Nešvár dnešnej doby - stres. Poznáme ho my, bohužiaľ ho poznajú aj naši štvornohí kamoši. Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť. Nervózni psi majú zase sklon pri rôznych podnetoch upozorňovať svoje okolie vycerenými zubami, prípadne chniapaním okolo seba. Základom úspechu je silný vodca, teda vy. Ten, kto psíka podrží a ukáže mu, že veci, ktoré ho stresujú sú v poriadku a nemá sa čoho báť. Váš pokoj a sebaistota sú zdrojom k šťastnému životu psíka.
Čo spôsobuje nervozitu u psov a ako ju rozpoznať
Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej. Väčšinou sa týka menších psíkov, ktorých máme tendenciu chrániť pred všetkým, čo MY považujeme za nebezpečné. Psík býva mimoriadne uštekaný v situáciách - pri stretnutí s inými psami, s cudzími ľuďmi, s neznámymi alebo hlasnými zvukmi. Cerí zuby, vrčí alebo šteká na predmety v domácnosti. Odskakuje, odťahuje sa, uteká. V horšom prípade vrčí, keď je v situácii, kedy nevie odísť, alebo pri nečakaných dotykoch.
Podceňovanie výchovy a výcviku u menších psov „lebo neublíži, veď je malý“ vedie k neistote, ktorá sa preklápa do nervozity. Hlasné výkriky alebo nadšené výskanie na psa či strkanie ruky do tváre len zvyšujú nervozitu a môžu viesť k obranným reakciám. Pes nemá dôvod štekať na iných ľudí alebo zvieratá, pokiaľ je správne socializovaný a majiteľ neposkytuje príčinu na paniku.
Strkanie ruky do tváre, či pohľad na psa, ktorý chce priblížiť sa a omývať vás vôňou, môže byť nezmysel, pretože pes potrebuje priľahnúť len vtedy, keď sám rozhodne. Aj keď je pes malý, nesmie sa z neho robiť hračka a treba mu poskytovať pevné a jasné pravidlá.
Kľúčové signály stresu u psa
- nekľudné prestupovanie z labky na labku, uši stiahnuté dozadu
- zrýchlené dýchanie, dychčanie
- zrýchlený pohyb alebo naopak stuhnutosť
- odvracanie pohľadu, nízky postoj tela, stiahnutý chvost
- zrýchlené štekanie alebo vrčanie v nepokojných situáciách
Stresovým faktorom môžu byť rovnaké veci ako u ľudí: neznáme prostredie, nový člen domácnosti, priveľká spoločnosť ľudí alebo psov, nejasné povely a naše správanie voči psom. Ukázať psovi, že stresové faktory sú neškodné, je jedným z hlavných cieľov riešenia.
Postoj majiteľa ako základ úspešného zvládania stresu
Často počujeme: „on je taký vystresovaný“, „ona stále stresuje“. Treba prejsť od opisovania stavu k konketným krokom, ktoré pomôžu. Ako líder svorky by ste mali ukázať psíkovi, že to, čo ho stresuje, je v skutočnosti neškodné a že ste pri ňom na podporu, nie na útok. Spojte všetko, z čoho je nervózny, s niečím príjemným: pochúťky, hračka, pochvala, podľa situácie.
Pokladá sa, že dôležitá je prvotná socializácia psa medzi 3. a 16. týždňom života. Jemné hladkanie a pozornosť k signálom psa pomáhajú vytvárať pevné väzby a znižujú stres. Dýchanie počas hladenia by malo trvať 4 sekundy nosom a 6 sekúnd ústami; odporúča sa aj 5-minútová pauza bez mobilu na „dotyk v tichu“.
Konkrétne postupy na zvládanie stresu v rôznych situáciách
- ak je stres spôsobený neznámym prostredím, spojte mu ho s príjemnými prežitkami, hračkami a pochútkami
- ak je stres z nového člena rodiny, postupujte rovnako a venujte mu rovnakú pozornosť
- ak je stres zo zhlukov ľudí, pozvite priateľov s hračkami a pochútkami a nech sa pohybujú nenútene v prítomnosti psa
- ak má stres z väčšieho počtu psov, nenechajte ho hneď do psej škôlky, nechajte mu čas a interakciu s inými psami prostredníctvom hračky alebo pochútok
Pri zvládaní separačnej úzkosti je kľúčová postupná expozícia: najprv odchod na pár minút, neskôr dlhšie. Pes musí zostať na pelechu a vy sa počas odchodu len pripomínate rutinou, nie kričaním či zbytočnými gestami. Príkladom je postupné simulovanie odchodu - odložení bundy a kľúčov, 2-3 kroky v dverách a návrat do pokoja. Takto sa vygradováva poslušnosť bez vyvolania paniky.
Ak máte pri odchode pocit znepokojenia, najprv sa upokojte vy. Rozrušenie z očakávania jeho reakcie len posilní jeho napätie. Hračka alebo špeciálne desenzitizujúce pomôcky môžu pomôcť. Napríklad: hračky s tlkotom srdca alebo „zdôverlené“ hlásky na pohodu, ktoré smerujú k správnemu správaniu a k odměne.
Výchova a prostredie
Nútiť psa k dlhému odpočinku v klietke alebo garáži nie je riešenie; môže sa stať, že sa zúfalo snaží dostať von a zdemoluje prostredie alebo si ublíži. Nie je dobré zatvárať psíka do jednej miestnosti, ktorá mu nijako nepomôže. Odborná pomoc je vhodná, ak si s problémom nedokážete poradiť sami. U malých psov je tiež dôležitá pevná, pokojná výchova a jasné pravidlá - to všetko pomáha znižovať nervozitu a zlepšuje vzťah s majiteľom.
V rámci tréningu je dôležité rozdeliť príčiny správania od jeho prejavu. Pes môže štekotať z hnevu, strachu alebo z túžby po pozornosti; dôležité je chápať kontext a neodmeňovať strach alebo podráždenie. Pozitívny tréning, ktorý odmeňuje správne a poskytuje jasné ciele, je efektívnejší než metódy založené na strachu alebo dominancii.
Praktické tipy pre majiteľov
- stavte psíka do psieho kútiku s pelechom a vodou; buďte konzistentní v pravidlách a hraniciach
- naučte deti správne pristupovať k psom: nekričať, neobjímať zle, hladkať psa po boku a hrudníku, nie na hlave alebo chvoste
- rozdielne potreby starších psov - prispôsobte tempo a aktivity ich zdravotnému stavu
- dbajte na správnu dentálnu hygienu, srst a kožu; pravidelné čistenie a kefovanie znižujú stres a zlepšujú pohodu
- pozorno sledujte signály calmingu - očný kontakt, uvoľnené telo, mäkké oči, otvorená tlamа
Podpora a terapia
Ak váš pes preukázateľne trpí akoukoľvek formou úzkosti, ideálne je vyhľadať odbornú pomoc. Nie trénera ani cvičák, ale človeka so skúsenosťou v korekcii chovania u psov, ktorý vie trpezlivo vysvetľovať postupy a prečo a nebude tlačiť na výsledky za 3 dni. Krútiť štrk s tabuľkami alebo trápne pokusy nie sú riešením; nahliadnutie do psychiky psa a postoj majiteľa sú kľúčom k zmenám.
Podarené príbehy a vedecký kontext
Terapia so psom má dlhú históriu a ukazuje zníženie stresu a zlepšenie nálady. Oxytocín zvyšuje sa pri objatí a kontaktu, čo znižuje kortizol a zlepšuje pohodu. Domestikácia posilnila schopnosť psa vnímať ľudský hlas, gestá a emócie. Krátke a vedomé pohladenie môže viesť k znižovaniu krvného tlaku a srdcového tepu, a tým zlepšuje celkovú pohodu majiteľa i psa. Upozorňujeme, že pevnú hranicu medzi dotykom ako odmenu a dotykom ako prekážkou musíme rešpektovať.
Pri adopcii alebo zoznamovaní s novým psom je dôležité mať jasnú predstavu o tom, čo od psa očakávame a aké sú jeho potreby. Každý pes je osobnosť a potrebuje iný prístup. Tréning by mal byť založený na pozitívnej motivácii a vedeckých poznatkoch, bez fyzických trestov, s dôrazom na bezpečnosť a pohodu.
Separačná úzkosť – Ako zabrániť tomu, aby sa váš pes stresoval, keď ho necháte samého
Tabuľka: Príznaky a riešenia stresu u psov
| Príznak | Možný dôvod | Riešenie |
|---|---|---|
| Štekanie na okoloidúcich | Nedostatok socializácie | Socializácia, pozitívny tréning |
| Izolácia alebo zmena postoja | Stres z prostredia | Postupné zvykanie, rutiny |
| Demolácie a útek | Separácia alebo strach | Bezpečná zóna, tréning samostatnosti |