Prorok a snežný pes: Pohľad na súčasnú spoločnosť cez optiku literatúry

Literatúra je zrkadlom doby, v ktorej vzniká, a zároveň bránou do svetov plných príbehov, emócií a ponaučení. Pre siedmakov predstavuje tento prehľad literatúry fascinujúcu cestu cez rozmanité žánre - od lyrických básní a epických balád cez historické a dobrodružné romány až po moderné detektívky či literatúru faktu. Študenti sa zoznámia s dielami významných slovenských aj svetových autorov, pričom spoznajú nielen dej a literárne postavy, ale aj hlbší význam jednotlivých textov.

V súčasnej spoločnosti sa hranica medzi súkromným a verejným priestorom čoraz viac stiera. V dobe, ktorá sa bez škrupúľ ženie za sebarealizáciou, tam, kde sa jednotlivcovi pod tlakom vedomia, že je pozorovaný, kedysi nanucovalo mať svoje osobné pocity pod kontrolou, teraz hrozí, že sa táto povinnosť obráti vo svoj opak. Na uliciach čoraz častejšie stretávame ľudí, ktorí svoje telo používajú ako neviditeľný snežný pluh, ktorým pred sebou odhŕňajú sneh. Podriadene ustupujeme nabok. Čoraz viac ľudí používa vo verejnom priestore svoje telo ako snežný pluh. Verejný priestor je dejiskom latentného sadomasochizmu. Silnejší si presadia svoje právo, slabší sa krčia.

Staromódne pravidlá správania už neplatia, tabule s nápisom “Pľuvať zakázané!”, ktoré kedysi svojím absurdným obsahom ľudí rozosmievali, dávno vymizli. Dnes pľujú na dlážku mnohí, značkujú priestor svojimi pľuvancami, svojím močom, svojimi telami, svojimi hlasmi. Nikto nechce zostať nepovšimnutý. Napadá mi, že čoraz menej vychádzam z domu. Na dvere od bytu som si dala urobiť tri zámky, na oknách zaťahujem závesy, môj byt sa pomaly mení na partizánsky úkryt. Taktiež mi napadá, že už nemilujem svojho blížneho. Láska k blížnemu si žiada nadľudskú námahu. Je to neopätovaná láska a ja som obyčajný a slabý exemplár druhu človek.

Jeden bloger mi nedávno vytkol, že vo svojich esejach používam techniku zveličovania. Moje zveličovanie - ak teda vôbec zveličujem - je len iná forma starosti o zajtrajšok. Je celkom možné, že o desať rokov bude tento text považovaný za skoro nezrozumiteľný opis mestskej každodennosti. Budúci čitatelia nebudú vedieť, čo znamená pojem verejný priestor. Uznávam, momentálne to už ani ja celkom presne neviem.

Literárne žánre a ich reprezentácia

Literatúra nám poskytuje rôzne formy na zachytenie a interpretáciu reality. Medzi základné literárne druhy patria:

• Lyrika: Vyjadruje city, nálady, myšlienky autora. Jej pôvod nájdeme v ľudovej piesni.
• Epika: Má základné črty epického rozprávania - príbeh, jednoduchý dej. Zahŕňa žánre ako novela, poviedka, román.
• Dráma: Má spoločné znaky s lyrikou aj epikou. Jej základnou vlastnosťou je dialogizovaná forma.

V rámci týchto druhov poznáme mnoho špecifických žánrov:

Poviedka

Poviedka je kratšie epické dielo, ktoré zachytáva jednu udalosť zo života. Vystupuje v nej málo postáv, ktoré sa nevyvíjajú, sú už sformované. Poviedka je jedným z najrozšírenejších epických žánrov ľudovej slovesnosti.

V kontexte súčasného života môžeme nájsť viacero poviedok, ktoré reflektujú aktuálne témy. Príkladom je poviedka Prorok a snežný pes od Dušana Kováča, ktorá sa dotýka problematiky verejného priestoru a správania sa ľudí v ňom.

Populárna pieseň

Populárna pieseň je určená širokým vrstvám obyvateľstva. V texte vyjadruje pocity generácie a doby, v ktorej vzniká. Pieseň je najrozšírenejší typ básne, ktorý spája poéziu s hudbou.

Príklady populárnych piesní, ktoré sa objavujú v kontexte literárneho prehľadu:

• Klokan (Boris Filan)
• Voda čo ma drží nad vodou (Jozef Urban)

Literatúra faktu

Literatúra faktu tvoria texty, ktoré hovoria o vedeckých objavoch, historických faktoch. Aj keď majú prevažne poznávaciu funkciu, autori využívajú jazykové prostriedky umeleckej literatúry tak, aby u čitateľa okrem poučenia vyvolali aj estetický zážitok. Od umeleckej literatúry sa odlišuje opisom skutočnej udalosti, vedecky poznanej a dokázanej, nie udalosti vymyslenej.

Medzi diela patriace do tohto žánru patria:

• Premožiteľ neviditeľných dravcov (František Gel) - hlavná postava Louis Pasteur
• Príbehy, v ktorých sa poznáme (Ladislav Švihran) - hlavná postava Ezop

Príklady diel a ich zaradenie

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad niektorých diel a ich literárnych žánrov:

Dielo Prorok a snežný pes od Dušana Kováča je príkladom poviedky, ktorá sa venuje témam verejného priestoru a osobnej slobody. Autor opisuje situácie, kde sa jednotlivci správajú bezohľadne a narúšajú pokoj ostatných. Príkladom je aj situácia pri Božom dome, kde sú psy zakázané, zatiaľ čo okolie je plné smetí. Tieto obrazy reflektujú zmeny v spoločenskom správaní a úpadok tradičných hodnôt.

Michael, ctihodný šesťdesiatročný profesor, každý deň na ceste medzi svojím domom a univerzitou zbiera prázdne fľaše a plechovky. Doma triedi sklo a plasty a všetko ukladá pri svojich vchodových dverách. V noci, keď všetci spia, okolo Michaelových dverí sa mihajú ľudské tiene. Sú to Portoričania. Tieto obrazy poukazujú na sociálne problémy a marginalizáciu.

V súvislosti s témou verejného priestoru a správania sa ľudí sa vynára aj otázka osobnej slobody a zodpovednosti. V texte sa stretávame s opismi situácií, kde sa jednotlivci správajú neohľaduplne voči ostatným, či už ide o hlasné telefonovanie v električke, alebo o znečisťovanie verejných priestranstiev. Tieto prejavy sú dôkazom toho, že verejný priestor s jeho písanými a nepísanými zákonmi je tu dnes na to, aby vystavoval na obdiv osobnú slobodu.

Napríklad, keď sa v električke ukoristí voľné miesto, mladé ženy vytiahnu taštičky so šminkami a zdobia sa. Všetko tam majú: linky, mascaru, štetčeky, lak na nechty, pinzetu. Prečo sa mladé ženy maľujú akurát v električke? Táto otázka poukazuje na zmenu vnímania súkromného a verejného priestoru.

Iným príkladom je situácia, keď na staniciach metra výťahy, ktoré vedú k vlakom, sú vždy celé opľuté a ošťaté. Muži ich používajú ako verejné záchody a pľuvadlá. Keď sa veziem k vlakom, musím si prikryť nos rukou alebo šálom. Môže za to len môj nos.

V susedstve máme dom boží. Zjavne primalý, a tak veriaci za dobrého počasia kľačia vonku, hlavy na východ, zadky na západ. V čase modlitby sa nedá prejsť po chodníku, ktorý je určený všetkým, veriacim aj neveriacim. Vedľa chrámu je dopravná značka, na ktorej je prečiarknutý pes. Môj priateľ má psa. Samozvaní zbožní policajti ho už veľakrát upozorňovali, že psy nesmú prechádzať okolo Božieho domu. Okolo je plno smetí, deti veriacich tam nechávajú odpadky, plechovky od limonád, papieriky od keksíkov.

V autobusoch a v metre sedadlá zväčša okupuje mužská mládež. Starší ľudia ponížene stoja. Pred obchodom s potravinami stojí už mesiace nesympatický tridsiatnik a hrá na gitaru. Nemá vôbec sluch, zjavne vôbec nevie hrať na gitaru, slovom, vrzúka. Niektorí obyvatelia výškových budov trávia čas tým, že vyhadzujú z okien jedlo. Kŕmia vtáky. Vtákov v letku špinia, hlavne holuby a čajky, a tiež obločné sklá. Čo nezožerú, zostane potkanom. V noci potkany križujú verejný priestor.

Nastúpim do taxíku. Šofér, moslim, si počas jazdy odbavuje modlitbu. Mrmle si s knižočkou v ruke. Sem tam modlenie preruší, keď musí pribrzdiť alebo dávať pozor na svetlá. Jeho monotónne drmolenie vyrušuje moje bezbožné ucho, ale situáciu zvládam. Pri odchode z taxíku mu podávam veľkú bankovku, lebo drobné nemám. «Koľko tringeltu dostanem?” pýta sa vodič. Teraz mu hlas znie nápadne inak. Pokorné zbožné mrmľanie pred chvíľou bolo určené Bohu, tento hrozivý tón mne.

Bankovku má už v ruke, jednať sa už nedá, pretože by mohol pridať plyn a zdrhnúť so všetkými peniazmi. Literatúra faktu, ako napríklad dielo Prečo tu nie je Karl May? od Ľuda Zúbeka, nám môže pomôcť pochopiť kontext a súvislosti, ktoré formujú naše vnímanie sveta.

tags: #prorok #a #snezny #pes