Psy občas nerobia to, čo od nich žiadame. Otravne musíme opakovať povel niekoľko krát - hlasnejšie a prísnejšie každý jeden raz, zvyčajne s veľmi malým efektom. „Fido, poď sem. Fido. Poď. FIDO. Povedala som "Poď"! Všetci to robíme. Raz som počula jedného majiteľa psa výhražne napočítavať do tri. Samozrejme, že to nefungovalo. Často je pes označovaný ako tvrdohlavý. Je predsa jednoduché myslieť si, že to je dôvod toho, že nepočúva. Chápem. Trochu to vyzerá, že Váš pes na Vás kašle. Poviete, aby prišiel k vám a on si miesto toho ľahne a pozerá na vás bez pohnutia. Alebo hrá s Vami hru „Chyť ma“. Inokedy ho požiadate, aby sadol a namiesto toho otočí hlavu inam alebo horšie, odkráča preč. Myslíte si: „Ale on to predsa vie. Nuž, sú tu aj lepšie vysvetlenia toho, prečo sa to deje a to, že pes je „tvrdohlavý“ nie je jedným z nich.
Neposlušnosť vášho psa nemá nič spoločné s jeho túžbou po slobode. Psy si užívajú voľnosť, keď sa bez vôdzky preháňajú po lúke alebo sa hrajú s inými psami. Sú však svorkové zvieratá, ktoré potrebujú pravidlá a poriadok. Ak váš pes na prechádzke šteká, vrčí alebo cerí zuby, robí to preto, že sa cíti povinný vás chrániť. Psy sú oportunisti. Ak váš pes ignoruje povely ako „Sadni!“, „Miesto!“ alebo „K nohe!“, nie je to kvôli tvrdohlavosti. Príčinou je často nesprávna alebo nedostatočná výchova zo strany majiteľa.
Jedným z najčastejších dôvodov neposlušnosti je komunikácia. Pes nereaguje na povely, pretože ich nevníma ako požiadavku. Vyhnite sa nejasným alebo protirečivým povelom. Vaša reč tela a tón hlasu by mali byť v súlade. Povely by mali prichádzať v správnom čase. Pes, ktorý práve vykonáva svoju potrebu, nemôže vykonať povel „K nohe!“. Odmena musí nasledovať ihneď po správnom správaní. Trvá určitý čas, kým sa pes naučí povel a poslúcha na slovo. Povely treba cvičiť pravidelne a na rôznych miestach. Dobrou správou je, že každý pes sa môže naučiť poslúchať.
Možné príčiny neposlušnosti psa
Možné príčiny môžu zahŕňať jednoduché veci ako: pes trpí bolesťami chrbta a snaží sa vyhnúť aktivitám, ktoré bolesť vyvolávajú, alebo to, čo používate ako odmenu, nie je pre psa dostatočne chutné, motivujúce...
1. Pes nevie, že povel je adresovaný jemu.
Často predpokladáme, že vydávame povel, ale náš pes nevie, že to patrí jemu. Ako to má vedieť? Je to naša práca, ujasniť, že povel adresujeme jemu, predtým než samotný povel vyslovíme. Predstavte si, že čakáte v reštaurácii pri bare spolu s ďašími skupinkami ľudí a čakáte, kým sa uvoľní stôl. Príde čašník, zoberie menu a oznámi: „Nasledujte ma prosím“. Na koho to povedal? Musíte dať psovi vedieť (alebo komukoľvek inému), že hovoríte na neho a to buď oslovením, alebo očným kontaktom, pred tým než začnete. Dobrý spôsob je začať oslovením, ešte lepší je osloviť psa a počkať na potvrdenie, že Vás počul, potom povedzte to, čo chcete, aby urobil. Toto je obzvlášť praktický zvyk aj v prípade,že v domácnosti žije viac psov, alebo ste vonku s viacerými psami. Preto, ak je Váš pes stále niečim rušený a Vy ho chcete privolať, vyslovte najskôr jeho meno. Možno bude potrebné pridať aj nejaké zvuky ako cmukanie či pískanie.
2. Pes nepozná povel dostatočne dobre.
Váš pes jednoducho nepozná povel, ktorý mu dávate, tak dobre, ako si myslíte. Ak dáte psovi povel a niekedy dostanete správnu odpoveď, neznamená to, že zvyšok času si jednoducho vyberá, že to neurobí. Je úplne možné, že keď to urobil správne, iba tipoval. Toto je dosť jednoduché opraviť pomocou zábavných hodín tréningu.
Poďme si to rozobrať na povele „Ľahni“:
- Buďte tvárou oproti psovi (napr. obaja seďte).
- Bez slova, pomaly posúvajte ruku smerom k zemi v rovnakej vertikálnej línii, tak aby pes ruku nasledoval. Predlaktia a hruď psa by mali spočinúť na zemi. Ak sa postaví, robili ste úkon prirýchlo a mali by ste spomaliť.
- Keď sa vaša ruka dotkne zeme, pomaly ju posúvajte po zemi smerom k sebe. Mali by ste opísať písmeno L - od nosa psa k zemi vertikálna časť, od zemi ku vám horizontálna.
- V sekunde, keď sa jeho lakte dotknú zeme a on je v správnej pozícii „označte“ správne správanie kliknutím na klikri alebo slovom „áno“ a dajte psovi odmenu na zem medzi jeho predné labky. Preferujem dať pamlsok na zem namiesto toho, aby bol daný psovi priamo do úst, pretože pamlsok na zemi ho povzbudí v tom, aby zostal v danej pozícii.
- Zopakujte túto časť tréningu ešte dva alebo tri razy (s pamlskom), potom rýchlo pokračujte ten istý cvik, ale bez pamlsku. Teda prázdnou rukou opisujete písmeno L.
- Zopakujte túto časť s prázdnou rukou ešte niekoľko krát. Týmto opakovaním učíte psa reč tela / signál rukou pre povel „ľahni“. Všimnite si však, že doteraz ste nepoužili verbálne povel „Ľahni“, v tejto chvíli používate len gesto rukou.
- Vyslovte meno psa a za ním povel „Ľahni“ (alebo akýkoľvek príkaz, ktorý precvičujete). Po vyslovení mena a vyslovení povelu (nie pred ani počas neho), urobte gesto rukou od ňufáku po zem. V tejto chvíli ešte nieje nutné opísať celé písmeno L. Pohybujte od ňufáku rukou k zemi pomaly a s rukou pri zemi počkajte či si váš pes ľahne. Dajte mu sekundu - dve, aby nad tým popremýšlal. Je dôležité, aby ste nevyslovili povel a nerobili gesto rukou naraz. Chcete aby si váš pes vytvoril asociáciu medzi verbálnym povelom a gestom, ktoré už pozná. Chcete, aby si dal 2+2 dohromady „Ahá už viem. Ten zvuk čo vydáva je vždy nasledovaný týmto gestom. To viem čo znamená!“ Keď si ľahne, povedzte „áno“ a dajte odmenu na zem medzi jeho predné labky. Opakujte toto cvičenie niekoľko krát po sebe.
- Teraz, vyslovte jeho meno s príkazom - „Fido, ľahni“, ale nepoužite gesto rukou. Pozerajte sa na podlahu pred psom a dajte mu pár sekúnd, aby o tom popremýšľal. Ak neurobí žiadny pohyb do 10-15 sekúnd, ticho mu ponúknite gesto rukou. Odmeňte ho, ak leží. Neopakujte slovný povel. Skúste opakovať túto časť cvičenia až po kým si neľahne len na slovný povel.
- Keď už pochopil slovný povel „ľahni“, je na čase začať trochu meniť koncept. Zmeňte izbu, skúste to vonku. Skúste povel vysloviť, zatiaľ čo sedíte na stoličke (nezabudnite používať jeho meno), alebo stojíte pred ním, skúste pri tom držať loptu, ... Zakaždým, keď vykoná daný povel, odmeňte ho. Neskôr, keď ste si istý, že rozumie Váš povel v rôznych situáciách, môžete ho začať odmeňovať „skutočnými živými odmenami“ namiesto pamlskov. Požiadajte, aby ľahol a potom sa ponaťahujte s jeho obľúbenou hračkou. V tomto tréningovom pláne som použila povel „ľahni“ ako príklad, ale podstata je rovnaká pre akýkoľvek spôsob správania, ktorý si myslíte, že Váš pes vie, ale nerobí ho zakaždým, keď dáte povel.
3. „Otrávený povel“
Tento názov „otrávený povel“ je ilustratívny. Znamená, že sa povel stal pre psa nepríjemným na vykonanie. Čo môže byť komplikovaný problém na vyriešenie. Váš pes zvykol šťastne odpovedať na povel a teraz, keď ho vyslovíte, sklopí uši a začne sa zakrádať preč. Občas mimovoľne spôsobíme, že pes si vytvorí negatívnu asociáciu medzi povelom a udalosťou, ktorú považuje za odpornú alebo desivú. Ďalšia možnosť je príčina v prostredí, ktoré predpovedá nepríjemnú vec. Povedzme, napríklad, že zdvihnete vodítko a pes sa utečie schovať predtým, než vôbec dostanete možnosť mu ho pripnúť. Tá komplikovanejšia cesta zmeniť myslenie psa pri predstave, ktorú považuje za odpornú, je vysvetlená nižšie.
Odvtedy, ako si vybudoval negatívnu asociáciu s príkazom, je Vašou úlohou mu pomôcť vybudovať novšiu, príjemnejšiu asociáciu:
- keď pes sadne potom, čo počuje povel, dostane extra chutnú domenu (zvoľte jednu konkrétnu odmenu, ktorú za iný povel nedostáva napr. - syr pes dostane len vtedy, ak sadne po tom, čo dostal povel, aby sadol.
Jednoduchší spôsob zmeny správania zahŕňa jednoducho nový povel. Nie je to tak, že musíte použiť povel „sadni“ práve na tento typ správania. Naozaj môžete použiť akékoľvek slovo, aké chcete, napríklad aj „špagety“, ktoré bude znamenať ľahnutie. Psovi je to jedno, on si spojil slovo s gestom a odmenou.
Pokiaľ plánujete adoptovať psíka z útulku, alebo si akýmkoľvek spôsobom idete zaobstarať psíka a nie ste si istý jeho históriou (alebo viete, že predchádzajúci psíkov osud nebol pozitívny), pouvažujte nad zmenou mena, keď príde bývať k Vám a Vašim blízkym. Ak psík často počul svoje meno iba v kontexte trestu („Fido, NIE! Zlý pes!“) možno bude mať vybudovanú negatívnu asociáciu s týmto menom. Inak povedané, jeho vlastné meno môže pre neho predstavovať otrávený povel a indikovať mu niečo zlé.
Výcvik psov - Ako na to - povel sadni a ľahni
Príčiny neposlušnosti a ako ich riešiť
Psy túžia po jasných pravidlách. Ak váš pes na prechádzke šteká, vrčí a cerí zuby, len čo mu cestu skríži iný pes, zvyčajne to nerobí preto, že by chcel svojho protivníka zastrašiť. Skôr sa cíti povinný vás chrániť. A to preto, lebo verí, že bez neho by ste situáciu nezvládli. To vystavuje obrovskému stresu nielen vás, ale aj vášho psa. Psy potrebujú suverénneho vodcu, ktorý im s láskou, ale dôsledne ukazuje cestu a na ktorého úsudok sa môžu vždy spoľahnúť. Dokonca aj plemená psov, ktoré sa považujú za ťažké na výcvik, ochotne poslúchnu kompetentného majiteľa, keď si uvedomia, že je to pre nich tá jednoduchšia cesta.
Psy sú oportunisti. Častejšie prejavujú správanie, ktoré sa im oplatí, napríklad preto, že znamená menej stresu a dokonca sľubuje odmenu. Správanie, ktoré im neprináša cieľ a ktoré má prípadne negatívne dôsledky, má preto vždy dôvod.
Ak váš pes ignoruje každé “Sadni!“, “Miesto!” a “K nohe!”, nie je to preto, že by bol jednoducho tvrdohlavý. Aj keď to znie kruto, príčinou neposlušnosti psov je výlučne majiteľ a nedostatočná alebo nesprávna výchova. Neprepadajte však sebaobviňovaniu. Určite ste vždy chceli pre svojho psa len to najlepšie a chyby ste urobili kvôli nedostatku skúseností, času či nevedomosti. Teraz je čas chyby napraviť a pracovať na lepšom vzťahu medzi vami a vaším psom.
Jedným z najčastejších dôvodov, prečo psy neplnia povely svojho pána, je komunikácia. To, že pes na povely nereaguje, je spôsobené tým, že ich nevníma ako požiadavku. Pri komunikácii so psom sa treba za každú cenu vyhnúť nejasným, rozpačitým alebo protirečivým povelom. To zahŕňa aj to, že reč vášho tela sa nezhoduje s tónom vášho hlasu. Psy sú odborníci na čítanie výrazov tváre a dokážu v okamihu zistiť, akú náladu má ich majiteľ. “K nohe!” môžete volať tak priateľsky, ako len chcete. Ak si váš pes všimne, že ste nahnevaní, napríklad keď netrpezlivo dupete nohou alebo mávate vodítkom, pravdepodobne sa bude mať na pozore a nepríde k vám. Kto by sa chcel dobrovoľne nechať hrešiť?
Rovnako problematické ako nejasné príkazy sú aj tie, ktoré sa neustále opakujú. Je dôležité, aby pes počúvol už na prvý povel! Nielen pre vás, ale aj pre vášho psa je únavné, ak musíte všetko niekoľkokrát opakovať. Preto sa vyhýbajte vyčerpávajúcemu opakovaniu povelov. Ak musíte psovi šesťkrát povedať “Sadni!“, kým si konečne sadne, a potom ho pochválite, podkopávate tým svoju autoritu. Psovi tak dávate najavo, že nemusí hneď počúvať na každé vaše slovo. Ďalší príklad: Chcete, aby vás pes čakal pred supermarketom a hovoríte mu “Zostaň!” toľkokrát, že si nakoniec myslí, že musí zostať na mieste len dovtedy, kým mu povel opakovane hovoríte. Len čo zmiznete v supermarkete a nemôžete naňho zavolať desiate “Zostaň!“, pes sa rozbehne a pokúsi sa ísť za vami.
Pre psa je tiež ťažké poslúchnuť, ak povely prichádzajú v nevhodnom čase. Psy, ktoré práve vykonávajú svoju potrebu a potom sú vyzvané “K nohe!”, nemôžu povel vykonať. Takisto je neúčinné povedať psovi “Zostaň!“, keď to má urobiť až po 50 metroch, keď prídete k dverám supermarketu. Vykonanie príkazu by malo vždy nasledovať bezprostredne po jeho vyslovení. Nemýľte svojho psa tým, že mu budete veci vopred vysvetľovať. Psy nie sú ako ľudia: našim slovám rozumejú len v súvislosti s činmi. Rovnako dôležité ako načasovanie povelu je aj správne načasovanie odmeny pre psa. Psy si spájajú pochvalu a pokarhanie len s ich bezprostredným správaním. Ak váš pes šteká a vrčí, keď zazvoní zvonček pri dverách, a vy ho hladíte po hlave, aby ste ho upokojili, pes to pochopí takto: “Čím hlasnejšie štekám, keď zazvoní zvonček, tým viac ma hladkáte!“ Alebo chcete dať psovi odmenu za to, že prišiel “k nohe” a tak dlho sa prehrabávate vo vrecku a hľadáte snack, že váš pes už je nepokojný a začne kňučať. Takto váš pes už nebude chápať, že dostal odmenu za splnenie pokynu “k nohe”, ale za kňučanie.
Najdôležitejšie pravidlo: Zostaňte dôslední. Trvá určitý čas, kým sa pes naučí povel a počúva na slovo. Aj tie najlepšie cviky zo psej školy pes po určitom čase zabudne, ak ste doma nedôslední alebo jednoducho nedbalí. Príkazy a povely treba cvičiť stále dokola - a na najrôznejších miestach. Ak všetky motivačné podnety, ako sú maškrty, hračky alebo pohladenie, zrazu zmiznú, váš pes sa v určitom momente začne čudovať, prečo by vás mal poslúchať. Majitelia často očakávajú, že psy, ktoré sa naučili reagovať na určité povely v psej škole, si ich zachovajú počas celého života. Nie je to tak. Predpokladom je, že budete dôslední aj mimo psej školy, budete sa držať zvolených povelov a svojho psa naďalej chváliť za jeho správne správanie.
Dá sa poslušnosť natrénovať?
Váš pes neposlúcha a vy si kladiete otázku, či sa dá pes poslušnosti naučiť aj neskôr? Dobrou správou je, že každý pes sa môže naučiť poslúchať. Samozrejme, najlepšie je, ak sa pes naučí najdôležitejšie základné povely ešte ako šteňa. Bez pochýb je jednoduchšie naučiť mladého psa správnemu správaniu než dospelého psa, ktorý už získal niektoré zlé návyky. Okrem toho existujú aj rozdiely medzi plemenami. Napríklad výcvik afgánskeho chrta, bloodhounda alebo vlčiaka, ktorí sú známi svojou tvrdohlavosťou, si určite vyžaduje viac znalostí a trpezlivosti než napríklad výcvik labradora alebo zlatého retrívera. Napriek tomu sa aj údajne ťažko cvičiteľní štvornohí priatelia dajú nasmerovať na tú správnu cestu.
Existuje mnoho výcvikových metód, ako psa naučiť základné povely, ktoré ľuďom uľahčujú spolunažívanie so psom. Ktorá z nich je tá správna, závisí od vášho psa. Rovnako ako ľudia, aj psy sú individuálne bytosti, ktoré reagujú na rôzne podnety. V každom prípade je vhodné navštíviť školu pre psov. Skúsený cvičiteľ bude vášho psa pozorne sledovať a rýchlo zistí, ktorá metóda u psa pravdepodobne povedie k najrýchlejšiemu úspechu. Váš pes si nielen precvičí požadované povely, ale aj vy sa naučíte, ako sa správať, aby vás pes počúval.
To, či vás pes počúva alebo nie, závisí od jeho vnútorných pohnútok. Poslušnosť sa mu musí vyplatiť. Aby ste mohli poslušnosť trénovať, tréning poslušnosti by mal byť pre psa predovšetkým zábavou. Zábavou a pozitívnou motiváciou sa psy učia oveľa rýchlejšie a spoľahlivejšie ako prílišnou prísnosťou alebo “tvrdou rukou”. Jednoducho povedané, ak po správnom vykonaní povelov “Sadni!”, “Zostaň!” alebo “K nohe!” nasleduje odmena, pes sa takto zachová aj nabudúce. Odmeny môžu byť rôzne: Môže to byť maškrta alebo obľúbená hračka, ale aj láskavé “potľapkanie po hlave” alebo nežné slová. V závislosti od situácie môže byť odmenou aj behanie na voľno. Napríklad, ak je psovi dovolené prebehnúť sa bez vodítka po tom, ako predtým poslúchol na povel “Zostaň!”, alebo ak sa pes môže hrať s inými psami po tom, ako poslušne chodil pri nohe a pokojne počkal, keď ste to od neho očakávali. Je dôležité, aby si pes skutočne spojil odmenu s požadovanou činnosťou!
Okrem zvládnutia základných povelov patrí k poslušnosti aj správna chôdza na vodítku. Nie váš pes by mal určovať smer, ale vy. Ukážte svojmu psovi, že chôdza na vodítku môže byť aj zábavná, a naučte ho niekoľko rôznych cvikov na vodítku na veľkej lúke. Slalomový beh, rýchly beh, prudké zastavenie, chôdza dozadu alebo rýchle zmeny smeru budú pre vášho psa určite veľmi vzrušujúce a bude vás pozorne sledovať. Vodítko by malo byť vždy voľné. Nepoužíva sa na to, aby psa “nútilo” ísť určitým smerom. Okrem toho, aby ste ho naučili, že zostane poslušne vedľa vás aj napriek vonkajším podnetom a pokušeniam, je dobré umiestniť hračky alebo krmivo do určitej vzdialenosti. Ak pes na vodítku ťahá a ponáhľa sa k objektu, bez komentára sa s ním vzďaľujte a zväčšujte tak vzdialenosť od hračky či maškrty. Až keď sa mu podarí zostať pokojný a dostať sa k objektu s voľným vodítkom, dostane ho od vás. Vyskúšajte, ktorá metóda výcviku vám a vášmu psovi najviac vyhovuje. Cvičiteľ psov vám poskytne mnoho ďalších tipov a ukáže vám triky na zlepšenie poslušnosti vášho psa. Nikdy nie je neskoro naučiť svojho psa poslúchať. Úspech závisí však od vás.
Čím skôr, tým lepšie? Toto heslo platí aj pre výcvik šteniatok. Mladí psi sú extrémne zvedaví a sú neustále otvorení novým skúsenostiam. Chôdza na vodítku patrí k základnému výcviku šteniatka. Pes neustále ťahajúci za vodítko urobí z každej prechádzky naozajstnú skúšku trpezlivosti. Veľkým problémom sa to stáva v prípade, že je pes veľkého plemena a je obtiažne ho zvládať, pokiaľ sa rozhodne ísť iným smerom než Vy. Problémy s chôdzou na vodítku vznikajú už v dobe, kedy je pes ešte malé šteniatko.
Pes myslí logicky, ale v porovnaní z človekom jednoduchšie. Pes je zviera žijúce vo svorke, ktoré rešpektuje svojho vodcu a podriaďuje sa mu. Aby pes mohol rozvinúť všetky svoje schopnosti potrebuje spoločnosť, duševnú a fyzickú stimuláciu. Každý pes je osobnosť, každý je inak inteligentný, znášanlivý a prístupný výcviku. Selektívnou plemenitbou človek niektoré vlastnosti vlka v jednotlivých plemenách potlačil, iné zase zvýraznil, čím vznikla vysoká variabilita v povahe psa. Aj keď sa povahy psov líšia podstata správania zostáva rovnaká u všetkých plemien. Povaha psa závisí od temperamentu a úžitkového zamerania psa.
Pes ako svorkové zviera má silne vyvinutý zmysel pre kolektívnu spoluprácu. Človek má z pohľadu psa vo svorke (rodine) vedúce postavenie. Je pre psa prirodzené podriadiť sa silnejšiemu jedincovi a vo svojej pozícii podriadeného bude spokojný v prípade, ak vedúci svorky svoje postavenie neohrozí. Keď pes vycíti, že miesto vodcu svorky je voľné, zaujme ho a začne vyžadovať poslušnosť od nižšie postavených jedincov, čiže ľudí, resp. len niektorých členov rodiny napr.
Poruchy správania vznikajú z viacerých príčin. Vo väčšine prípadov je za poruchu správania zodpovedný nesprávny prístup človeka ku svojmu štvornohému miláčikovi. Pes je veľmi inteligentný, ale nie je človek. Učí sa po celý život aj to dobré aj to zlé. Základným pravidlom, ako predísť poruchám v právaní je dôsledný výcvik a racionálny prístup majiteľa ku svojmu zverencovi. Každý výcvik poslušnosti podporuje vzájomný vzťah a uznanie človeka za vodcu svorky.
Psy boli vyšľachtené na to, aby pracovali, využívali svoje mentálne a fyzické schopnosti a boli bdelými strážcami. Mnohé dnešné psy však vedú nudný život, hoci väčšinou dostávajú pravidelnú stravu a všestrannú opateru. Dôležité je si uvedomiť, že psy nemajú morálne princípy dobra a zla, ale konajú na základe svojich pudov a predchádzajúcich skúseností. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že je lepšie zlozvyku predchádzať ako ho neskôr riešiť. Každý majiteľ psa si musí vopred určiť hranice, ktoré pes nesmie v jeho prítomnosti prekročiť. Pes je učenlivý a rýchlo si zapamätá čo dovolené má a čo nesmie. Problémom býva to, že majiteľ nie je dôsledný a keď raz psovi dovolí spať v posteli nemôže sa neskôr hnevať keď bude pes sedieť pri posteli a čakať kedy bude môcť zaujať miesto na pánovom vankúši. Pes nepochopí, prečo už nie je v posteli vítaný a pokúsi sa o to znovu. Preto, keď pes prejavuje nežiaduce prvky správania, na príčine je väčšinou naše vlastné správanie. Náprava môže byť úspešná len vtedy keď odhalíme svoje vlastné chyby a odstránime ich. Najefektívnejšie je zamedziť nevhodné správanie už v jeho zárodku tak, že psa odradíme od jeho úmyslu.
Ťahanie na vodidle: Psovi treba hneď na začiatku objasniť, že sa smie pohybovať len v dosahu vodidla a zamedziť mu, aby sa sústavným ťahaním na vodidle dostal k cieľom, ktoré ho lákajú. Mladé psy je spravidla ťažké naučiť chodí na vodidle bez ťahu, ale keď si zvykne, že ťahaním nič nedosiahne prestane. Len čo sa pes na obojku vzoprie krátkym energickým trhnutím ho pritiahneme k sebe a ideme ďalej rovnakým tempom. Po pritiahnutí vodidlo uvoľníme čo pes bude pociťovať ako príjemné.
Nerešpektovanie povelu „ku mne„: Pes, ktorý nerešpektuje povel „ku mne“ často privádza seba aj iných do nepríjemných alebo nebezpečných situácií. Zlým riešením je nedovoliť psovi voľne behať bez vodidla. Problém sa vyskytuje najmä u psov v období puberty, kedy pes skúša svoje možnosti a vôľu majiteľa. Najlepšie je začínať s výcvikom na pokojných miestach, kde nie je veľa rušivých momentov.
Vyskakovanie na ľudí: Tento zlozvyk je prirodzeným výrazovým prostriedkom psa a chce nás ním radostne pozdraviť. Aj keď pre majiteľov psov vyskakovanie nie je nepríjemné pre ostatných ľudí najmä ak ide o malé deti môže byť obťažujúce. Najlepšie je začať z odvykaním už vo veku šteňaťa. Pes musí mať možnosť radostne nás pozdraviť. Hladkajte ho len keď stojí na zemi. Skloňte sa k nemu, pretože dôvod prečo pes na vás vyskakuje je, že sa chce dostať bližšie k vašej tvári a rukám.
Nepretržité štekanie: Štekanie patrí do repertoáru prirodzeného správania psa. Jeho úlohou je ohlásiť prichádzajúcich alebo upozorniť na niečo nezvyčajné. Frekvencia štekania závisí u každého psa od jeho povahy a temperamentu. Psovi nemôžeme celkom zabrániť voalizácii, ale môžeme jeho hlasové prejavy utlmiť. Ak pes neprestajne šteká keď je sám, dôvodom je strach zo samoty. Naznačuje tým, že situácia je nad jeho psychické sily. Zmenu dosiahneme iba vtedy, keď pes prestane pociťovať samotu ako stres. Nátlakom a ostrými slovami dosiahneme skôr opak. Vhodným riešením je psa pred odchodom zamestnať hračkou alebo kosťou.
Nečistotnosť v byte: U psa, ktorý sa už dávno naučil čistotnosti, môže byť vyprázdňovanie v byte prejavom ochorenia. Pohnútky na vyprázdňovanie môžu byť rôzne. Najmä samce majú sklon značkovať cudzie územie. V takom prípade treba psa sledovať a zabrániť mu už nábeh na značkovanie. Znečistenie sa musí dôkladne očistiť, aby sa zabránilo preznačkovávaniu. Veľmi citlivé psy môžu na stresové situácie reagovať nečistotnosťou. Za takých okolností je trest nevhodný.
Hypersexualita: Prejavuje sa najmä u dospievajúcich jedincov. Vyskytuje sa častejšie u samcov. U kastrovaných zvierat sa zvláda ľahšie, hoci niekedy zvýrazní spávanie nadradenej suky. Náprava hypersexuálneho správania je zložitá v tom, že sexuálne pudy sú pre psa prirodzené. Môžete uplatniť prevahu vodcu a psovi dôrazným povelom „nesmieš“ alebo „fuj“ zabrániť vybíjať svoju sexuálnu energiu na iných psoch a ľuďoch. Krátkodobá izolácia je účinná.
Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov: Prenasledovanie pohybujúcich sa objektov vyplýva z prirodzeného spôsobu správania akým je „lov koristi“. Majiteľ psa musí prísne odmietnuť toto správanie, aby predišiel nebezpečným situáciám, ktoré môžu nastať pri prenasledovaní. Najväčšie nádeje na úspech sú vtedy, keď hneď od začiatku udržujete toto správanie pod kontrolou.
Agresivita ku psom: Príčiny agresívneho správania k iným psom sú často vyvolané nedostatkom spoločenského styku so psami vo veku šteňaťa a mladého psa. Samce majú väčší sklon k agresivite ako suky. Značnú úlohu hrá samčí pohlavný hormón testosterón. Pri agresívnych jedincoch môže pomôcť kastrácia. Kastrácia neurobí psa znášanlivejším. Správanie sa musí zmeniť sprievodným nápravným výcvikom. Zabránenie psovi vo voľnom pohybe nie je riešením. Dôležité pri náprave je, aby a psy stretli na neutrálnom území. Podľa možnosti vyberte k stretnutiu menej agresívneho jedinca, alebo jedinca opačného pohlavia. Psa sledujte, ale stojte bokom.
Agresivita k ľuďom: Napadnutie človeka psom je vážna situácia, ktorá si vyžaduje okamžité riešenie zo strany majiteľa. Často nie je jednoduché odhaliť príčiny agresivity a siahnuť po náprave. Pre vylúčenie ochorenia je vhodné konzultovať uhryznutie so zverolekárom. Ak sú príčiny čisto poruchou správania, odporúča sa vyhľadať pomoc odborného psychoterapeuta. Pes môže človeka uhryznúť z mnohých príčin. Najčastejšie zo strachu, pri presadzovaní dominancie, pri obrane majiteľa alebo majetku. Majiteľ agresívneho psa musí určiť príčiny agresie a nájsť vhodný spôsob nápravy. Inak treba pristupovať k dominantnému a inak k submisívnemu psovi. Všetky vyššie opísané poruchy správania sa dajú napraviť správnym prístupom v prípade, že pes je psychicky vyrovnaný. Psychická labilita môže byť dedičného základu, ale môže byť vyvolaná aj zanedbaním rannej socializácie šteňaťa zo strany chovateľa. V takom prípade pes prejavuje abnormálne správanie často bez zjavnej príčiny a jeho náprava je veľmi ťažká. V takom prípade je najlepším riešením vyhľadať pomoc odborníka, ktorý posúdi psychický stav psa a navrhne majiteľovi spôsob riešenia.
Podobne ako u ľudí aj u psov sa dajú rozlíšiť melancholické, cholerické, sangvinické a flegmatické povahy. Najohrozenejšou skupinou sú melancholický a cholerický jedinci, u ktorých z povahového založenia vyplývajú prehnané reakcie na podnety, vysoká vzrušivosť a nervozita. Takýto jedinci sú zväčša ťažšie ovládateľný. V stresových situáciách, ako je preprava autom, výstavy či návštevy u veterinára, môžu pomôcť prírodné homeopatické preparáty, ktoré zviera ukľudnia, ale neotupia jeho reakcie. Poruchy správania vyvolané psychickou labilitou sa dajú len ťažko odlíšiť od porúch vyvolaných nesprávnym prístupom majiteľa, pretože deviačné prejavy psa sú podobné. Psychicky labilné psy často preferujú deštrukčné správanie orientované na predmety, alebo sebadeštrukčné prejavy.