Podľa viery, keď príde náš čas, zaručene sa ocitneme na mieste veľkej pocty. V tejto viere vytvorili plemeno saňového psa stredne veľkého vzrastu, mimoriadne vytrvalého a skromného. Sibírsky husky prešiel dlhým vývojom počas mnohých stáročí u národov na Sibíri. Svoj pôvod odvíja od nehostinného podnebia, kde teplota v zime klesá pod 50 stupňov Celzia a vietor dosahuje rýchlosť až 100 km/h.
Domorodí obyvatelia nepoznali kov, používali luk, šípy, kamene, kremeň alebo kosti na konci harpúny. Boli málo organizovaní. Spravidla rozumeli nárečiu iba najbližších susedných kmeňov. Nemali kmeňovú federáciu a neboli spojení s Ruskom. Možno aj preto sa tak veľmi spoliehali na svojich psov, ktorí boli nástrojom ich vynaliezavosti.
Prácou vo veľkých tímoch sa minimalizovala záťaž na jedného psa, zatiaľ čo malou veľkosťou psa sa súčasne maximalizovala vytrvalosť a znižovala sa spotreba energie. Ekonomika a náboženstvo boli so psami späté. Najlepších psov vlastnili najbohatší ľudia. Mnoho náboženských obradov sa sústreďovalo okolo husky. Vládlo presvedčenie, že dvaja husky strážia bránu do neba a nepustia dnu nikoho, kto sa správal počas života ku psom kruto.
Celý život kmeňa sa krútil okolo psov. Ženy vychovávali šteňatá, rozhodovali o tom, ktoré budú ponechané. Vyberali iba najlepšie sučky a psy, zvyšné sučky sa utrácali a psy kastrovali. Výhodou kastrovaných psov bola miernejšia povaha a nižšia spotreba krmiva v dôsledku pomalšieho metabolizmu. Husky sa využívali aj ako spoločníci detí. Nebolo výnimkou, aby pes spal v stane, pretože bol schopný ho vyhriať svojím živočíšnym teplom. Nočná teplota sa spravidla merala podľa počtu psov potrebných na udržiavanie tepla (napr. dva psy na noc, tri psy na noc a podobne).
Úlohou mužov bolo starať sa o tréning a výcvik. Na jeseň boli muži zaneprázdnení lovom rýb a chytaním husí, labutí či kačíc. Zapriahali psov do vozíkov a pripravovali drevo na výrobu saní a iných vecí. V zime poľovali na líšky a soby, robili si siete. Psov používali na ťahanie stanov a zásob. Keď prišla zima, psy ktoré nepracovali, boli uviazané. Iba najlepšie nekastrované psy sa mohli páriť so sučkami, čo bolo zárukou, že iba tie najlepšie mohli splodiť potomstvo. V lete boli psy voľne pustené a lovili vo svorke. Do osád sa vracali, keď napadol sneh a potravy začínalo byť málo. Aj z tohto dôvodu sa u nich zachoval silný lovecký pud. Najlepšie psy neboli produkované cieľavedomým pripúšťaním, ale boli výsledkom selekcie medzi veľkým množstvom šteniat úplne závislým od ich výkonu.
Odkiaľ pochádzajú a ako sa dostali do Ameriky
Pravdou je, že odpoveď na túto otázku závisí od obdobia, o ktorom hovoríme - pred alebo po utláčaní domorodého obyvateľstva Sibíri. Je potrebné objasniť historický základ rôznych národov a dôsledky Kozáckych nájazdov pre ne. Popis ich psov vytvorený vedcami a cestovateľmi 100 rokov predtým, ako bol prvý saňový pes privezený do Nome, stojí za povšimnutie. Samozrejme v sedemnástom storočí neexistovali fotoaparáty, no zachovali sa kresby. Bezpochyby tu boli v tých časoch. Korjaci, Jukagirovia, Čukčovia, Kamčatci a iní Sibírčania žijúci svoj život izolovane a možno aj ich psy boli značne - snáď dokonca geneticky - rozdielne.
Krasheninnikov a Stellar opakovane uvádzajú, že tieto národy o sebe navzájom nevedeli. Ich životný štýl bol celkom rozdielny, úplne závislý od oblasti, ktorú obývali. Kamčatci obývali južnú časť Kamčatského poloostrova. Tvorili ich najmenej dva národy - severný a južný. Stellar uvádza, že všetky nástroje a potreby pre domácnosť, ktoré používali, sa podstatne líšili od tých, ktoré využívali iné národy.
Ďalšie príspevky o obchodných kontaktoch uvádzajú spôsob zapriahania psov do saní a rozdiely v technikách medzi jednotlivými kmeňmi. Sibírsky husky prichádza do Ameriky. Na jeseň roku 1908, kedy sa po prvýkrát uskutočnil pretek All Sweepstakes, prišli prvé sibírske psy. Ruský obchodník s kožušinami William Goosak priniesol desať psov do Nome z oblasti Anadyr na Sibíri. Tieto psy pretekali v roku 1909 na All Alaska Sweepstakes a skončili na treťom mieste. Oproti miestnym psom sa značne odlišovali vo veľkosti, povahe a vzhľade. Kým pôvodné psy boli veľké, zúrivé, často vlčieho vzhľadu, sibírske psy boli malé, kompaktné, poslušné a viac líščieho ako vlčieho vzhľadu.
Ďalšie importy nasledovali; v roku 1911 John Johonson priniesol štrnásť psov zo Sibíri. Prvý dokument potvrdzujúci import priamo z Kamčatky pochádza z roku 1914. V lete toho roku kapitán Olsen priniesol z Petropavloska najmenej osem psov pre Leonharda Seppalu. Seppala začal o plemenom zaujímať sa v roku 1913 a v roku 1914 sa s tímom sibírskych psov zúčastnil na All Alaska Sweepstakes. Medzi tými kamčatskými psami bol aj Seppalov líder Russky, ktorý mal skrátený chvost.
Naposledy sa významnejší import značne ovplyvnil dnešný pôvod Sibírsky husky v roku 1930. Peg Ricker spolu so Seppalom zabezpečili osem sibírskych psov. Tento záprah slúžil ako pracovný tím pre posádku lode, ktorá uviazla v ľadovom objatí v roku 1929-1930. Z ôsmich psov prežili iba tri. Ďalších päť podľahlo leptospiróze. Dvaja z tých troch, čo prežili, boli významnými psami pre ďalší vývoj plemena - Kreevanka a Tserko.
Leonhard Seppala - žijúca legenda
Narodil sa v Skjervoy v Nórsku. Na Aljašku prišiel v roku 1900 ako mladý rybár a zápasník. Zároveň bol kováč, lyžiar a brilantný chovateľ. V roku 1913 sa stal súčasťou projektu, ktorý viedol Seppala a ktorý mal viesť k špeciálnemu tímu pre Roalda Amundsena. Počas 1. svetovej vojny sa Seppala venoval tréningu psov a dosiahol významné víťazstvá v rokoch 1915-1917. Jeho práca položila základy budúceho plemena Sibírsky husky a jeho záprahy sa stali legendou Aljašky.
Bezo zvyšku oddaný svojim psy, Seppala výsledky z ranej éry odovzdal ďalším generáciám. Psy, ktoré vlastnil a ktoré choval, boli tie najlepšie. Hoci základňa nebola veľká, psy ktoré použil ako zakladateľov chovu, boli vynikajúcimi predstaviteľmi svojho druhu. Najkvalitnejší z týchto psov s ním cestovali do Poland Spring, Maine, kde v chove pokračoval.
Štafeta života a významné okamihy
V roku 1925 sa Seppala a jeho Siberiani stali národnými hrdinami so slávnym Seru-m behom, ktorý zachránil Nome pred epidémiou záškrtu. Serúm bolo dopravované zo Anchorage cez Nenanu do Nome, pričom dvadsať musherov s psím záprahom pochodovalo cez extrémne podmienky. Najznámejšími psami tej doby boli Tog a Balto. Balto je dnes ikonou, socha v Central Parku pripomína ich odvahu. Tog bol starší lídrom, ktorého meno sa často spomína v súvislosti so slávnou štafetou.
Balto, vyzdvihovaný na Central Parku, symbolizuje vytrvalosť, vernosť a inteligencia psov. Zostal posledný vo svojej dobe a posmrtné uznania ho navždy zapísali do histórie. Tog a Balto reprezentujú spojenie medzi históriou záprahov a moderným vývinom plemena. Uznanie plemena a jeho oficiálne uznanie prišlo neskôr, keď AKC uznalo Sibírsky husky v roku 1930. Prvým zapísaným predstaviteľom do AKC bola Fairbanks Princess Chena (Bingo II x Alaska Princess), narodená 16. 9. 1927.
Charakter a pôsobenie v rodine
Sibírsky husky je známy svojou priateľskou, spoločenskou a energickou povahou. Nie je vhodný ako strážny pes, pretože je príliš milý a spoločenský na to, aby bol agresívny voči cudzím ľuďom. Je to stredne veľké plemeno s hustou srsťou, ktoré potrebuje vydatý pohyb a duševnú stimuláciu. Je inteligentný, no zároveň tvrdohlavý, čo robí výcvik náročným pre neskúsených majiteľov. Vyžaduje tréning založený na pozitívnom posilňovaní a dostatok trpezlivosti. Vyniká v športoch ako canicross, agility či skijöring. Socializácia od raného veku je nevyhnutná, aby sa z huskyho stal vyrovnaný a priateľský pes.
Prosperuje v aktívnych domácnostiach a je ideálny pre majiteľov, ktorí milujú outdoorové a zimné aktivity. Jeho potreba pohybu je vysoká; bez primeraného vyťaženia sa môže objaviť deštruktívne správanie. Husky je pokope s ostatnými psami a obľubuje spoločnosť ľudí všetkých vekových kategórií, no nie je ideálny pre rodiny s malými deťmi alebo pre starších ľudí bez aktívneho života.
Starostlivosť a výživa
Sibírsky husky má hustú dvojitú srsť, ktorá ho chráni pred extrémnymi teplotami. Srsť vyžaduje pravidelné česanie, najmä počas jarného a jesenného pĺznutia. Bežne stačí týždenné kefovanie, no v období pĺznutia sa odporúča častejšie. Krmivo by malo byť kvalitné, bohaté na bielkoviny, s dostatkom tukov a sacharidov. Ideálne sú granuly s celými zrnami ako hnedá ryža alebo ovos, alebo špeciálne receptúry pre aktívne alebo pracovné plemená. Dvojzložková výživa a doplnky môžu zlepšiť výkonnosť a zdravie, ale je dôležité vyberať kvalitné zdroje mäsa a vyvážené zloženie.
Pri výbere chovu je dôležité vyhľadať renomovaného chovateľa a zabezpečiť zdravotné prehliadky pred chovom, vrátane vyšetrení dysplázie bedrového kĺbu a posúdení rizík iných dedičných ochorení. V prípade záujmu o záchranné alebo záprahové psy možno obrátiť sa na Husky v núdzi alebo útulky-náhradné domovy pomôžu nájsť vhodného psa pre vašu rodinu.
Vzdelanie a výcvik
Husky je inteligentný a veľmi veľmi výkonný, no zároveň má silnú vôľu. Potrebuje pevného a jemného vodcu svorky, ktorý zvládne trpezlivo viesť a definovať hranice. Do výcviku je potrebné investovať čas už od šteňaťa a sústrediť sa na poslušnosť a orientáciu na pána. Zároveň je dôležité zmysluplne využiť ich energiu, napríklad prostredníctvom záprahov, canicrossu či iných vytrvalostných aktivít.
Fyzické rozmery a zdravie
Priemerná výška dospelého psa je 53-60 cm v kohútiku, sučky mierne menšie. Hmotnosť zvyčajne 15-27 kg. Srsť je hustá a dvojitá, chrbát môže mať rôzne farebné varianty. Oči môžu byť modré alebo hnedé. Medzi bežné problémy patria dysplázia bedrového kĺbu, dermatózy súvisiace so zinom a očné ochorenia ako sivý zákal alebo dystrofia rohovky. Dôkladný výber krmiva a preventívne prehliadky sú kľúčové pre dlhý a zdravý život.
Rôzne športy a aktivity
Najlepšou disciplínou pre sibírskeho huskyho sú psie záprahy a ťahanie saní. Môžu sa zabávať pri behu s človekom alebo v bikejoringu. Dogdancing alebo agility nie sú ich dominanciou; napriek tomu majú radi pohyb a často vyžadujú dlhé prechádzky a aktívny životný štýl. V rámci Slovenska je možné venovať sa záprahom a turistickým aktivitám s huskymi, avšak vždy s rešpektom k ich potrebám a prostrediu.
NEVYCVIČITEĽNÝ sibírsky husky - Dá sa vycvičiť?
História plemena a významné postavy
Predkovia dnešného huskyho žili na Sibíri. Do Ameriky boli importované začiatkom 20. storočia počas zlatej horúčky a prvej polovice 20. storočia. Najznámejšie mená z histórie zahŕňajú Leonharda Seppalu, Tog a Balto, ktorí sa zapísali do histórie psích záprahov a potvrdili význam plemena ako spoľahlivých a výkonných záprahových psov.
Ekonomika, spoločenská súdržnosť a kultúrny význam
Ekonomika a náboženstvo boli so psami späté. Najlepšie psy patrili bohatým, a psie záprahy boli neoddeliteľnou súčasťou života kmeňov. Kongenitívne vlastnosti huskyho, ako je vytrvalosť a inteligencia, z nich robia jedinečného spoločníka pre aktívnych majiteľov a zároveň pripraveného na extrémne podmienky.
Ak zvažujete kúpu šteniatka alebo staršieho psa, je dôležité hľadať renomovaného chovateľa s rodokmeňmi a overenými zdravotnými vyšetreniami. Poistenie domácich miláčikov a dôkladný výber krmív sú kľúčové pre ich ochranu a vitalitu. História plemena a súčasná popularita v záprahoch i mimo nich robia zo Sibírskeho huskyho fascinujúceho spoločníka pre majiteľov, ktorí vyznávajú aktivitu a vonkajšie športy.
Podľa tvrdení autorov a odborníkov je dôležité zvážiť, či dokážete poskytovať Huskymu potrebnú pohybovú a sociálnu záťaž a či ho dokážete viesť ako jasný vodca svorky. Tí, ktorí spoločne s huskym nájdu vhodný spôsob života, získajú verného a energického partnera na dlhé roky.