BRATISLAVA 28. mája - Tento úžasný príbeh Roselle a Michaela dojíma ľudí po celom svete. Chvíľami budete žasnúť nad putom, ktoré spája človeka a psa v tom najkrajšom zmysle slova. Písal sa 11.september 2001. Do severnej veže Svetového obchodného centra namierilo jedno z lietadiel, ktoré ovládali teroristi. Medzi tisíckami ľudí bol aj obchodný manažér Michael Hingson. Presne na 78.poschodí. Pri sebe mal len svojho vodiaceho psa Roselle, na ktorého bol dlho odkázaný. Od detstva bol totiž slepý. Vo chvíli nárazu nič nevidel, len počul strašný rachot, rinčiace sklo, vystrašených ľudí… Roselle však vedľa neho pokojne sedela a on pocítil, že jej môže absolútne dôverovať. Že nepodľahne panike a zverí jej svoj život do jej labiek…
Roselle: Pes, ktorý ma zachránil je výnimočný skutočný príbeh o nevidiacom Michaelovi a jeho vernej Roselle. Zachytáva okamihy ich zostupu zo sedemdesiateho ôsmeho podlažia pomáhajúc tuctu ďalších ľudí uniknúť z rúcajúcej sa budovy. Dole schodmi, zúfalo, ale zároveň pokojne. A verte, že pri čítaní budete chvíľami doslova strácať reč. Je neuveriteľné, ako dokázal slepý človek prejsť 1 463 schodov. A budú vám behať po chrbte zimomriavky s každým úspešným krokom až do chvíle, keď on a jeho verný pes triumfujú nad nepriazňou osudu.
Roselle: Pes, ktorý ma zachránil je príbeh muža, ktorého síce osud obral o zrak, no nikdy sa nevzdal a rozhodol sa splniť si svoje sny. Je to príbeh o psovi, ktorého oddanosť i odvaha zachránila životy. Z Michaela sa stal medzinárodný hrdina, ktorý vystupuje po celom svete. Získal ocenenia od mnohých organizácií a v júli 2010 vystúpil ako hlavný prednášajúci na výročnej konferencii Národnej federácie nevidiacich v Dallase.
Začítajte sa do príbehu Michaela a Roselle: Ľudia prichádzajú vo vlnách. Prví sú záchranári. „Ďakujem, ale sme v poriadku. Nie sme zranení.“ Ďalší sú reportéri, žiadajú nás o komentáre, ale my sme stále v únikovom režime, a teda aj v pohybe. Ľudia plnia ulice, utekajú všetkými smermi. Na chvíľu sa zastavujeme na juhozápadnom rohu Broadway a Ann, asi sto metrov od južnej Veže 2. David vyťahuje svoj telefón, aby si odfotil sivočierny dym vychádzajúci z veží, zatiaľ čo ja sa pokúšam telefonicky zastihnúť Karen, aby som jej dal vedieť, že sme v bezpečí. Lenže jediné, čo počujem, je „všetky siete sú nedostupné“.
Až neskôr zistíme, že preťaženie systému mobilných operátorov bolo spôsobené tým, že na vyšších poschodiach zostalo uväznených priveľa ľudí, ktorí sa snažili dovolať svojim blízkym, aby sa s nimi rozlúčili. Ešte stále presne nevieme, čo sa stalo, čo zapríčinilo explóziu a plamene. Až neskôr sa dozvieme, že požiar vo vežiach bol taký intenzívny, že dosiahol teplotu neuveriteľných 1 000 °C a vygeneroval teplo rovnajúce sa troj- až päťnásobku výkonu jadrovej elektrárne. Protipožiarne a sprinklerové systémy a prívod vody pre požiarne hadice - to všetko bolo vyradené, hoci požiar bol taký rozsiahly, že sprinklerové systémy aj tak vôbec nemuseli pomôcť. Náraz lietadla medzi 78. a 84. poschodím zničil vonkajšie stĺpy aj podlahové dosky. Poschodia v blízkosti nárazu utrpeli vážne škody. Lenže hlavným problémom bol oheň zahrievajúci štruktúru budovy na kritický bod.
Roztavený hliník z lietadla tiekol dole po boku budovy a spôsobil vážne poškodenia. V tejto chvíli je 9.59. Ubehla len hodina, odkedy sme opustili kancelárie. David odkladá svoj mobil a ja ten svoj tiež zatváram - aj tak nie som schopný zastihnúť Karen. Vtom sa ozve policajný dôstojník: „Vypadnite odtiaľto! Padá to!“ Južná veža vydáva šialený rachot, ktorý prechádza do ohlušujúceho revu. Počujem rozbíjanie skla a trhanie kovu sprevádzané zborom strašidelných vydesených výkrikov. Po celý život nezabudnem na ten zvuk. Je to niečo medzi rútiacim sa nákladným vlakom a vodopádom rozbitého skla. Podlažie v juhovýchodnom rohu sa začína čiastočne rúcať spolu so stĺpmi pozdĺž východnej časti v blízkosti poschodia. Potom sa vrchol stavby stočí na východ a juh a začne padať dole, pričom strháva v domino efekte aj ostatné podlažia. Južná veža je dole v priebehu kratučkých desiatich sekúnd a sprevádza ju kakofónia vodopádu zo skla, ocele a ľudí.
Náraz vytvára vibrácie, ktoré mi prechádzajú popod šľapaje a hore nohami. Ulica sa mení na trampolínu. Pod kožu sa mi dostáva závan strachu a v hrdle mi naviera hrča. Nie som schopný už ani vykríknuť. Vtom však David zvrieskne: „Ach, môj Bože!“ a začína bežať. Trvá len pár sekúnd, kým sa aj ja otočím o stoosemdesiat stupňov, pritiahnem si Roselle v postroji k sebe a v smrteľnom strachu sa vydávame na útek. Bežíme o život. Nikto už viac nikomu nepomáha. Teda okrem Roselle a mňa. My dvaja sme tu aj teraz jeden pre druhého. Okolo nás padajú skaly, kov a sklo. Niečo malé a tvrdé ma udiera do hlavy a tváre. Dnes si už druhý raz pomyslím, že by som mohol zomrieť, tentoraz bez toho, aby som sa vôbec mohol rozlúčiť s Karen.
Neskôr sa dozvieme, že v tom čase zahynulo na uliciach okolo veží mnoho ľudí, keď ich zasiahli padajúce časti budovy, trosky alebo prudká nárazová vlna. Vyskytli sa dokonca očití svedkovia, ktorí hovorili, že videli osemtonové oceľové nosníky, ako sa pretáčajúc vo vzduchu rútili k zemi. Autá lietali vzduchom spolu s kusmi betónu, kovovým potrubím a črepmi skla. Roselle a ja bežíme preč, čo najďalej od hluku. Nerozumiem, prečo sa toto celé deje. Moje srdce plače a prehovára k Bohu.
Ďalšia časť príbehu rozpráva aj o histórii záchranárskych psov a ich výcviku. Skúšobný poriadok rozumie záchranárskym tímom psovoda a jeho psa. Pre obidvoch predpisuje splnenie rôznych podmienok a preukázanie pripravenosti na skúške pred akreditovaným skúšobným komisárom. Skúšky v rozsahu základného minima sa delia na prácu psa v ruine, na stope, na ploche (myslí sa v lese) vo vode, v lavíne. Každá práca si vyžaduje samostatnú skúšku a tá sa skladá okrem už spomenutej práce napríklad vyhľadanie figuranta v ruine ešte zo skúšky poslušnosti (chôdza na vôdzke pri psovodovi, privolanie zo zaujatia, aport, štekanie na povel, dlhodobé odloženie), skúšky obratnosti - prekonanie prekážok (kladina s nábehovými doskami, prechod po pohyblivej doske, skok vysoký cez prekážku, skok ďaleký, plazenie cez rúru) a špeciálnych prác (prechod medzi ohňami, prechod cez nepríjemný materiál, prenášanie na rukách cudzími ľuďmi, doprava na otvorenom dopravnom prostriedku, priame označenie ležiacej osoby).
Naše poznanie histórie ukazuje, že od pradávnych čias ľudia učili psov pomáhať - od antických časov po moderné USAR systémy. V roku 1991 vznikla Medzinárodná poradná skupina pre vyhľadávanie a záchranu (INSARAG), ktorá spracovala metodiku a štandardy pre vyhľadávanie a záchranu v mestskej krajine (USAR). Od roku 1993 INSARAG zastrešuje IRO (International Rescue Dog Organisation) a Slovensko má svoje siete cez Slovenskú kynologickú jednotu. Výcvik, cvičenia a skúšky organizujú kluby ako občianske združenia.
Okrem histórie sa v texte objavujú aj poznámky o vývoji výcviku psov a vplyve vojenstva na západné štáty. Už v antike cvičili psov ako bojovníkov a pravdepodobne aj tých, ktorí mali pomáhať pri záchrane topiacich sa. V období pred Veľkou vojnou v Nemecku cvičili vojenských záchranárskych psov; v prvej svetovej vojne bolo používanie psov pre oslepnutých vojakov zavedené nemeckou vládou. V roku 1914 malo Nemecko 6 000 vycvičených psov. V roku 1917 Spojené štáty vydali príručku na výcvik psa záchranára a menovali plemená: nemecký ovčiak, erdel teriér, kólie, retrieveri, bloodhound a doberman.
V druhej svetovej vojne sa objavili psovodi a funkcia psa sa zmenila na skutočnú spoluprácu v tíme. Rip, legendárny pes z ruin Londýna, zachránil viac ako sto ľudí. Historické detaily dopĺňajú pohľad na to, ako sa výcvik vyvíjal smerom k urban search and rescue. Dnes môžu psy v rámci USAR spolupracovať s ľuďmi pri vyhľadávaní zranených, no nie sú špecificky „učiteľné na rozpoznávanie zlých ľudí“; skôr ide o vrodené inštinkty a socializáciu od štátia.
Čo robiť, ak váš pes reaguje negatívne na človeka? Upokojte psa jasnými príkazmi ako „sadni“ alebo „zostaň“, vyhnite sa konfliktu a analyzujte situáciu. Rozdiel medzi reakciou na jednotlivca a na typ ľudí môže objasniť, či ide o problém psa alebo skutočné ohrozenie. Zároveň platí, že pes môže najlepšie ukázať, že niečo nie je v poriadku, a čo treba rešpektovať.
Ďalšia kapitola sa venuje aj vedeckým poznatkom: psy majú šiesty zmysel, rozlišujú pachové stopy, mikropohyby tela a frekvencie hlasov, čo im umožňuje vyhodnotiť úmysly človeka. Niektoré štúdie publikované v časopise Animal Cognition potvrdili, že psy sa vedome vyhýbajú ľuďom s negatívnou povahou. VIDEO: Pozrite sa, ako psy reagujú na „zlých ľudí“ v praxi. Zachytáva reálne situácie, v ktorých psy vycítili podozrivé správanie a zmenili svoje správanie. Tie zábery pomáhajú lepšie pochopiť správanie vášho psa.
NEVIDITEĽNÁ CHALLENGE | vtipné reakcie mojich psov 😂
Historické dôvody citlivosti psov sú spojité s evolučným vývojom vlčích predkov. Pojem „záchranársky pes“ sa vyvinul cez obdobia, kedy psy slúžili ako spojenci ľudí v bojoch, vo vojenstve a v prvom rade v záchrane. Ak pes reaguje negatívne na človeka, netreba panikáriť; je dobré zhodnotiť situáciu, upokojiť psa a vyhľadať vhodný odstup. Zároveň je dôležité socializovať a kontaktovať rôznych ľudí už od šteniatka, aby sa zvýšila ich schopnosť rozpoznávať rizikové signály.
V štúdii z Arizony, kde vedci skúmali, či psy dokážu pomáhať svojim majiteľom pri záchranných úlohách, sa ukázalo, že väčšina psov chcela pomôcť, no vedeli nakoniec iba obísť skrinku, keď ju potrebovali otvoriť. Výsledok naznačuje, že ľudia dokážu prenášať emócie na zvieratá, čo motivuje psy k sociálnemu správaniu a spolupráci. ARIZONA 6. júna - Táto legenda ešte žije medzi ľuďmi a výskumníci skúmajú, ako psy reagujú na záchranné úlohy a či sa v nich skrýva skutočná schopnosť pomôcť.
Prínos Roselle a Michaela pre chápanie vzťahu človek-pes
Príbeh Michaela Hingsona a Roselle ukazuje, ako silné puto medzi človekom a jeho vodcom môže viesť k záchrane životov až za hranice očakávaní. Ich vzájomná dôvera a vôľa ísť spolu cez padajúce dvere a dymiace prostredie viedla k presunu zo sedemdesiateho ôsmeho podlažia a záchrane ďalších ľudí. Tento príbeh slúži ako inšpirácia pre každého, kto zažíva výzvy bez zrakovej kontaktnosti, a ukazuje, že správny výcvik psa a dôvera v ňom môžu mať reálny dopad na bezpečnosť a záchranu v najnáročnejších situáciách.
Moderné poznatky o výcviku a prevencii parazitov
Parazity sú bežnou súčasťou života so psom. Prevencia je kľúčová: obojky, tablety, pipety, bylinky a šampóny môžu pomáhať, avšak dôležité je dodržiavať intervaly a nekombinovať prípravky bez rozmyslu. Ak teploty prezradia problém, treba kliešťa odstrániť čo najbližšie ku koži a monitorovať ranu. Napriek tomu, že parazity môžu prenášať ochorenia na človeka, základom zostáva pravidelná hygiena, odčervovanie a ochrana proti blchám a kliešťom. Psom sa tiež treba venovať v kontexte veku, prostredia a pohybu, ako aj pozornosti k hárajúcim sučkám a psom, ktoré trávia veľa času vonku.
Na záver si pripomeňme: psy sú nielen vernými priateľmi, ale aj pozorovateľmi sveta okolo nás a často dokážu vycítiť veci, ktoré ľudia prehliadnime. Ich zmysly a inštinkty nám môžu ponúknuť cenné ponaučenia o tom, ako lepšie spolu žiť a reagovať v krízových situáciách.