Pes nevie vyskočiť: Príčiny a riešenia

Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť.

Príčiny stresu a nervozity u psov

Nešvár dnešnej doby - stres. Poznáme ho my, bohužiaľ ho poznajú aj naši štvornohí kamoši. Nervózni psi majú zase sklon pri rôznych podnetoch upozorňovať svoje okolie vycerenými zubami, prípadne chniapaním okolo seba.

Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej. Väčšinou sa týka menších psíkov, ktorých máme, bohužiaľ, tendenciu chrániť pred všetkým, čo MY považujeme za nebezpečné.

Psík býva mimoriadne uštekaný, v mnohých situáciách - pri stretnutí s inými psami, pri stretnutí s cudzími ľuďmi, pri stretnutí s neznámymi alebo hlasnými zvukmi, šteká na predmety v domácnosti, ktoré spôsobujú hluk, alebo sú preňho neznáme. Odskakuje, odťahuje sa, uteká. V horšom prípade vrčí, keď je v situácii, kedy nevie odísť, cerí zuby, znervózňujú ho nečakané dotyky.

Podceňovanie výchovy a výcviku u menších psov "lebo neublíži, veď je malý", často vedie k nedostatku pevných a jasných pravidiel a to vedie k neistote, ktorá sa preklápa do nervozity. Malý pes má čo robiť, aby to zvládol vo svete "obrov".

Ochrana šteniat pred inými psami, prístup "nechytajte ho", keď chce šteniatko niekto pohladkať, toto u psov vyvoláva nedôveru k iným psom a nedôveru k ľuďom. To vedie k nervóznemu štekaniu a vrčaniu, keď sa priblíži iný pes, bez ohľadu na to, či je alebo nie je reaktívny. K štekaniu na okoloidúcich a vrčaniu, keď sa niekto psíkovi prihovorí, nehovoriac o tom, že by sa ho chcel dotknúť.

Áno, často robia chybu aj okoloidúci psíčkari, nadšené výskanie na psa, ani strkanie mu ruky do tváre u psa nefunguje. Hlasné (aj keď nadšené) výkriky "ty si krásny psík", alebo "poď ku mne, ja mám doma tiež takého" nervózneho psíka iba zneistí a môže vyvolať obrannú reakciu (útek alebo útok). Strkanie ruky do tváre je tiež nezmysel, pes musí mať možnosť sa k vám priblížiť a ovoňať vás dobrovoľne, keď sa rozhodne sám, potom mu môžete strčiť ruku pred tvár, prípadne ho pohladkať a prehovoriť naňho, ideálne pokojným hlasom.

To, že je pes malý neznamená, že je hračka. Ale podporovanie nervozity voči ľuďom panickým "nechytajte ho" alebo "uhryzne vás" a podobne iba situáciu zhorší.

Vety typu "je to také plemeno, je uštekané", prípadne "on je taký od malička", "ona šteká na každého" a pod. už počul asi každý z nás. Aj keď mnohé plemená su vokálnejšie, než tie ostatné a viac sa prejavujú hlasom, žiadna z tých viet nie je pravdivá. Pes nemá dôvod štekať na iných psov, zvieratá ani ľudí, pokiaľ je správne socializovaný a pokiaľ jeho majiteľ nedá príčinu na paniku.

Niekedy to, čo považujeme za milé a rozkošné u šteniatok, stáva sa nebezpečným alebo otravným v dospelosti. A niekedy veci, ktoré nám pripadajú mimoriadne zábavné na malej čivave, či jorkšírovi, by nám nepripadali také zábavné na rotweilerovi alebo staffordovi. Hryzenie rúk u šteniatok, trhanie papúč či ponožiek, kňučanie a štekanie ako prosba o jedlo, keď vy jete, vyskakovanie na ľudí od radosti, to všetko stráca čaro, keď psík dospeje. Ale keď ste to považovali za milé, keď bol šteniatko a teraz mu to zakazujete a trestáte ho, vyvoláte u psíka neistotu a tá vyvolá nervozitu.

Nervozita a stres u malých psíkov (čivava, jazvečík, jorkšír a pod.) má rovnako nepriaznivý vplyv na ich mentálnu pohodu, dokonca na ich fyzické zdravie, ako u veľkých psov. Len preto, že malý pes vyzerá v záchvate stresu alebo úzkosti roztomilo a zábavne (keď vás nechce pustiť sadnúť si k niekomu na gauč a "bráni" svojho pána, keď naháňa vysávač a zase pred ním uteká, keď "roztomilo" šteká 5 kg pes na 50 kg psa a stavia sa do "útočnej pozície" a následne zdupká) neznamená, že ho takáto situácia nestresuje a je preňho príjemná.

Pokiaľ na psíka kvôli chovaniu, ktoré vám nevyhovuje zvyknete kričať a dookola opakovať "fuj, fuj, fuj" alebo "nesmieš, nesmieš, nesmieš" a podobné "zákazové" slová, prestaňte s tým. Hneď. Krik nepomáha pri výchove ani výcviku ani najmenej. Ukážte psíkovi, aké chovanie od neho očakávate a odmeňte ho za to. Ignorujte chovanie, ktoré sa vám nepáči - skákanie, "žobranie" o jedlo a pod. a odmeňte slovne alebo fyzicky, keď chovanie zmení. Spojte mu všetko, z čoho je nervózny, s niečím príjemným: pochúťky, hračka, pochvala, podľa situácie.

Ak si s tým neviete dať rady, požiadajte o pomoc ľudí, ktorí sa tým zaoberajú na profesionálnej úrovni.

Často počujeme povedať ľudí - "on je taký vystresovaný", "ona stále stresuje". Čo to ten stres u psa je a ako sa prejavuje? Psa v strese spoznáme podľa reči jeho tela. Nekľudné prestupovanie z labky na labku, uši stiahnuté dozadu, strnulý postroj tela, stiahnutý chvost, zrýchlené dýchanie, až dychčanie, uhýbanie pohľadom a odvracanie hlavy, spomalené neisté pohyby.

Stresovým faktorom môžu byť rovnaké veci ako u ľudí. Neznáme prostredie, nový člen domácnosti, sťahovanie do nových priestorov, priveľká spoločnosť ľudí, či psov. Taktiež tento stav môžu vyvolať nejasné alebo rozporuplné povely, ktoré im dávame my. Prípadne naše chovanie voči psom, kedy sa im snažíme pomôcť tým, že ich ľutujeme, chlácholíme, držíme ich čo najďalej od stresového faktoru, namiesto toho, aby sme im ukázali, že nie je dôvod na stres a my sme tu preňho, aby cez to prešiel bez paniky.

Ukážte psovi, že to, čo mu spôsobuje stres, je v skutočnosti neškodné. Ako jeho líder je na vás, aby ste sa postavili k situácii s rozvahou a pokojom.

Ak je zdrojom stresu neznáme prostredie, spojte mu ho s príjemnými prežitkami. Máte k dispozícii viacero nástrojov, obľúbené hračky, pochúťky, hry, všetko, čo jeho mozog odvráti od stresového faktora.

Ak je to nový člen rodiny, postupujte rovnako, či už je to dieťa, nový psík alebo nové iné zvieratko, spojte mu jeho prítomnosť s príjemnými prežitkami a nezabúdajte venovať mu rovnakú pozornosť, ako novému členovi.

Ak mu vadí veľké množstvo ľudí, pozvite domov čo najviac priateľov a známych, vyzbrojte ich hračkami a pochúťkami a požiadajte ich, aby ich okolo seba nenútene a kľudne pohadzovali, zatiaľ čo sa budú pohybovať v prítomnosti psíka. Samozrejme, začnite menším počtom ľudí, postupne ho zvyšujte.

Ak má stres z väčšieho množstva psíkov, určite nie je dobrý nápad dať ho hneď do psej škôlky, či doviesť na cvičák, ale rovnako môžete požiadať ostatných majiteľov psíkov, aby sem tam pohodili nejakú pochúťku, keď budú prechádzať so svojim psíkom, prípadne vy zamestnajte mozog svojho psíka v prítomnosti ďalších psov obľúbenou hračkou a pod.

Ozbrojte sa TRPEZLIVOSŤOU, takéto veci idú pomaly, ale úspech sa určite dostaví.

Separačná úzkosť

O separačnej úzkosti sa už popísalo veľa. Niektorí sú za to, že ide o vrodenú predispozíciu, iní sú presvedčení, že ide o získanú záťaž. Nech je to akokoľvek, je to niečo, čo sa veľmi ťažko zvláda a je to smutná a bolestivá skúsenosť pre psíka, aj pre milujúceho majiteľa.

Avšak! Mnohí si chovanie svojho psa vysvetľujú ako separačnú úzkosť, pretože všade sa dočítate, že psík, trpiaci týmto stavom, je deštruktívny. Keď máte doma šteniatko a odchádzate z domu a šteniatko kňučí za dverami, nemusí ísť práve o úzkosť z odlúčenia, iba o bežný prejav "prekvapujúcej samoty". U šteniatok máte veľa možností, ako ho pripraviť na to, že nebudete stále doma a bude musieť tráviť čas aj osamote.

Ak ide o dospelého psíka, ktorý kňučí, keď odídete z domu, rovnako nemusí ísť o prejav úzkosti. Pokiaľ si pokňučí a potom je kľud, keď sa vrátite a on je spokojný a rád, že vás vidí a vy vidíte, že práve vstal a prišiel vás privítať, je to všetko v poriadku, prípadne môžete popracovať na svojich odchodoch z domu, aby boli úplne bez kňučania.

Ak však psík kňučí a zavýja za dverami hodiny, to už nebude úplne v poriadku a je čas začať situáciu riešiť. Avšak najhoršími a jednoznačnými prejavmi úzkosti sú deštruktívne útoky na dvere, často okná a všetko, čo sa nachádza v okolí psíka v čase najhoršieho záchvatu paniky. Psík má tendenciu nájsť cestu von za každých okolností - ničí dvere, snaží sa dostať cez plot, často cez okná (pokiaľ sa tadiaľ dá dostať von, napr. z domu, garáže a pod.). Demoluje celé svoje okolie v panike a neskutočnom strese a napätí. Sú rozličné stupne, často to trvá 30 minút, ale sú prípady, kedy tento záchvat môže trvať aj hodiny.

Isté je, že množstvo foriem úzkosti sa vyskytuje u psíkov adoptovaných z útulkov alebo nájdených na ulici. Bohužiaľ, obvykle nikto nevie povedať, čím si psík prešiel, takže je ťažké určiť, či bola predispozícia vrodená alebo je to získaný problém. Nič to však nemení na veci, že problém je tu a je ho potrebné riešiť.

Taktiež pokiaľ má psík tendenciu byť príliš "prilepený" k nejakému členovi rodiny, má problém zostať sám, neustále vyhľadáva vašu spoločnosť, aj keď je v prítomnosti iných psíkov, s ktorými by sa mal hrať, venujte tomu pozornosť a pracujte na jeho "osamostatňovaní", aby ste nepodporili vývoj akejkoľvek formy úzkosti z odlúčenia. Podporovanie takéhoto správania, aj keď je to z tej najväčšej lásky, povedie k zhoršeniu problému, namiesto k zdravému vzťahu so šťastným psíkom.

Veta "nemôžem od neho odísť na dlhšie ako ..." je síce z vašej strany akousi formou láskyplného sebaobetovania, ale psíkovi to nepomôže a problém sa bude prehlbovať. A keď jedného dňa nebudete mať možnosť tráviť so psíkom toľko času, v živote sa môže stať čokoľvek, budete sa trápiť výčitkami svedomia a psychická pohoda bude preč. Nechať psíka samého a naučiť ho, ako to má akceptovať a zvládať, nie je nedostatok lásky!

Riešenia a rady

Základom úspechu je silný vodca, teda vy. Ten, kto psíka podrží a ukáže mu, že veci, ktoré ho stresujú sú v poriadku a nemá sa čoho báť. Váš pokoj a sebaistota sú zdrojom k šťastnému životu psíka.

Pevná a pokojná výchova, základný výcvik a dodržiavanie pravidiel neznamenajú nedostatok lásky.

Pokiaľ váš psík preukázateľne trpí akoukoľvek formou úzkosti, ideálnym riešením je vyhľadať ODBORNÚ POMOC. Nemáme na mysli trénera ani cvičák, ani odborné rady typu "strašte ho a on sa prestane báť". Ani veterinárna staroslivosť nie je to, čo máme na mysli, aj keď mnohí veterinári sa zaoberajú aj takýmito problémami psov, nemyslíme však lieky na upokojenie. Existujú ľudia, ktorí majú skúsenosti s korekciou chovania u psov, vedia trpezlivo vysvetľovať, ako postupovať a prečo a nebudú od vás očakávať výsledky za 3 dni, ani vás tlačiť do extrémnych výkonov a vyčítať vám, keď urobíte nechtiac chybu.

Dovtedy, alebo pokiaľ ide o miernejšiu formu úzkosti, minimálne dbajte na to, aby ste psíka nezatvárali do jednej miestnosti, kde už nemá čo zničiť, alebo aby nezničil viac. Psíkovi to nepomôže, bude sa zúfalo snažiť dostať aj z tej miestnosti a možno ešte intenzívnejšie a jeho psychika bude trpieť a mohol by si ublížiť. Sú známe prípady, kedy sa psík pokúsil dostať z domu cez okno na druhom poschodí domu a susedia volali o pomoc, lebo po streche behal splašený pes. Je úplne zbytočné zatvárať ho do klietky, aby si neublížil. Bude sa z nej snažiť dostať všetkou silou a sú psi, ktoré zdemolujú aj klietku a môžu si práve tam ublížiť. Nezatvárajte ich do garáže, sú známe prípady psov, ktorí postupne zdemolovali garážové dvere natoľko, že sa aj tak odtiaľ dostali von. Sú psi, ktorí sa snažia preskočiť plot tak zúfalo, že si ublížia fyzicky.

Nepristupujte k nim s ľútosťou a nesnažte sa urobiť "čo im na očiach vidíte" ako satisfakciu za to, že musíte odísť z domu. Nie je riešením psíka všade ťahať so sebou, vôbec neodchádzať z domu, odchádzať tak, aby vás "nevidel", nevracajte sa 5x, aby ste ich ubezpečili, že sa vrátite, nič z toho nepomôže a situácia sa bude postupne len zhoršovať.

Odborná pomoc je na mieste, nakoľko ak ste doteraz s problémom nepohli, pravdepodobne neviete sami posúdiť, ako vážny problém je a ako dlho bude trvať ho odstrániť, resp. zmierniť na minimum. Ale vo všeobecnosti platí, že musíte byť mimoriadne trpezliví, robiť maličké krôčiky, ale nepoľavovať.

Napríklad môžete všetky činnosti, ktoré sú spojené s vašim odchodom, všetku rutinu ako zobrať kľúče, obliecť si bundu, zobrať si tašku, obuť si topánky a pod. začať robiť počas dňa bez toho, aby ste reálne odišli. Panika v hlave psíka začína prvým krokom, ktorý vedie k vášmu odchodu. Takže prídite k vešiaku, zveste bundu, oblečte si ju, urobte 2-3 kroky, vráťte sa k vešiaku, bundu zaveste naspäť a choďte si sadnúť k stolu. O nejaký čas sa postavte, zoberte kľúče, zastrčte ich do zámky, zaštrkocte, znova ich vytiahnite, vráťte na miesto a sadnite si na gauč. Potom zase vstaňte, choďte si obuť topánky, pristúpte k dverám, počkajte pár sekúnd, vráťte sa, vyzujte si topánky a choďte si urobiť kávu:)

Takto to opakujte čo najčastejšie, až kým psík prestane na tieto podnety panicky reagovať. Nezabúdajte však, že to musíte robiť pokojne a bez toho, aby ste tomu pripisovali akýkoľvek význam. Nechoďte psíka zakaždým chlácholiť a nežeňte sa k nemu pri každej zlej reakcii. Ukážte mu, že to nič neznamená a je to v poriadku. Pokiaľ vás to rozrušuje, najskôr sa upokojte vy, keď začne stúpať vaša nervozita z očakávania jeho reakcie, jeho reakcia bude bezprostredná a silnejšia.

Nezosiľňujte jeho reakciu tým, že mu budete niečo vysvetľovať a pripravovať ho na to, čo idete urobiť.

Zoberte hračku, dajte ju psíkovi, ukážte ako funguje, alebo ako sa s hračkou môže hrať a keď sa začne hrať, choďte do vedľajšej miestnosti. Pokiaľ vás psík bude nasledovať, vráťte sa s ním späť, opäť mu dajte hračku, pokojne povedzte zostaň a choďte znova do vedľajšej miestnosti. Opakujte až kým psík nezostane s hračkou na mieste.

Majte na mysli, že nejde o bežného psíka, ktorý po dvoch usmerneniach urobí, čo od neho chcete. Môže to trvať naozaj veľmi dlho, buďte trpezliví a skúšajte to dookola.

Keď sa vám to konečne podarí, je čas na ďalší krok, je čas opustiť byt/dom. Postupujte rovnako, ako pri odchádzaní do vedľajšej miestnosti, ale tentokrát naozaj odíďte z domu. Choďte o poschodie nižšie, či vyššie, odíďte k vedľajšiemu domu, podľa toho, či bývate v byte alebo v dome. Počkajte pár minút a vráťte sa späť. Pokojne a pomaly, bez stresu a nervozity, ukážte psíkovi, že sa nič nedeje a vy ste s tým v pohode a od neho očakávate to isté, lebo mu nehrozí nebezpečenstvo. Opäť nezabúdajte na to, že vaše psychické rozpoloženie je pre psíka mimoriadne dôležité! Opakujte až kým neuvidíte, že po návrate je psík na svojom mieste...

Pes občas nerobí to, čo od neho žiadame. Otravne musíme opakovať povel niekoľko krát - hlasnejšie a prísnejšie každý jeden raz, zvyčajne s veľmi malým efektom. Často je pes označovaný ako tvrdohlavý. Je predsa jednoduché myslieť si, že to je dôvod toho, že nepočúva. Poviete, aby prišiel k vám a on si miesto toho ľahne a pozerá na vás bez pohnutia. Alebo hrá s Vami hru „Chyť ma“. Inokedy ho požiadate, aby sadol a namiesto toho otočí hlavu inam alebo horšie, odkráča preč. Myslíte si: „Ale on to predsa vie.“ Nuž, sú tu aj lepšie vysvetlenia toho, prečo sa to deje a to, že pes je „tvrdohlavý“ nie je jedným z nich.

Možné príčiny môžu zahŕňať jednoduché veci ako: pes trpí bolesťami chrbta a snaží sa vyhnúť aktivitám, ktoré bolesť vyvolávajú, alebo to, čo používate ako odmenu, nie je pre psa dostatočne chutné, motivujúce ...

Často predpokladáme, že vydávame povel, ale náš pes nevie, že to patrí jemu. Ako to má vedieť? Je to naša práca, ujasniť, že povel adresujeme jemu, predtým než samotný povel vyslovíme. Predstavte si, že čakáte v reštaurácii pri bare spolu s ďašími skupinkami ľudí a čakáte, kým sa uvoľní stôl. Príde čašník, zoberie menu a oznámi: „Nasledujte ma prosím“. Na koho to povedal? Musíte dať psovi vedieť (alebo komukoľvek inému), že hovoríte na neho a to buď oslovením, alebo očným kontaktom, pred tým než začnete. Dobrý spôsob je začať oslovením, ešte lepší je osloviť psa a počkať na potvrdenie, že Vás počul, potom povedzte to, čo chcete, aby urobil. Toto je obzvlášť praktický zvyk aj v prípade,že v domácnosti žije viac psov, alebo ste vonku s viacerými psami. Preto, ak je Váš pes stále niečim rušený a Vy ho chcete privolať, vyslovte najskôr jeho meno. Možno bude potrebné pridať aj nejaké zvuky ako cmukanie či pískanie.

Váš pes jednoducho nepozná povel, ktorý mu dávate, tak dobre, ako si myslíte. Ak dáte psovi povel a niekedy dostanete správnu odpoveď, neznamená to, že zvyšok času si jednoducho vyberá, že to neurobí. Je úplne možné, že keď to urobil správne, iba tipoval. Toto je dosť jednoduché opraviť pomocou zábavných hodín tréningu.

Poďme si to rozobrať na povele „Ľahni“.

1. Buďte tvárou oproti psovi (napr. obaja seďte).
2. Bez slova, pomaly posúvajte ruku smerom k zemi v rovnakej vertikálnej línii, tak aby pes ruku nasledoval. Predlaktia a hruď psa by mali spočinúť na zemi. Ak sa postaví, robili ste úkon prirýchlo a mali by ste spomaliť.
3. Keď sa vaša ruka dotkne zeme, pomaly ju posúvajte po zemi smerom k sebe. Mali by ste opísať písmeno L - od nosa psa k zemi vertikálna časť, od zemi ku vám horizontálna.
4. V sekunde, keď sa jeho lakte dotknú zeme a on je v správnej pozícii „označte“ správne správanie kliknutím na klikri alebo slovom „áno“ a dajte psovi odmenu na zem medzi jeho predné labky. Preferujem dať pamlsok na zem namiesto toho, aby bol daný psovi priamo do úst, pretože pamlsok na zemi ho povzbudí v tom, aby zostal v danej pozícii.
5. Zopakujte túto časť tréningu ešte dva alebo tri razy (s pamlskom), potom rýchlo pokračujte ten istý cvik, ale bez pamlsku. Teda prázdnou rukou opisujete písmeno L.
6. Zopakujte túto časť s prázdnou rukou ešte niekoľko krát. Týmto opakovaním učíte psa reč tela / signál rukou pre povel „ľahni“. Všimnite si však, že doteraz ste nepoužili verbálne povel „Ľahni“, v tejto chvíli používate len gesto rukou. Aj keď to vyzerá ako príliš jednoduché cvičenie pre vás a vášho psa, nezabudnite, že idete s cvičením od nuly s úsilím urobiť to tento krát lepšie.
7. Vyslovte meno psa a za ním povel „Ľahni“ (alebo akýkoľvek príkaz, ktorý precvičujete). Po vyslovení mena a vyslovení povelu (nie pred ani počas neho), urobte gesto rukou od ňufáku po zem. V tejto chvíli ešte nieje nutné opísať celé písmeno L. Pohybujte od ňufáku rukou k zemi pomaly a s rukou pri zemi počkajte či si váš pes ľahne. Dajte mu sekundu - dve, aby nad tým popremýšľal. Je dôležité, aby ste nevyslovili povel a nerobili gesto rukou naraz. Chcete aby si váš pes vytvoril asociáciu medzi verbálnym povelom a gestom, ktoré už pozná. Chcete, aby si dal 2+2 dohromady „Ahá už viem. Ten zvuk čo vydáva je vždy nasledovaný týmto gestom. To viem čo znamená!“ Keď si ľahne, povedzte „áno“ a dajte odmenu na zem medzi jeho predné labky. Opakujte toto cvičenie niekoľko krát po sebe.
8. Teraz, vyslovte jeho meno s príkazom - „Fido, ľahni“, ale nepoužite gesto rukou. Pozerajte sa na podlahu pred psom a dajte mu pár sekúnd, aby o tom popremýšľal. Ak neurobí žiadny pohyb do 10-15 sekúnd, ticho mu ponúknite gesto rukou. Odmeňte ho, ak leží. Neopakujte slovný povel. Skúste opakovať túto časť cvičenia až po kým si neľahne len na slovný povel.
9. Keď už pochopil slovný povel „ľahni“, je na čase začať trochu meniť koncept. Zmeňte izbu, skúste to vonku. Skúste povel vysloviť, zatiaľ čo sedíte na stoličke (nezabudnite používať jeho meno), alebo stojíte pred ním, skúste pri tom držať loptu, ... Zakaždým, keď vykoná daný povel, odmeňte ho. Neskôr, keď ste si istý, že rozumie Váš povel v rôznych situáciách, môžete ho začať odmeňovať „skutočnými živými odmenami“ namiesto pamlskov. Požiadajte, aby ľahol a potom sa ponaťahujte s jeho obľúbenou hračkou.

Týmto opakovaním učíte psa reč tela / signál rukou pre povel „ľahni“. Všimnite si však, že doteraz ste nepoužili verbálne povel „Ľahni“, v tejto chvíli používate len gesto rukou.

Tento názov „otrávený povel“ je ilustratívny. Znamená, že sa povel stal pre psa nepríjemným na vykonanie. Čo môže byť komplikovaný problém na vyriešenie. Váš pes zvykol šťastne odpovedať na povel a teraz, keď ho vyslovíte, sklopí uši a začne sa zakrádať preč. Občas mimovoľne spôsobíme, že pes si vytvorí negatívnu asociáciu medzi povelom a udalosťou, ktorú považuje za odpornú alebo desivú. Ďalšia možnosť je príčina v prostredí, ktoré predpovedá nepríjemnú vec. Povedzme, napríklad, že zdvihnete vodítko a pes sa utečie schovať predtým, než vôbec dostanete možnosť mu ho pripnúť.

Tá komplikovanejšia cesta zmeniť myslenie psa pri predstave, ktorú považuje za odpornú, je vysvetlená nižšie. Odvtedy, ako si vybudoval negatívnu asociáciu s príkazom, je Vašou úlohou mu pomôcť vybudovať novšiu, príjemnejšiu asociáciu.

• keď pes sadne potom, čo počuje povel, dostane extra chutnú domenu (zvoľte jednu konkrétnu odmenu, ktorú za iný povel nedostáva napr. - syr pes dostane len vtedy, ak sadne po tom, čo dostal povel, aby sadol.
• Jednoduchší spôsob zmeny správania zahŕňa jednoducho nový povel. Nie je to tak, že musíte použiť povel „sadni“ práve na tento typ správania. Naozaj môžete použiť akékoľvek slovo, aké chcete, napríklad aj „špagety“, ktoré bude znamenať ľahnutie. Psovi je to jedno, on si spojil slovo s gestom a odmenou.

Pokiaľ plánujete adoptovať psíka z útulku, alebo si akýmkoľvek spôsobom idete zaobstarať psíka a nie ste si istý jeho históriou (alebo viete, že predchádzajúci psíkov osud nebol pozitívny), pouvažujte nad zmenou mena, keď príde bývať k Vám a Vašim blízkym. Ak psík často počul svoje meno iba v kontexte trestu („Fido, NIE! Zlý pes!“) možno bude mať vybudovanú negatívnu asociáciu s týmto menom. Inak povedané, jeho vlastné meno môže pre neho predstavovať otrávený povel a indikovať mu niečo zlé.

Pri zrútení rozlišujeme dva typy. Jedným z nich sú mdloby, kedy pes ochabne a klesne. Druhým variantom sú kŕče, kedy pes stuhne a nekontrolovateľne sebou šklbe. Zvyčajne ani jedna z týchto epizód netrvá dlhšie ako niekoľko sekúnd, maximálne 2-3 minúty. Nutné je zachovať pokoj a nesnažiť sa so psom hýbať. Pri záchvate stlmíme v miestnosti svetlo a správame sa ticho, čo najviac to ide. Akonáhle sa pes preberie, bude potrebovať dostatok času na zotavenie. Tiež by ste mu mali dodávať pocit istoty a zavolať veterinári. Po zrútení pes potrebuje byť v teple, ak je to možné, prikryjeme ho dekou alebo kabátom či bundou. Počas zotavovania je zvlášť nutné zaobchádzať so psom veľmi vľúdne.

Mdloby sa prejaví vo chvíli, kedy má mozog nedostatok kyslíka alebo základných živín, ako je napríklad glukóza. Mdloby však môžu byť spôsobené aj zlým krvným obehom, za ktorým môže byť skrytá srdcová slabosť. Ďalšou príčinou mdlôb býva zlá priechodnosť dýchacích ciest.

Príznakom mozgové poruchy býva záchvat kŕčov. Najčastejšie sa jedná o epilepsii. V takom prípade bude psovi trvať rekonvalescencia dlhšie ako u prostých mdlôb. Zrútenie sprevádzané kŕčmi môže spôsobiť aj cukrovka, alebo porucha metabolizmu pečene či obličiek. V týchto prípadoch môže nasledovať kóma, pokiaľ nedôjde k lekárskemu zásahu.

Ak bol pes v nedávnej dobe zranený, môže dôjsť k vnútornému krvácaniu.

tags: #pes #nevie #vyskocit