Dilema, či pes do bytu patrí alebo nie, rieši veľa ľudí. Aniž by sme si to uvedomovali, v širokej verejnosti prevažne "nepsičkárov" stále prevláda názor, že pes do bytu jednoducho nepatrí. Názory typu "Veľký pes do bytu nepatrí, veď to hraničí s týraním zvierat!" alebo "Pes v paneláku je jednoducho chudák!" som počula už mnohokrát. Je to skutočne pravda? Čo obstaranie psa do bytu obnáša? A naozaj je držanie veľkých psov v byte nevhodné? Poďme sa na celú situáciu pozrieť bližšie.
Spoločenské a miniatúrne plemená
Zo všeobecného hľadiska je dôležité, o ktoré plemeno sa jedná a s tým spojené množstvo času, ktoré môžeme psovi venovať. U spoločenských plemien malého vzrastu ako je čivava, mops alebo čínsky chocholatý pes je to jednoznačné. Sú to plemená určená len pre chov v byte (či vnútri domu). Nie je to tak, že by títo psíkovia netrávili radi čas na záhrade, ale o celoročnom vonkajšom pobyte (u búdy alebo v koterci) nemôže byť reč. Preto sú spoločenské plemená všeobecne ako stvorené pre chov v bytoch. Títo psíci majú priateľskú povahu, nie sú tak nároční na pohyb a pri prechádzkach ich zvládnu aj menšie deti.
Medzi spoločenské plemená patria napríklad bišon, maltézak, pekinský palácový psík, japan chin, papillon, bolonský psík, francúzsky buldoček a ďalšie. V dnešnej dobe veľmi módne miniatúrne plemená ako čivava, pražský krysařík alebo yorkšírsky teriér majú bezpochyby svoje výhody. Spotreba krmiva je minimálna, zmestia sa aj do vrecka, takže ich môžeme brať na miesta, kam by sme sa s veľkým psom nemohli vydať. Na pohyb a priestor majú malé nároky a keď si na ne kúpime prepravku, môžu vo verejnej doprave cestovať zadarmo. Sú to psy pre život v byte, poťažmo v mestách, ako stvorenia. S ich malou veľkosťou je ale spojená určitá krehkosť. A preto musíme dať pozor, aby sme malému psíkovi omylom neublížili. Také prišliapnutie labky, ktoré štyridsaťkilový pes skoro nepocíti, môže u malých psov spôsobiť zlomeninu.
Aké plemeno zvoliť?
Ak hľadáme vhodnú rasu do bytu podľa psieho atlasu, nemusíme vyberať len medzi spoločenskými a toy plemenami. Aby sme si vybrali najvhodnejšieho psíka, musíme si najskôr ujasniť, čo od neho vlastne očakávame. Mali by sme si položiť základné otázky: Chceme len maznáčika na doma, jednoducho pohodového psieho priateľa, ktorý nie je moc náročný na pohyb? Chceme psa na výlety a každodenné dlhšie prechádzky? Alebo psa, s ktorým sa budeme venovať nejakému kynologickému športu? Chceme psa s dlhšou srsťou, ktorá potrebuje väčšiu starostlivosť? Sme ochotní venovať viac času upratovaniu psích chlpov? Je pre nás dôležitý vzhľad alebo viac záleží na povahe?
V prvom rade si musíme ujasniť, čo môžeme svojmu budúcemu psovi ponúknuť a koľko času zo svojho denného programu mu venujeme. Predsa len je pes záväzok na ďalších 10 - 15 rokov, a tak musíme k obstaranie živého tvora pristupovať zodpovedne. Ak sme sa už rozhodli, že si psíka do bytu kúpime, ale váhame medzi viacerými plemenami, je dobré zohnať si čo najviac informácií. Odporúčam riadiť sa informáciami od chovateľa, ktorý dokáže presne povedať potreby danej rasy. Výborná príležitosť, kde okukovať jednotlivé plemená, je výstava psov. Pri výbere budúceho psa vyberajte predovšetkým podľa pravdepodobnej povahy, nie len podľa veľkosti a vzhľadu.
Pri výbere psa tiež nepodliehajte móde. Veľa bíglov, labradórov, stavačov a rhodéskych ridgebackov, ktoré si ľudia kúpili kvôli líbivému vzhľadu, bez toho, aby brali do úvahy ich potreby, nežijú život, ktorý by si zaslúžili. Stávajú sa potom z nich nespokojní, neovládateľní psi. Alebo tiež psy bez záujmu a bez prejavu.
Veľký pes v byte
Ak ste milovníkom veľkých psov, ale váhate, či je taký pes do bytu vhodný, tak vedzte, že aj veľký pes môže byť v byte šťastný a prežiť tu spokojný, plnohodnotný život. Podľa môjho názoru platí jednoduché pravidlo: Ak má pes dostatok pohybu a netrpí samotou, môžeme ho chovať v byte. Vždy záleží na prístupe a zodpovednosti majiteľa.
Samozrejme, sú plemená, ktoré sa pre chov v byte hodia viac, iná menej. Pre brazílsku filu nie je byt a mestské prostredie práve ideálne. Rovnako tak chlpatý stonkilový bernardín pre poriadkumilovného človeka z garzónky, ktorý má rád prekúrený byt, nie je moc šťastná voľba. Ale ak sa majiteľ skutočne "obetuje", vydrží v byte takmer každé plemeno. Obeť sa týka času stráveného upratovaním a času, ktorý strávime s naším psím miláčikom vonku. Aj keď čas vonku, venovaný fyzickej aktivite a rozvíjanie vzájomného vzťahu pri prechádzkach či výcviku, by pre človeka nemala byť obeť, ale radosť. Veď preto si psa do bytu kupujeme, aby sme s ním trávili voľný čas a boli mu priateľom. Musíme samozrejme počítať s tým, že veľký pes stojí viac peňazí (viac krmiva, väčšie obojky, viac odčervovacích práškov atď.).
Úskalia chovu v byte
Pokiaľ si chceme zaobstarať psa do bytu, musíme počítať s tým, že pre udržanie poriadku sa bude upratovať oveľa častejšie. Ten, kto si úzkostlivo potrpí na poriadok a pri uzretí najmenšieho chĺpka či smietky hneď nadskočí, nech si radšej psa neobstaráva. Srsť bytových psov totiž podlieha celoročnej výmene. Aj keď dvakrát ročne môžeme zaznamenať obdobie zvýšeného pĺznutia, tak púšťať chlpy úplne neprestane nikdy. V dobe pĺznutia je potreba vysávať takmer denne. Je potom len na nás, či si zvolíme psa krátkosrstého alebo dlhosrstého. U dlhosrstých plemien bude prítomnosť chumáčov chlpov ešte výraznejší. Hladkosrsté psy majú síce krátke chlpy, ale zase sú ako ihličky, ktoré sa do všetkého zapichujú a veľmi ťažko sa odstraňujú. Psy dlhosrstí vyžadujú samozrejme väčšiu starostlivosť, musíme ich pravidelne vyčesávať. Tiež po každej vychádzke v mokre či blate budeme musieť psa dôkladne umyť, inak v byte budeme mať všade hnedé šmuhy a stopy. Krátkosrsté psy stačí v niektorých prípadoch len dôkladne utrieť. Existujú tiež plemená, ktoré nepĺznu (napr. pudel), u týchto psov zase budeme musieť počítať s pravidelnou úpravou srsti a zastrihávaním.
Ďalším úskalím, na ktoré by sme sa mali pripraviť dopredu, je fakt, že pes môže byť ničiteľ, ktorý sa bude v našej neprítomnosti zabávať tým, že okúše všetko možné aj nemožné. Niektorí psi majú deštruktívne správanie len vo šteňacom období, iné to neopustí celý život. A rozhodne sa to netýka len psov veľkých, aj malý jazvečík dokáže doma urobiť solídnu neplechu. Preto by sme v čase našej neprítomnosti mali odpratať všetky potenciálne nebezpečné predmety a nachystať psovi dostatok hračiek, aby sa zabavil. Pokiaľ sa pes nudí, nie je poriadne vybehaný, môže si prebytočnú energiu vybíjať ohryzovaním vybavenia domácnosti. Tiež cenné veci by sme mali radšej odpratať, alebo psa jednoducho do niektorých miestností nepúšťať. Ak psa ráno pred odchodom do práce riadne vybeháme, znížime riziko ničenia vecí z nudy. Unavený pes potom väčšinu času prespí, pretože psy dokážu bez problému prespať aj 17 hodín denne.
Ďalší návyk, ktorý musíme u šteňaťa pestovať už od mala, je príprava na náš odchod. Šteňa si musí postupne zvykať, že je v byte samo. Spočiatku to budú len krátke chvíľky, ktoré budeme postupne predlžovať. Pes si zvykne, že aj keď odchádzame, tak sa vždy zase vrátime. Postupným navykáním na samotu predídeme prípadným nepríjemnostiam. Bohužiaľ sa niekedy objavujú závažnejšie prípady, keď psík za neprítomnosti majiteľa v byte vyje, šteká a demoluje zariadenie, prípadne sa pomočuje. Tento jav sa nazýva "separačná úzkosť" a vyžaduje dlhodobý, odborný prístup. Preto nezabudnite psa už od mala zvykať na samotu.
Záhrada nie je všetko
Situácia, kedy pes trávi celý deň voľne na záhrade a majiteľ s ním napriek tomu chodí na pravidelné každodenné prechádzky a trávi s ním čas po príchode z práce, je ideálne. Ale svet nie je vždy ideálny a realita je mnohokrát inde. Niektorí "záhradní" psi chodia na prechádzky len cez víkend, keď je na to viac času, a niektorí bohužiaľ ani to nie. Aj v dnešnej dobe mnoho ľudí razí názor: "Keď je pes na záhrade, tak predsa bez prechádzky vydrží." Títo ľudia si neuvedomujú, že záhrada, hoci veľká, neposkytuje psovi nové podnety. Pre vyrovnanú psiu povahu je dôležité prežívať nové situácie, zoznamovať sa s rôznymi podnetmi. Rovnako tak je dôležité stretávať sa s inými psami a ľuďmi. Správna socializácia od šteňacieho veku je jedným z predpokladov bezproblémového spolužitia.
Socializáciou rozumieme zoznámenie psa so svetom, teda s rôznymi zvukmi, vecami, zvieratami, ale aj situáciami. To pes, ktorý trávi celé dni na záhrade, chýba. Pes, označený ako nesocializovaný, potom nevhodne či neprimerane reaguje na bežné situácie a veci. Trpí nielen jeho nervová sústava, teda on sám, ale aj majiteľ a okolie. Nevhodnou reakciou môže byť ako neprimeraná bojazlivosť, tak agresívne správanie, ktoré väčšinou pramení zo skrytého strachu. Pes, ktorý nevie, ako na vzniknutú situáciu reagovať, potom reaguje pudovo (útekom) či skratovo (hryzením). Preto je nevyhnutné (a v období šteňacom obzvlášť) brať psa na prechádzky po okolí. Zoznamovať ho s novými miestami a samozrejme aj s ostatnými psami. To je záruka, že psa v budúcnosti nová situácia tak neprekvapí a nezareaguje nepredvídateľne. Pes, ktorý sa od šteňacieho veku stretáva s ostatnými jedincami svojho druhu, sa naučí, ako sa v spoločnosti psov správať.
Pes, ktorý trávi celé dni na záhrade bez prechádzok a nových podnetov, môže časom zakrnieť. Spoločné prechádzky s majiteľom majú rad výhod. Utužuje sa poslušnosť psa a vzájomný vzťah. Rovnako tak sú prechádzky dobré pre ľudí, zvlášť v dnešnej dobe sedavých zamestnaní. Páníček poskytne vyžitie psovi a urobí pritom niečo aj pre seba. Pes, ako svorka a zviera, sa sám na záhrade nebude cítiť dobre. Ku šťastiu potrebuje kontakt s ľuďmi. A to nehovorím o živote v koterci alebo dokonca na reťaz pri búde! Samozrejme nemám nič proti niekoľkohodinovému pobytu v priestrannom koterci. Ale aby pes trávil celé dni zavretý v koterci a svojho pána videl len pri kŕmení, to mi je naozaj "proti srsti". Na to mám svojho psa veľmi rada, je mi priateľom. A to by som priateľovi nemohla urobiť. Ale pre niektorých ľudí na vidieku je pes bohužiaľ len tvor určený na stráženie. A preto tvrdím, že veľká záhrada nie je záruka šťastného psa. Pes je šťastný so svojím pánom.
JAK ODNAUČIT ŠTĚNĚ KOUSAT | Výcvik štěňátka
Pes a jeho svorka
Z môjho pohľadu patria psí kamaráti v našej prítomnosti domov (či už do bytu alebo domu), pretože sa môžeme viac radovať zo vzájomnej spoločnosti. Pes je stále s nami, môže sa zúčastniť diania v rodine. Môžeme s ním hovoriť, keď ideme okolo, pohladíme ho, pohráme si s ním. Stáva sa neoddeliteľnou súčasťou rodiny a má väčší pocit spolupatričnosti so svojou svorkou. O to je pes, ktorý nesmie vstúpiť do domu, ochudobnený.
Moja sučka by ma najradšej chodila kontrolovať aj na záchod. Verne leží v kuchyni a pozoruje ma, keď varím, aby jej náhodou niečo neuniklo. Často si príde pre pohladenie. Rozhodne nemám pocit, že by v byte trpela. Naopak, keď cez víkendy jazdíme na chate, kde má k dispozícii oplotenú záhradu, často jej pristihnem za dverami, ako čaká, kedy už ju pustíme dnu za nami. Samotnú ju to na záhrade moc dlho nebaví. A preto zastávam názor, že dospelý pes zavretý 9 hodín v byte sa netrápi, ak je predtým riadne vyvenčený, nevadí mu samota a po príchode pána nasleduje dostatočne dlhá, aktívna prechádzka. Milovníci psov určite potvrdí, že nie je po návrate domov radostnejšie privítanie než od nášho psieho miláčika.
Potreby psa v byte
Každý člen domácnosti má svoje súkromie a miesto, rovnako je potrebné vytvoriť ho aj psovi. Aj domáci maznáčik má mať svoj vyhradený priestor tak, aby bol spokojný a zároveň nikomu neprekážal. Pes potrebuje svoje miesto na spanie a odpočinok, ideálne v kľudnej časti bytu, kde nebude rušený. Jeho pelech by mal byť pohodlný a dostatočne priestranný.
Pes by mal mať na jedlo a vodu vyhradené miesto, kde ho nebude nič rušiť. Potrebuje dve misky položené na plastových podložkách, aby nádoby pri jedení a pití necestovali. Väčšie rasy vyžadujú misky na vyvýšenom mieste. Je vhodné, ak sa miesta, kde nájde občerstvenie, nemenia a pes presne vie, kde nájde obživu.
Pri držaní psa v byte je obzvlášť dôležité určiť pre vášho domáceho maznáčika, kto je vodcom domu. A musí pochopiť, že sa musí podriadiť vašim pravidlám. Tréning je kľúčový pre správne správanie, či už ide o základy, ako je povel "sadni" a "zostaň", alebo o zložitejšie úlohy. Pravidelné cvičenie nielen posilňuje vzťah medzi vami a vaším psom, ale pomáha mu aj lepšie zvládať rôzne situácie, napríklad samotu alebo nové prostredie. Trpezlivosť a dôslednosť sú základom úspešného výcviku, pričom odmeny a pozitívne posilňovanie urobia z učenia príjemný proces.
Je tiež dôležité určiť, kam pes môže a nemôže ísť. Keď budete odchádzať z bytu, neumožnite psovi voľný priechod všetkými miestnosťami. Niektoré dvere je lepšie zamykať. Taktiež musíme zabezpečiť potraviny a drobné predmety. Pes môže náhodou zjesť niečo škodlivé. Pamätajme na tieto bezpečnostné opatrenia a dôsledné zabezpečenie bytu pre psa.
Rastliny v byte môžu byť pre psa nebezpečné. Niektoré izbové rastliny sú jedovaté a ich konzumácia môže psovi ublížiť. Preto je potrebné odstrániť z dosahu psa všetky toxické rastliny.
Hygiena a starostlivosť
Pes do bytu nie je prekážka. Každý, kto sa rozhodol, že pes do bytu patrí vie, že čistota a poriadok nie sú samozrejmosťou. Stačí pár daždivých dní, jedna dlhšia prechádzka a interiér si hneď pýta pozornosť. Starostlivosť o psa v byte si napokon vyžaduje viac než len lásku. S trochou plánovania a kvalitnou kozmetikou však dokážete udržať svojho psa v dokonalej kondícii a váš domov zostane svieži, nech je vonku akékoľvek počasie.
Na rozdiel od psov žijúcich vonku, pes v byte nemá možnosť očistiť sa prirodzene vetrom, trávou, slnkom či dažďom. Všetky nečistoty, maz a prach sa hromadia v jeho srsti, ktorá v uzavretom prostredí nedokáže dýchať tak ako v exteriéri. Navyše je pes, ktorý žije v byte, súčasťou vášho každodenného života a zdieľa s vami priestor, pohovku a mnohokrát aj posteľ. Pes, ktorý žije v byte, potrebuje jemný hydratačný šampón s prírodnými výťažkami. Inak povedané taký, ktorý čistí bez podráždenia a zachováva rovnováhu pokožky.
Výber správneho šampónu pre psa nie je len otázkou vône či značky. Je to rozhodnutie, ktoré určuje, ako sa bude váš pes cítiť. Pes do bytu potrebuje úplne inú starostlivosť ako pes, ktorý väčšinu času trávi vonku. Psy žijúce v interiéri sú vystavené suchému vzduchu, prachu a častému kontaktu s ľuďmi. Ich pokožka býva citlivejšia a srsť rýchlejšie zachytáva nečistoty či pachy. Práve preto by šampón pre psov do bytu mal byť čo najšetrnejší. Ideálne sú produkty s prírodnými výťažkami ako je harmanček, levanduľa alebo alantoín. Tieto látky pomáhajú udržať zdravú kožu, lesklú srsť a príjemný, nevtieravý pach. Navyše tieto šampóny môžete používať aj častejšie, napríklad raz za tri či štyri týždne.
Po každej vychádzke sa snažte vášmu psovi utrieť labky. Väčšine psov v byte stačí kúpeľ raz za 3 až 4 týždne. Ak sa pes zašpiní skôr alebo má výrazný zápach, môžete ho okúpať aj častejšie, no vždy používajte šetrný šampón pre psov. Nie. Ľudské šampóny majú iné pH a môžu podráždiť pokožku psa. Začnite pomaly - pustite ho do kúpeľne, nech si ju obzrie, potom pustite vodu len na chvíľu. Pomáha aj pozitívne posilňovanie, ako napríklad pochvala, maškrta, pokojný hlas. Pes musí mať pocit, že kúpeľ nie je trest, ale rituál.
Starostlivosť o psa ale nekončí po kúpaní. Práve pravidelnosť v kúpaní rozhoduje o tom, či pes zostane čistý a byt svieži. Dbajte na čistotu pelechu a prikrývok. Perte ich a raz týždenne ošetrite ochranným sprejom. Rovnako dôležité je pravidelné kefovanie či vyčesávanie vášho domáceho zvieraťa, ktoré odstraňuje prach, uvoľnenú srsť a pomáha pokožke dýchať.
V sezóne kliešťov a bĺch (jar, jeseň) je vhodné použiť šampón proti parazitom raz mesačne a dopĺňať ho ochranným sprejom. So správnymi šampónmi, ochranou proti parazitom a režimom bude váš pes v byte v dokonalej kondícii a váš domov hygienicky čistý.
Pes a deti
Vybrať psa do bytu je kľúčové. Nie všetky plemená sú pre bytové žitie vhodné. Jorkšírsky teriér: Sú malé, ale majú veľkú osobnosť. Shih Tzu: Sú pokojné a verné. Maltéz: Sú malí a nežní. Vybrané plemeno si vyžaduje tréning a socializáciu. To zabezpečí, že bude dobrým spoločníkom.
Pes dokáže dieťa bezpochyby mnohému naučiť a je pre neho spovednicou, kamarátom a oporou. Obstarávate psa do domácnosti, kde sa nachádza už odrastenejšie dieťa, ktoré si uvedomuje, že je pes živý tvor so svojimi potrebami? Potom vedzte, že bude cesta za poznaním, ako pre vás, tak aj vaše dieťa, oveľa ľahšia. Riešite opačnú situáciu, kedy už pes v domácnosti figuruje a vy naopak očakávate príchod nového ľudského člena? Dbajte na to, aby ste psovi dostatočne osvetlili zmenu, ktorá nastane. Nie slovami, ale primárne činmi. Pes totiž musí vedieť, že nejde na druhú koľaj. Realizujte s ním aktivity, na ktoré bol zvyknutý.
Často vidíme dieťa pritlačené tvárou k tej psej. Pes síce môže byť akokoľvek lojálny a bezproblémový, nemusí ale ľudovo povedané "prehryznúť" všetko. Aj psovi môže jednoducho dôjsť trpezlivosť. Nezachádzajte preto do extrémov, ako sú detské prstíky v očiach psa, ťahanie za uši, chvost, srsť. Pes nikdy neuhryzne, bez toho aby k tomu dal jasný signál. Uhryznutie je konečným dôsledkom nedorozumenia psa a človeka. Aj mierny pes sa môže ohnať, ak sa necíti komfortne a v bezpečí. Ak je po dlhší čas vystavovaný pozornosti dieťaťa, dajte mu vždy možnosť úniku na pokojné miesto, áno do pelechu. Základné príznaky: Stiahnuté uši, vyhýbavý pohľad, odvrátená tvár, stiahnutý chvost, nepokoj.
