Analýza filmu Andalúzsky pes a jeho vplyv na surrealizmus

Surrealizmus ako umelecký smer priniesol do kinematografie nové, nekonvenčné pohľady na realitu, sen a podvedomie. Jedným z najvýznamnejších diel, ktoré definovali surrealistické filmové umenie, je bezpochyby krátkometrážny film Andalúzsky pes (Un chien andalou) z roku 1929, ktorý vznikol v spolupráci režiséra Luisa Buñuela a ikonického španielskeho surrealistického maliara Salvadora Dalího.

Tento 16-minútový čiernobiely a nemý film, ktorý bol v roku 1960 doplnený o zvukové pásmo pod dohľadom samotného Buñuela, sa stal majstrovským dielom surrealistickej drámy. Jeho tvorba trvala iba 15 dní, no jej vplyv na filmovú históriu je nesmierny.

Zrod z nočných mor

Podľa slov Luisa Buñuela sa koncept filmu Andalúzsky pes zrodil zo spojenia dvoch snov. Dalí opísal svoj sen o rukách plných mravcov, zatiaľ čo Buñuel mal sen o britve prerežúvajúcej ženské oko. Práve táto desivá obraznosť sa stala jednou z najznámejších a najšokujúcejších scén úvodnej sekvencie filmu.

Šokujúci vizuál a symbolika

Andalúzsky pes je považovaný za najvýznamnejšiu snímku surrealistického filmu. Prekračuje tradičné rozprávačské schémy a snaží sa u diváka vyvolať morálny šok prostredníctvom agresívnych obrazov. Film neustále odkazuje na témy šialenstva a sna, čo sa prejavuje v použitých scénach aj v nelineárnom zobrazení času.

Napriek tomu, že film bol v mnohých kinách cenzurovaný kvôli brutálnej scéne prerezávania ženského oka, v skutočnosti sa nejedná o ľudské oko, ale o oko kozy. Osoba s britvou je sám Luis Buñuel. Salvador Dalí sa vo filme tiež objavil v úlohe jedného z kňazov ťahajúcich klavíre.

Záhadný názov a nekonvenčné rozprávanie

Názov Andalúzsky pes bol zvolený práve preto, že s obsahom filmu nemal nič spoločné. V diele sa nevyskytuje žiadny pes ani postava z Andalúzie. Buñuel pôvodne uvažoval o názve „El marista de la ballesta“, no napokon sa rozhodol pre „Un perro andaluz“.

Film začína nápisom „Kde bolo, tam bolo.“ Nasleduje scéna, kde muž (Buñuel) brúsi britvu a pozoruje oblak prechádzajúci pred Mesiacom. Po ďalšom nadpise „O osem rokov neskôr“ sa objavuje cyklista v mníšskom odeve a žena čítajúca knihu. Ich osudy sa prepletajú bizarným a nelogickým spôsobom, čo je charakteristické pre surrealistické diela.

Ďalšie scény zahŕňajú:

• Muža s mravcami vyliezajúcimi z ruky.
• Ženu pichajúcu palicou do odseknutej ruky.
• Auto zrážajúce ženu, čo vyvoláva sexuálne vzrušenie u muža sledujúceho scénu z okna.
• Transformáciu ženských pŕs na zadok a späť.
• Lano uviazané o dve korkové dosky, dvoch mníchov a dva klavíre s mŕtvymi oslami.
• Muža, ktorému žena pricvikne ruku s mravcami do dverí.
• Muža v obleku, ktorého žena potrestá ako dieťa, pričom knihy na jeho rukách sa zmenia na revolvery.
• Nahú ženu na lúke, ktorá mizne.
• Motýľa s podobizňou lebky na hrudi a muža bez úst s chlpmi z podpazušia.
• Zahrabané telá dievčaťa a muža na púšti.

Daaaaaalí! - Pocta alebo paródia?

V kontexte Buñuelovho diela sa objavuje aj novšia snímka režiséra Quentina Dupieuxa s názvom Daaaaaalí! (2023). Tento film, podobne ako Buñuelov Andalúzsky pes, čerpá inšpiráciu zo surrealizmu a osobnosti Salvadora Dalího.

Francúzsky režisér Quentin Dupieux je známy svojimi netradičnými filmami ako Rubber (o vraždiacej pneumatike) či Muchav kufri (o obrovskej trénovanej muche). Jeho novinka Daaaaaalí! sľubuje neobyčajný filmový zážitok, prostredníctvom ktorého sa divák na chvíľu ocitne vo svete výraznej autorskej osobnosti európskeho filmu.

V centre deja filmu Daaaaaalí! je mladá francúzska žena Judith, ktorej túžbou je uskutočniť rozhovor so Salvadorom Dalím. Keď sa zdá, že excentrický umelec súhlasí, objaví sa „neriešiteľný“ problém. Snahou Judith je ulahodiť Dalímu, no ten odmieta klasický rozhovor a požaduje filmovú kameru, štáb a maximálnu pozornosť.

Hoci tento dejový rámec ponúka priestor na komické situácie, Dupieuxa nezaujíma klasické rozprávanie. Námety sú pre neho skôr zámienkou na rozpútanie série zvláštnych, snových a absurdných momentov spojených s maliarovou osobnosťou a dielom. Film však nie je životopisný a nesnaží sa nahliadnuť pod povrch umelcovho života. Dalího postava je skôr karikovaná, pričom režisér využíva jeho hyperbolizovanú osobnosť na uvedenie do rôznych absurdných situácií.

Film Daaaaaalí! je charakterizovaný miernou repetitívnosťou, ktorá je síce súčasťou komického zámeru, no miestami sa cíti skôr ako bludný kruh. Hrátky s časom a filmovým rozprávaním sú bizarné, avšak v nich cítiť viac režisérovo ego ako poctu umelcovi.

Informácie o filme Daaaaaalí!:

Andalúzsky pes a filmy ako Daaaaaalí! ukazujú, ako surrealizmus dokáže posúvať hranice filmového umenia, experimentovať s formou a obsahom a vyvolávať v divákovi silné emócie a otázky.

tags: #hodnotenie #andaluzsky #pes