Pes pes so stlacenym pyskom je téma, ktorá vyžaduje pozornosť na viaceré stránky - od pôvodu a vzhľadu až po vhodnú starostlivosť a zdravie tohto plemena.
Pôvod a historický vývoj Entlebušského salašníckeho psa
Entlebušský salašnícky pes je najmenším plemenom zo švajčiarskych salašníckych psov, a napriek tomu, že je vzhľadom na svoju výšku považovaný za stredne veľkého psa, v skutočnosti je to robustné a pomerne veľké plemeno na mierne krátkych nohách. Entlebušský salašnícky pes, aj v role rodinného psa, je a vo svojom srdci zostáva pastierskym psom, ktorého prvoradou povinnosťou je chrániť jeho „stádo“. V roku 1889 bolo plemeno poprvýkrát spomenuté pod menom „Entlebucherhund“ (entlebušský pes), v roku 1914 bolo prvých päť entlebušských salašníckych psov zapísaných do Švajčiarskej plemennej knihy (SHSB).
Za začiatkom čistokrvného chovu psov stojí hlavne švajčiarsky kynológ Dr. B. Kobler, na jeho podnet bol v roku 1926 založený švajčiarsky „Klub für Entlebucher Sennenhunde“ (Klub entlebušských salašníckych psov). Napriek snahe sa plemeno vyvíjalo pomaly, čo dokazuje malý počet zápisov v plemennej knihe. Dnes ho okrem Švajčiarska nájdete aj v Nemecku, Rakúsku a vo viacerých ďalších krajinách; v porovnaní s inými plemenami je Entlebušský salašnícky pes relatívne vzácny.
Pôvodný domov entlebušského psa leží v údoliach Entlen a malej a veľkej Emme vo švajčiarskych kantónoch Luzerne a Bern. Ako pastiersky pes vie okrem stráženia stáda a poháňania oviec a dobytka poslúžiť aj ako spoľahlivý ochranár majetku. V kruhu rodiny je dobromyseľný a srdečný, no ku cudzím vstupujúcim na jeho územie zostáva nedôverčivý a hlasným štekaním dáva najavo svoj dohľad nad prostredím.
Vzhľad, telo a pohyb
Entlebušský pes má typickú trojfarebnú kresbu: čierna základná farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost, bielymi a hnedej farby znakmi sa dopĺňa vzhľad. Srsť je krátka a hustá, tesne prilieha k telu a zdôrazňuje silnú, svalnatú postavu s dosť dlhým chrbtom. Hmotnosť plemena sa pohybuje od 20 do 30 kg a výška v kohútiku u samcov býva od 44 do 52 cm a u sučiek od 42 do 50 cm.
Na rozdiel od dlhosrstého bernského salašníckeho psa má entlebušský pes krátku a hustú srsť, ktorá mu dodáva výrazný, kompaktne vyzerajúci vzhľad. Pôvodná pracovná funkcia vyžadovala pohyb a energiou nabitú povahu, čo sa odráža aj na jeho obratnosti a disciplíne voči práci pastierov.
Pôvod a genetika švajčiarskych salašníckych psov
Skutočný pôvod entlbuchera a ďalších troch plemien švajčiarskych salašníckych psov je nejasný. Všetky štyri plemená sú robustné psy so silnou stavbou tela a veľkou hlavou, čo naznačuje spoločných predkov mastifa. Prípadná spoločná história zahŕňa kombináciu pracovných vlastností a génov z iných pastierskych, honeckých a poľnohospodárskych psov, ktoré prispeli k ich dnešnému vzhľadu a temperamentu.
Socializácia, povaha a vhodné aktivity
Kto si raz získa dôveru entlebušského psa, bude ohromený jeho milým temperamentom a priateľskou, hravou povahou. Tieto psy majú veľmi radi deti a v rodinnom kruhu sú dobromyseľné a srdečné; naopak, pri návštevníkoch ich možno počuť hlasné štekanie. So správnou výchovou a včasnou socializáciou je možné tento inštinkt ochrany pod kontrolu a hostí v dome prijať ako vítaných.
Entlebušský pes je veľmi energický a potrebuje veľa pohybu a zmysluplných aktivít. Ak nemajú stádo na stráženie, vhodné sú napríklad psie športy ako agility, frisbee, stopovacie alebo turnajové psie športy, ktoré mu umožnia využiť jeho vrodenú energiu a inteligencia. Ideálne je, ak rodina vie venovať psovi dostatok času a aktívne sa mu venovať.
Chov, zdravie a výživa
Štvorica švajčiarskych salašníckych psov má tradične ohraničenú populáciu a tým aj menšiu genetickú variabilitu, čo môže zvyšovať riziko dedičných chorôb. Medzi choroby typické pre toto plemeno patrí rozšírená dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dedičné očné choroby ako PRA alebo glaukóm. Vďaka moderným vyšetreniam a genetickým testom sa riziko znížilo, a preto je dôležité pri kúpe šteniat vyhľadávať serióznych chovateľov a preverovať zdravotné vyšetrenia rodičov.
Príprava a starostlivosť o výživu sú kľúčové. Pes by mal dostávať kvalitné mäso a vyváženú stravu s dostatkom zeleniny, ryže alebo ovocia. Množstvo obilnín a umelých dochucovadiel by malo byť minimalizované. Ak nie je možné pripravovať krmivo doma (BARF), je vhodné vybrať kvalitné hotové krmivo a sledovať zloženie na obale. Pri výbere krmiva si treba všímať, či obsahuje zložky prospešné pre zdravie zubov a celkovú vitalitu.
Starostlivosť o srsť je pomerne jednoduchá, krátka srsť s podsadou sa zvyčajne sama čistí a vyžaduje iba občasné kefovanie. Pes potrebuje dostatok pohybu a duševnú stimuláciu, inak hrozí prehnaná energia a neuspokojenie. V prípade potreby môžete zamestnať psa aj inými činnosťami mimo domáceho prostredia, aby ste mu poskytli dostatočnú stimuláciu a zabránili nekľudnému správaniu.
Prevencia a bežné zdravotné problémy
K najvážnejším zdravotným problémom malých psov často patrí srdcové ochorenie. Mitrálna insuficiencia môže spôsobiť zlyhanie srdca a edém, čo si vyžaduje včasnú liečbu a pravidelné prehliadky u veterinára. U entlebušských psov sa tiež objavuje ochorenie kolenných alebo bedrových kĺbov a očné ochorenia, ktoré si vyžadujú genetické testy a pravidelné kontroly. Dobrá genetická dispozícia a vykonanie potrebných očkovaní výrazne znižujú riziko dedičných chorôb a predlžujú život psa.
Pri starostlivosti o psa je potrebné dbať na optimálnu telesnú hmotnosť, pretože nadváha zhoršuje pohyblivosť a zvyšuje riziko ochorení. Správne kŕmenie a pravidelný pohyb sú kľúčom k dlhému a zdravému životu entlebušského psa.
Praktické tipy pre majiteľov
- Dbajte na pravidelnú prehliadku u veterinára a na zdravotné vyšetrenia rodičov pri kúpe šteniat.
- Sledujte zloženie krmiva a vyhýbajte sa lacným značkám plným obilnín a chemických konzervantov.
- Poskytnite psovi dostatok pohybu a duševnú stimuláciu cez športy a tréningy, aby ste vyšli v ústrety jeho energii a inteligencii.
- V prípade práce v meste zvážte vhodné alternatívy k tradičnému pastierskemu životu, ktoré uspokoja jeho potreby po pohybe a skúmaní sveta.
Tipy pre horúce dni a letné obdobie
Pri plochom čom psieho ňufáka je dôležité venovať pozornosť prehrievaniu. Plánujte venčenie na skorý ranný alebo neskorý večerný čas, zabezpečte vždy vodu a vyhýbajte sa prechádzkam po priamom slnku. Dbajte na chladné miesta a tepelnú starostlivosť, používajte chladiace pomôcky a vyhýbajte sa dlhej expozícii horúčavám. Pri podozrení na úpal je potrebné okamžite chladit psa a vyhľadať veterinára.
