuváženým adopciám. Noví majitelia môžu byť zaslepení idealizovaným obrazom plemena a nezvážia jeho skutočné potreby. Ale zodpovedné adopcie môžu zlepšiť životy mnohých psov. Pri rozhodovaní o adopcii psa je dôležité nerobiť rozhodnutie len na základe filmu.
Pes ako symbol vernosti a dôvery
Ak máte doma psíka, možno ste už zaregistrovali zvláštne správanie: váš chlpatý spoločník si bez varovania vloží hlavu medzi vaše nohy. Na prvý pohľad to môže pôsobiť zábavne či dokonca trochu rozpačito, no za týmto gestom sa často skrýva viac, než by sa mohlo zdať. Ide o prirodzenú súčasť psieho inštinktívneho správania a každé vloženie hlavy medzi nohy má svoj dôvod.
Vyjadrenie lásky a dôvery
Veľmi častým dôvodom, prečo si pes strká hlavu medzi nohy svojho majiteľa, je prejav náklonnosti a hlbokej dôvery. Psy sa vo veľkej miere spoliehajú na fyzický kontakt, aby vyjadrili, že im na vás záleží. Tento dôverný akt obvykle sprevádza aj nadšené vrtkanie chvosta či pohľad plný radosti, ktoré jasne naznačujú, že vo vašej prítomnosti sa cítia bezpečne. Ak váš pes takto reaguje, keď sa vrátite z práce či z dovolenky, je to jeho spôsob, ako vám povedať, že ste mu chýbali a že si váži váš návrat. Vaša odpoveď v podobe pohladenia či láskavých slov ešte viac upevní jeho dôveru.
Túžba po pozornosti
Nie vždy však ide iba o prejav vrúcneho citu. Občas sa pes týmto spôsobom pokúša získať vašu pozornosť. Môže sa stať, že práve niečo intenzívne riešite, pracujete na počítači alebo telefonujete a váš štvornohý kamarát sa cíti prehliadaný. Keď vám vloží hlavu medzi nohy, je to jeho jasný signál: „Všimni si ma, potrebujem ťa!“ Namiesto ignorovania mu môžete venovať aspoň krátky okamih - napríklad pohladkať ho alebo mu povedať pár milých slov. Tým sa medzi vami vytvorí pozitívnejšie puto a pes získa istotu, že s ním rátate.
Empatická podpora v ťažkých chvíľach
Psy majú neuveriteľný cit pre emócie svojich blízkych. Keď vycítia, že ste smutní, podráždení alebo v strese, často sa pokúsia priblížiť sa vám a fyzickým kontaktom vás upokojiť. Vloženie hlavy medzi nohy je tak jedným zo spôsobov, ako vám dajú najavo, že sú tu pre vás. V týchto chvíľach je pre psa prirodzené ponúkať útěchu a bezpodmienečnú oporu. Ich snaha môže pôsobiť ako malé gesto, no pre človeka znamená veľa - pripomína, že máte pri sebe tvora, ktorý dokáže vycítiť vašu náladu a podvedome vás utešiť.
Označovanie „vlastného človeka“
Vo svete zvierat zohráva pach významnú úlohu. Psy si väčšinou označujú predmety či miesta, ktoré považujú za svoje. Keď vám pes strčí hlavu medzi nohy, môže takto prenášať svoj pach aj na vás, čím vysiela okoliu signál, že patríte k nemu. Častejšie to pozorujeme u samcov, ktorí mávajú silnejší inštinkt prejavovať dominanciu a označovať si „svoju svorku“ či územie. Nemusí to byť nutne gesto agresie - skôr ide o prirodzenú túžbu vyjadriť, že ste súčasťou jeho najbližšieho kruhu a že si vás ochraňuje.
Hľadanie bezpečia v stresujúcich situáciách
Niektoré okolnosti, ako napríklad hlasný hluk, ruchy z ulice, búrky či ohňostroje, môžu u psa vyvolať pocity strachu alebo nepohody. Ak sa v takých chvíľach pes zdržiava pri vás, dokonca až tak, že si strčí hlavu medzi vaše nohy, je to jasný dôkaz, že hľadá bezpečné útočisko. Týmto spôsobom vám ukazuje, že ste jeho zdrojom ochrany, na ktorú sa môže spoľahnúť. Toto správanie má korene už v šteňacom období, keď mláďatá hľadali úkryt pri matke. Ak ho upokojíte pokojnými slovami a nežným dotykom, poskytnete mu potrebný pocit istoty.
Známka separačnej úzkosti
Ak váš pes pravidelne prejavuje toto správanie pred vaším odchodom alebo tesne po tom, ako sa vrátite domov, môže to poukazovať na separačnú úzkosť. Tento stav sa vyskytuje u psov, ktoré ťažko znášajú odlúčenie od svojich majiteľov a prežívajú intenzívny stres vždy, keď zostanú samy. Vložením hlavy medzi vaše nohy sa upokojujú a hľadajú vašu blízkosť. Často sa k tomu pridávajú aj iné sprievodné prejavy, ako je nariekanie, nervózne pochôdzky po byte alebo dokonca drobné deštruktívne správanie.
Ako reagovať na psie správanie?
Základom je uvedomiť si, že tento dotyk či gesto je pre psa dôležitou formou komunikácie. Či už ide o prejav radosti, dôvery, potreby pozornosti alebo volanie o pomoc v strese, vašou úlohou je reagovať s pochopením. Venujte mu aspoň chvíľu času, pohlaďte ho alebo na neho prehovorte pokojnými slovami. Takýto prístup ho uistí, že je vypočutý a prijímaný. Zároveň sa posilňuje vzájomné puto, v ktorom sa pes cíti milovaný a vy ste pre neho oporou.
Ak však spozorujete, že sa toto správanie stáva až príliš častým či intenzívnym, môže byť užitočné poradiť sa s odborníkom na psie správanie alebo s veterinárom. Môžu vám pomôcť identifikovať prípadné príčiny nadmerného stresu alebo úzkosti a navrhnúť opatrenia, ako psovi uľaviť.
Na záver možno povedať, že pes, ktorý si strká hlavu medzi nohy svojho človeka, neprejavuje len roztomilosť, ale predovšetkým dôveru, náklonnosť alebo potrebu bezpečia. Pokiaľ dokážete tento neverbálny jazyk rozpoznať a správne naň reagovať, pomôže vám to posilniť vzájomné puto a vytvoriť atmosféru plnú lásky a porozumenia. Pre psa je práve táto blízkosť jedným z najpodstatnejších aspektov života - a vy mu ju môžete ponúknuť jednoduchým, no úprimným spôsobom.
