Pes a svrbenie: Príčiny, príznaky a riešenia

Váš pes sa sám o seba stará. Táto starostlivosť zahŕňa občasné škriabanie, aby sa zbavil hmyzu a iných dráždivých podnetov. Svrbenie je prirodzený reflex, ktorého cieľom je odstrániť dráždivé látky z pokožky a slizníc, a preto sa považuje za prvú líniu obrany. Keď sa však škrabanie stane neustálou každodennou činnosťou, musíte mu venovať pozornosť. Ak sa váš pes neustále škriabe, olizuje si labky alebo sa hryzie do krvi, je dôležité zistiť príčinu a správne zasiahnuť ešte skôr, než vám problém prerastie cez hlavu. Svrbenie patrí medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré majitelia psov vyhľadávajú veterinárnu pomoc. Časté škrabanie u psov býva spojené so svrbením, čo je stav, ktorý veľmi znepokojuje a znižuje pohodu zvierat aj ich majiteľov.

Prečo sa môj pes stále škriabe?

Jednou z najčastejších príčin neustáleho svrbenia je parazit, ktorý cudzopasí na psovi. Medzi parazity patria blchy, vši a iný hmyz alebo roztoče, pričom všetky môžu spôsobiť podráždenie kože psa. Blchy patria medzi najčastejších vinníkov svrbenia u psov. Ak má váš pes blchy, najčastejšie sa to prejaví intenzívnym a opakovaným škriabaním, najmä v oblasti krížov, chvosta a zadných nôh. V srsti si môžete všimnúť malé tmavé bodky, tzv. blšie trusy. Svrab a iné roztoče môžu spôsobovať extrémne svrbenie, lysiny a šupinatenie kože. Svrab, odborne nazývaný tiež sarkoptóza, je kožné ochorenie spôsobené parazitmi. Ide o mikroskopické kožné roztoče, najčastejšie Sarcoptes scabiei. Jeho hostiteľom sú nielen psy, ale aj líšky alebo ľudia. Zákožka svrabová je veľmi špecifický, vyberavý druh, ktorý parazituje hlavne na psoch, líškach a kunách. Prenáša sa kontaktom s iným nakazeným zvieraťom alebo ju možno získať z napadnutého prostredia, keďže parazit je nakazlivý. Pravdepodobnosť, že Váš pes nákaze pri kontaktu s infikovaným jedincom unikne, je veľmi malá. Ako už napovedá názov, samičky si hĺbia tunely pod pokožkou, kladú tam vajcia a vylučujú trus. Pri hĺbaní požierajú mŕtve kožne bunky a tkanivový mok. Kvôli podráždeniu kože a často aj alergickej reakcii dochádza k neznesiteľnému svrbeniu, pričom prvými signálmi sú červené fliačiky na bruchu a lakťoch psíka, ďalej nasleduje strata srsti, šupiny a zosilnenie kože na ušiach či častiach tela. Parazita možno odhaliť prostredníctvom dermatologického vyšetrenia kože, podobne ako u predchádzajúcich prípadoch. Keďže už veľmi nízky počet zákožiek spôsobuje nepríjemné, intenzívne svrbenie, nie je vždy ľahké nájsť dôkaz o ich prítomnosti. V takom prípade sa uchádza k diagnostickej terapii. Ušný svrab patrí medzi parazity, ktoré uprednostňujú prostredie vonkajšieho zvukovodu, málokedy ich môžeme nájsť aj na pokožke v oblasti ucha. Celý vývoj od vajíčok cez larvy a nymfy až po dospelého štádia prebieha v zvukovode. Všetky vývojové štádia sa živia mŕtvymi kožnými bunkami a povrchovým tkanivovým mokom psa. Prenos parazita prebieha pri priamom kontakte s nakazeným zvieraťom, vo väčšine prípadov sa jedná o šteniatka. Len vo vzácnejších prípadoch sú nakazení dospelí jedinci. Typickým prejavom ušného svrabu je silné svrbenie a škrabanie uší a hnedo-čierny sekrét, ktorý má konzistenciu kávového kalu. Parazity možno čiastočne vidieť, ak posvietime do zvukovodu. Bezpečne ich však diagnostikuje ster z vonkajšieho zvukovodu. Zamatovec je parazit s veľkosťou špendlíkovej hlavičky, ktorý je nápadný svojou červeno-oranžovou farbou. Vyskytuje sa v endemických oblastiach hlavne v lete a na jeseň, pričom v tráve trpezlivo číha na svojho hostiteľa. Parazit sa vyvíja z vajíčka do larvy a ďalej z nymfy na dospelého jedinca. Dospelí sa živia výhradne rastlinným materiálom, avšak larvy sa potrebujú dostať k lymfatickému systému hostiteľa, aby prežili a mohli sa ďalej vyvíjať. U psov nájdeme larvy často na labkách medzi jednotlivými prstami, na bruchu alebo na hlave. Uhryznutie od larvy môže hlavne u citlivých jedincov spôsobiť alergickú reakciu, ktorá sa prejaví silným svrbením a môže viesť až k drásaniu pokožky. Tieto zmeny môžu pretrvávať ešte v dobe, keď larva už dávno nie je v hostiteľovi. Larvy sú patrné vďaka svojej nezameniteľnej oranžovo-červenej farbe priamo na postihnutých miestach alebo prostredníctvom zoškrabnutia malej časti kožných šupiniek, ktoré sú následne skúmané pod mikroskopom. Dravčíci nie sú veľmi vyberavé, čo sa týka hostiteľa, môžu teda napadnúť psov, mačky, králiky a dokonca aj človeka, naviac sú veľmi nákazliví. Celý cyklus ich vývoja prebieha na hostiteľovi a všetky tieto štádia (larva, nymfa, dospelý jedinec) sú parazitické. Prenos prebieha pri kontakte s nakazeným jedincom, ale môže k nemu dôjsť aj pri pohybe v infikovanom prostredí alebo pri dotyku s určitým predmetom, na ktorom sa parazit nachádza, dokáže totiž prežiť určitú dobu aj mimo hostiteľa. Dravčíci žijú na pokožke, pohybujú sa medzi chlpami zvieraťa a živia sa tkanivovým mokom. Spôsobujú svrbenie, ktoré je rýchlo badateľné. Malé, suché šupinky sú pre týchto cudzopasníkov tiež charakteristické, naviac sami vyzerajú ako šupiny. Tento poznávací znak väčšinou objavíme na chrbáte zvieraťa. Rozpoznateľné sú opäť pomocou odobrania šupiniek z kože a ich následná prehliadka pod mikroskopom alebo za použitia špeciálnych lepiacich pásikov, ktoré musia byť opäť preskúmané mikroskopicky. Trudník je bežným obyvateľom kože chlpatých cicavcov. Žije a rozmnožuje sa vo folikuloch a mazových žľazách. V okolitom prostredí nie je schopný prežiť. Živí sa hlavne odpadom z buniek a tkanivovým mokom. Aby ste predišli alebo zabránili alergickej reakcii zvieraťa, vyhadzujte výkaly zvieraťa do určenej nádoby len pre neho. K prenosu parazitov dochádza už po narodení počas kojenia jedincov. Extrémne premnoženie trudníka vedie k vypuknutiu ochorenia - demodikózy. Predpoklady pre rozvoj ochorenia majú krátkosrsté plemená s kratším nosom ako sú anglickí a francúzski buldočkovia, mopsy, šarpejovia, avšak tiež dobermani, nemeckí ovčiaci, jazvečíky a niektoré druhy teriérov. Keďže sú dispozície dedičné, dôrazne odporúčame, aby psi, ktorí generalizovanou demodikózou trpia, neboli používaní ako chovné zvieratá. Touto formou ochorenia môžu trpieť všetky plemená bez rozdielu. Väčšinou sú psi nakazení už vo veľmi mladom veku. U lokálnej varianty sa na koži vyskytne až 5 lysín alebo miest s nižším osrstením, väčšinou nesvrbia, ale sú červené a šupinaté. Tieto zmeny sú často patrné na hlave, krku, končatinách a trupe. Nie je neobvyklé, že ochorenie je odhalené náhodne alebo nie je odhalené vôbec. Až u 90% prípadov spontánnej demodikózy dôjde k samouzdraveniu. Ďalšou formou lokalizovanej demodikózy je taká, ktorá je vyvolaná vonkajším podnetom, napríklad hormonálnou liečbou alebo podávaním kortikosteroidov, opäť nie je závislá na plemeni alebo veku zvieraťa. Postihnuté sú väčšinou len miesta, na ktorých došlo k aplikácii injekcie alebo masti. Zmeny na koži sú podobné ako u spontánnej formy, teda strata srsti, začervenanie a tvorba šupiniek. Pokožka je v týchto miestach často veľmi tenká. Môže vplyvom dlhšej doby pôsobenia aplikovaného preparátu pretrvať dlhšiu dobu, avšak ak sa nevyskytnú komplikácie, nie je nutné nasadzovať liečbu, k vymiznutiu ochorenia dôjde samovoľne. U tejto formy sa jedná o dedičné zlyhanie imunity v kombinácii s dodatočným potlačovaním imunity, ktoré je príčinou tohto ochorenia. Vyskytuje sa u mladých psíkov vo veku medzi 1,5 a 2 rokmi. Zmeny pokožky sa spočiatku prejavujú rovnako ako u lokálnej formy, teda tvorbou šupiniek, začervenaním a stratou srsti, tieto problémy sa však rýchlo rozšíria. Ako prvé bývajú zasiahnuté predné končatiny a hlava, pričom sa príznaky rozširujú ďalej po tele. U tejto formy väčšinou dochádza k sekundárnej infekcii, ktorá spôsobuje svrbenie a stupňujúce sa kožné ťažkosti ako sú edémy, celulitída alebo väčšie ťažkosti ako je horúčka, opuchnutie lymfatických uzlín a mnohé ďalšie. Demodikózou môžu ochorieť aj starší jedinci nezávisle na príslušnosti k plemenu. Vyvolať ju môže podávanie medikamentov ako je kortizón alebo ochorenie tumorom prípadne chorobami ovplyvňujúcimi látkovú výmenu (diabetes, hypoteróza apod.). U tejto formy nastupujú zápalové prejavy na koži zvieraťa, hlavne v oblasti labiek. Sú opuchnuté a boľavé, väčšinou touto chorobou trpia plemená ako je doga, bobtail a iné veľké plemená, avšak vyskytuje sa aj u teriérov, mopsov, francúzskych a anglických buldočkov, šarpejov. Tieto problémy môžu nastať v súvislosti s generalizovanou formou alebo sa vyskytnúť úplne samostatne. Demodikóza spôsobená D. cornei a D. Iné formy demodikózy, ktoré sú prenášané ďalšími parazitmi, sú tiež známe. Avšak u týchto druhov nie je známe, či ich prenos prebieha z nakazeného na zdravého jedinca alebo nie. Demodex u psa sa prejavuje začervenaním a šupinatením pokožky, avšak na rozdiel od D. Canis ho sprevádza aj silné svrbenie. D. injai žije, zdá sa v mazových žľazách, vďaka čomu je srsť psa mastná, zhoršuje teda kvalitu srsti zvieraťa a rednutie srsti, hlavne na chrbáte. Diagnostikovanie akejkoľvek formy demodikózy je možné len prostredníctvom hĺbkového kožného testu. Podľa lokácie kožných zmien možno aplikovať testovacie pásiky, prítlačné preparáty alebo testovanie folikúl chlpov. Niekedy nie je možné vplyvom chronicky zapálenej pokožky použiť žiadnu z uvedených metód. V takých prípadoch sa prikročuje ku kožnej biopsii.

Niektoré psy majú genetickú predispozíciu na alergické reakcie na koži, ktoré sa nazývajú atopická dermatitída. K atopickej dermatitíde dochádza vtedy, keď imunitný systém psa reaguje neprimerane na bežné podnety z prostredia alebo stravy. Koža reaguje vo zvýšenej miere a pes sa škriabaním snaží tento stav zmierniť. Toto správanie potom môže viesť k problémom s kožou, pretože sa poškodí alebo sa na nej vytvoria vredy. Alergie patria medzi veľmi časté a zároveň často prehliadané príčiny svrbenia u psov. Môžu byť sezónne (napríklad na peľ), celoročné (napr. Alergia na krmivo, pele, roztoče alebo iné zložky prostredia sa môže u psov prejavovať rôzne - často ide o nenápadné, no nepríjemné - príznaky. Okrem svrbenia kože bez zjavného zápalu môže mať psík gastrointestinálne ťažkosti (napr. Ak má váš psík opakované problémy so svrbením, ktoré nezlepšuje kúpeľ či ošetrenie proti parazitom, môže ísť o alergiu. Existuje množstvo vecí, na ktoré môžu byť psy bežne alergické. Patria sem faktory životného prostredia, ako napríklad perie, plesne alebo roztoče, z ktorých niektoré majú sezónny charakter, napríklad trávy alebo peľ stromov. Patria sem aj určité potraviny, ako sú určité mliečne výrobky, hovädzie mäso, kuracie mäso, vajcia, sója alebo niektoré obilniny. Alergické reakcie sa vyskytujú vtedy, keď sa u psa vyskytla citlivosť na niečo už počas raného života a odvtedy má negatívnu reakciu.

Prípravky proti blchám by mali byť pravidelnou súčasťou starostlivosti o psa, aby ste znížili riziko jeho napadnutia. Ak máte podozrenie na alergiu u psa, je dôležité vziať ho k veterinárovi. Ten vám položí skupinu otázok, aby zistil viac o symptómoch psa, a potom vykoná rôzne testy, aby zistil, čo môže byť alergénom. Môže ísť o odber malej vzorky kože alebo krvné testy, a ak má veterinár podozrenie na alergiu zo stravy, požiada vás, aby ste psovi na osem až 12 týždňov nasadili vylučovaciu diétu. To mu umožní zistiť, aké konkrétne potraviny spúšťajú alergickú reakciu vášho psa.

Bakteriálne infekcie alebo plesne často nasledujú po poškriabaní kože spôsobenom alergiami alebo parazitmi. Typickými príznakmi sú pupienky, začervenanie alebo vypadávanie chlpov v kruhových ložiskách. Liečba je dlhodobá a vyžaduje si dôslednosť - mazanie antibiotickými masťami alebo používanie špeciálnych šampónov môže priniesť výraznú úľavu. Povrchové: dermatomykózy - Malassezia pachydermatitis je súčasťou normálnej mikroflóry kože, sliznice ústnej dutiny, konečníka. Candidoza albicans - rod Candida sú saprofytické kvasinky tráviaceho traktu. Pri imunosupresívnych stavoch, po antibiotickej liečbe môžu spôsobiť infekciu kože s výrazným svrbením. Bakteriálne infekcie. Najčastejšie sa uplatnia stafylokoky a streptokoky, ktoré sú bežnou súčasťou povrchu tela. Pri poranení kože môžu spôsobiť hnisajúcu infekciu. U oslabeného jedinca aj s vážnejšími následkami.

Stres a psychické problémy môžu byť tiež dôvodom, prečo sa váš pes neustále škriabe. Sťahovanie, nový člen domácnosti alebo osamelosť môžu viesť k obsedantnému lízaniu alebo hryzeniu srsti. Nedostatok pohybu, hier a mentálnej stimulácie, samota a separačná úzkosť, zmena prostredia, sťahovanie alebo nový člen domácnosti, hormonálne zmeny (napr. Niektoré hormonálne poruchy môžu vyvolať chronické svrbenie, rednutie srsti, zmeny pigmentácie kože aj zmeny hmotnosti u psa. Pomôže dostatok pohybu, hry a pozornosti. V závažnejších prípadoch môžete zvážiť pomoc veterinára alebo psieho psychológa.

Nekvalitné granule plné obilnín alebo nedostatok omega mastných kyselín môžu spôsobiť suchú kožu a zvýšené svrbenie. Prechod na kvalitnejšiu, vyváženú stravu bohatú na omega-3 mastné kyseliny často prinesie rýchlu úľavu. Kŕmte psa kvalitnou a pestrou stravou z overených zdrojov. Okrem iného tak zabezpečíte jeho dobrú imunitu, vďaka čomu bude voči parazitom odolnejší. V prípade kŕmenia surovým mäsom nechajte mäso premraziť, ako sme už spomenuli v článku.

Príliš suchý vzduch alebo časté kúpanie nevhodnými prípravkami môže tiež podráždiť kožu vášho psa. Starostlivá starostlivosť o srsť Vášho psa, pravidelné kúpanie a kefovanie sú rovnako dôležité pri prevencii svrbenia psa ako čistenie uší, labiek a iných ťažko dostupných miest a záhybov.

Neurodermatitída - nervová nestabilita alebo dráždenie nervových zakončení v koži vnútornými príínasobami, často aj bez poškodenia kože. Psom zväčša na jar vypadáva podsada. Uvoľnená srsť v chumáčoch šteklí, ťahá kožu, môže splstnatieť, zachytávať nečistoty. U citlivejších jedincov aj to môže viesť k nadmernému škrabaniu. Ak majú dlhšie pazúriky môžu si kožu poraniť. Jarné škrabanie môže byť spojené aj s prvým uštipnutím blchou a alergickou reakciou na toto uštipnutie, či alergiou na pele, teplo, roztoče, chemické látky (postreky, pracie prášky..). Na podráždenej koži sa môže prejaviť v tom čase aj potravinová alergia. Rozpoznať príčinu škrabania je zložité ale následok môže byť ten istý, a to vytvorenie tzv. „horúceho miesta „ na koži. Je to oblasť intenzívneho kožného zápalu (dermatózy), ktorá sa zvyčajne vyskytuje v teplom období roka (môže sa však vytvoriť v ktoromkoľvek ročnom období). Na koži sa vytvorí jedno alebo aj viac ohnísk, ktoré svrbia, pes si ich zúrivo škriabe, hryzie, vytrháva si na tom mieste srsť. Vznikne červená mokvavá škvrna rôznej veľkosti. Zápal sa môže prejaviť aj s tvorbou vezikúl, áft a krúst. Poškodená koža sa môže infikovať. Tieto ohniská bývajú povrchové, môžu sa šíriť.

Atopický ekzém: atopické (konštitučné) ochorenia sú podmienené vrodenou predispozíciou imunitného systému - jeho zvýšenou precitlivenosťou na antigény, ktoré sa do organizmu dostávajú rôznymi cestami, pričom môže ísť aj o bežné antigény z okolitého prostredia. Prejavujú sa postihnutím kože (atopická dermatitída) a dýchacích ciest (astma, alergická rhinitída). Prejav na koži zvyčajne začína vytvorením vyššie opísaného „horúceho miesta“, ktoré sa šíri. Pri atopickom ekzéme býva výskyt lézií na tele symetrický - na pravej aj ľavej strane tela zvyčajne na rovnakých miestach (nemusí to byť pravidlom). Ekzém môže byť suchý alebo mokvavý, silno svrbí. Poškodená koža môže praskať, infikovať sa, čo komplikuje klinický prejav choroby aj celkový stav pacienta. Potlačením kožných prejavov pomocou kortikosteroidov sa môže chorobný proces presunúť na dýchacie cesty. Preto pri liečbe ekzému je najdôležitejšie zistiť a odstrániť príčinu - antigén (antigény), na ktoré je zviera precitlivené, čo je často veľmi komplikované. Zároveň treba podporiť prečistenie organizmu od biologických aj chemických toxínov, ktoré sa do organizmu dostali alebo sa v tele vytvorili (histamín). Liečba ekzému, ak nechceme iba potlačiť klinické prejavy, je zvyčajne zdĺhavý proces. Zloženie črevnej mikroflóry má v prevencii aj liečbe atopických ochorení významnú úlohu.

Pri podozrení na ušný svrab je potrebné urobiť ster z vnútornej časti ušnice. Demodikózu zasa najlepšie určíme prostredníctvom hĺbkového kožného testu, ktorý možno urobiť odobraním vzorky pomocou lepiacich pásikov, šupiniek alebo folikuly chlpu. U niektorých druhov roztočov (Cheyletiellen, Sarkoptes, ggf. Otodectes a Demodex) je kvôli vysokému stupňu nákazlivosti odporúčané ošetriť nielen samotné zviera, ale urobiť aj náležité kroky v zabezpečení prostredia, v ktorom sa zviera pohybuje. Tiež terapia by mala byť opakovaná viackrát, aby ste mali istotu, že boli zabité všetky roztoče vo všetkých fázach vývoja.

Váš pes si zaslúži pohodlný život bez svrbenia. Pozorne sledujte svojho štvornohého priateľa a včas reagujte.

Parazity ohrozujúce psa

Psa ohrozujú rôzne druhy parazitov, ktoré môžu spôsobiť svrbenie a iné zdravotné problémy. Medzi najčastejšie patria:

Pásomnice

Psa ohrozujú rôzne druhy pásomníc, pričom jednou z najrozšírenejších je pásomnica psia (Dipylidium caninum). V tele živočícha napádajú pásomnice rôzne orgány, ako napríklad tenké črevo, pečeň, pľúca alebo mozog, a obmedzujú ich správne fungovanie. Pes sa pásomnicou nakazí prostredníctvom vajíčok, ktoré sa môžu nachádzať na inom psovi či zvierati, na blche či vši, v mäse, v pôde, v tráve či na ovocí. Človek sa od nakazeného psa môže infikovať pri spoločnej hre, olizovaní, pri kontakte so psími hračkami či v prípade, že pes spí v posteli. K typickým príznakom u psa patrí náhly úbytok hmotnosti, zvracanie, zápcha, olizovanie konečníka či prítomnosť článkov pásomnice v stolici. Pásomnica v tele psa či človeka oberá o potrebné živiny a oslabuje celý organizmus. Ak je pes napadnutý blchami, je potrebné ho preventívne otestovať aj na prítomnosť pásomnice v truse.

Svalovec špirálovitý (Trichinella spiralis)

Tento nebezpečný parazit spôsobuje ochorenie zvané trichinelóza a môže nakaziť nielen psa, ale aj človeka. Svalovec sa v tele zavŕta do črevnej sliznice, kde rodí larvy. Tie prenikajú cez krvný obeh až do svalov, kde sa zapúzdria a vytvárajú cysty. Pes sa najčastejšie nakazí skonzumovaním mäsa, ktoré nebolo tepelne upravené a pochádza z nedôveryhodných zdrojov. Prevenciou je nepodávať surové mäso alebo ho dostatočne premraziť na teplotu -15°C. Pri napadnutí svalovcom sa u psa najprv objavia črevné ťažkosti, neskôr dochádza k opuchom na hlave či viečkach, zápalu a bolesti svalov, krvácaniu a horúčkam.

Kokcídie

Tieto vnútrobunkové parazity napádajú bunky črevnej sliznice a spôsobujú ochorenie zvané kokcidióza. Pre človeka však nepredstavujú nebezpečenstvo. Do organizmu psa sa dostanú prostredníctvom trusu nakazeného zvieraťa alebo z kontaminovaných povrchov. V tele sa vyvíjajú cysty uvoľňujúce drobné útvary (sporozoity), ktoré poškodzujú sliznicu čreva. Najviac náchylné na nakazenie kokcídiami sú mladé psy a jedince s oslabenou imunitou. K príznakom patria dlhodobé hnačky (často s prímesou krvi), nechutenstvo, úbytok hmotnosti, anémia či zvýšená teplota.

Giardie (Giardia intestinalis)

Giardie sú jednobunkové organizmy, ktoré spôsobujú ochorenie zvané giardióza. K premnoženiu dochádza zvyčajne u oslabených jedincov alebo šteniat a mladých psov. Inak si organizmus psa s týmto parazitom ľahko poradí. Giardiami sa pes nakazí z exkrementov, infikovanej vody či kontaminovaného prostredia. Parazit sa následne vyvíja v čreve, kde tvorí cysty. K najčastejším príznakom patria hnačky, bolesti brucha, zvracanie, nechutenstvo či horúčka. Ak sa včas nenasadí liečba, môže dôjsť k vážnemu poškodeniu čreva psa.

Ako pomôcť psovi od svrbenia?

Existuje niekoľko jednoduchých spôsobov, ako sa starať o kožu psa, ktoré pomôžu zmierniť akékoľvek alergické reakcie a zabezpečiť jej zdravie. Pravidelné umývanie psa špeciálnym šampónom pomáha udržiavať jeho kožu v čistote a upokojiť ju, čo mu poskytne okamžitú úľavu. K dispozícii na lekársku starostlivosť sú aj lokálne prípravky, ako napríklad gély a krémy. Svojmu psovi môžete pomôcť aj tým, že mu dáte potraviny bohaté na živiny, o ktorých je známe, že podporujú ich zdravie kože.

Ak si váš pes neustále olizuje labky, hryzie sa pri koreni chvosta alebo sa mu na koži tvoria chrasty a mokvavé rany, môže trpieť kvasinkovou alebo bakteriálnou infekciou. Pravidelne čistite postihnuté miesta vhodnými šampónmi (antimykotické s chlorhexidínom alebo ketokonazolom). Používajte veterinárne antiseptické roztoky. Upravte stravu psa. Kvasinky sa živia cukrami - obmedzte sacharidy a zvážte grain-free diétu. Môžete pridať do jedálnička aj omega-3 mastné kyseliny pre podporu zdravej kože.

Pes sa škriabe po bokoch, bruchu alebo chrbte? Môže ísť o alergiu, kvasinky, podráždenie pokožky alebo suchosť. Pes sa „sánkuje“, otiera si zadok o koberec alebo si ho... veľmi delikátne a intenzívne olizuje? Strava bohatá na vlákninu - napr. Táto oblasť býva často postihnutá pri blšej alergii, kvasinkách alebo strese. Zabráňte ďalšiemu ohrýzaniu - napr. V niektorých prípadoch môže domáca starostlivosť psovi skutočne pomôcť - najmä vtedy, ak je svrbenie mierne a pes nemá žiadne otvorené rany. Typicky ide o situácie, keď sa príznaky objavili náhle, napríklad po prechádzke v tráve, kontakte s čistiacou látkou alebo po výmene krmiva. Vhodné je použitie jemných hypoalergénnych šampónov, ktoré neobsahujú parfumáciu ani dráždivé látky. Pomôcť môžu aj prírodné balzamy alebo spreje určené priamo pre psov, ideálne s obsahom upokojujúcich rastlinných výťažkov, ako je aloe vera, nechtík alebo harmanček.

Vmasírovaním do oblasti svrbivej pokožky môžete výrazne zmierniť mučivé svrbenie. Odporúčame použiť nerafinovaný alebo organický kokosový olej. Aktívne zložky v niektorých bylinkách môžu zmierniť podráždenie, a tým zmierniť svrbenie. Najjednoduchší spôsob, ako si pripraviť kúpeľ z ovsených vločiek, je pomletie ovsených vločiek alebo použitie ovsenej múky. Navlhčite srsť a kožu psa, potom pomocou teplej vody pokryte telo zvieraťa ovsenými vločkami zmiešanými do konzistencie podobnej mäkšej hline. Pomôcť môže najmä pri plesňových a bakteriálnych infekciách. Zmiešajte jeden diel jablčného octu so 4 dielmi vlažnej alebo mierne teplejšej vody a potierajte ním svrbivé časti tela. Ak je svrbenie obmedzené na malé plochy, pripravte zmes s použitím 1 dielu sódy bikarbóny a 1 dielu vody. Zmes naneste na postihnuté miesto podľa popisu uvedeného u ovsenom zábale a čo najskôr zmyte (ideálne je 20 minút). Ak Vášho psa svrbí celé telo, môžete sódu bikarbónu pridať do vody na kúpeľ. V tomto prípade pridajte len toľko, aby bola voda stále tekutá.

Prvým cieľom je zabrániť tomu, aby si pes postihnuté miesto ďalej olizoval, škriabal alebo hrýzol - teda zastaviť sebapoškodzovanie, ktoré zápal udržiava a zhoršuje. Neodporúča sa používať voľne dostupné krémy, masti alebo lieky bez konzultácie s veterinárom. Najlepšie urobíte, ak čím skôr navštívite veterinára, ktorý ložisko vyšetrí, určí jeho príčinu a navrhne vhodnú liečbu.

Liečba svrbenia psa je možná aj doma a môžete vyskúšať mnoho rôznych postupov a materiálov. Veterinár môže predpísať ako voľnopredajné, tak aj lieky na predpis, ako sú doplnky stravy, vitamíny, protizápalové lieky a prípravky na zmiernenie akéhokoľvek podráždenia.

Prevencia a starostlivosť

Odporúčané intervaly odčervovania:

• Šteniatka: Odčervujú sa vo veku 2 týždňov a následne každých 14 dní, až kým nedosiahnu vek 3 mesiacov. Od 3 do 6 mesiacov sa odčervujú raz za mesiac. Od 6 do 12 mesiacov sa odčervujú raz za 3 mesiace.
• Dospelé psy: Odčervujeme preventívne každých 3 až 6 mesiacov. Interval je vhodné zvoliť podľa podmienok, v akých pes žije. V prípade, že je vystavený vyššiemu riziku nákazy, mali by sme odčervovať častejšie.
• Gravidné sučky: Odporúča sa odčerviť gravídnu fenku pred krytím a po pôrode / alebo spoločne so šteniatkami v ich 2. týždni.
• BARF: Psy, ktoré sú kŕmené surovým mäsom, sú vystavené vyššiemu riziku nákazy. Nemusí to však byť pravidlom, ak mäso pochádza z overeného zdroja a bolo dostatočne premrazené (odporúča sa po dobu 48 hodín pri teplote -15 až -20°C).

Ďalšie preventívne opatrenia:

• Nezabudnite na ochranu pred vonkajšími parazitmi, akými sú aj blchy.
• Zbierajte výkaly po svojom psíkovi.
• Ak môžete, zabráňte psovi v olizovaní a požieraní výkalov iných zvierat, v pití z mlák a potokov či v požieraní mŕtvych divých zvierat.
• Dbajte na dostatočnú hygienu v domácnosti. Pravidelne vysávajte, perte a dezinfikujte miesta a povrchy, kde sa pes zdržiava.
• Pravidelne umývajte aj psie misky či hračky.
• Neodporúča sa zdieľanie postele s vaším psíkom.
• Samozrejmosťou je pravidelné umývanie rúk po kontakte so psom, najmä pred jedlom a najmä u detí.
• Kŕmte psa kvalitnou a pestrou stravou z overených zdrojov.
• Pravidelne kontrolujte zdravotný stav vášho psíka, či nevykazuje príznaky nákazy. Venujte pozornosť aj výkalom, ktoré vám môžu o stave psa veľa prezradiť.

Príznaky nakazenia sú pri mnohých parazitoch veľmi podobné, preto je ťažké bez dôkladného vyšetrenia trusu zistiť konkrétneho pôvodcu. Neváhajte preto s návštevou veterinára, ktorý určí presnú príčinu a nasadí potrebnú liečbu.

tags: #pes #skriabanie #parazity