Niektoré plemená sú často označované za agresívne. Ich povahy môžu byť ďaleko od tejto stigmy. Avšak niektoré psy majú určite charakteristické črty, ktoré z nich robia viac agresívnych jedincov. Všetko sa ale dá zvládnuť s kvalitným tréningom.
Ktoré plemená sú často označované za agresívne a prečo
Pitbuly, vrátane amerického pitbulteriéra, stafordšírského teriéra a stafordšírskeho bulteriéra, majú veľmi zlú povesť. Aj keď tieto plemená prekypujú láskou, je o nich známe, že vedia byť poriadne agresívne. Avšak, s adekvátnym výcvikom a správnou socializáciou, sú veľmi inteligentní a lojálni. Ich povaha je výrazne ovplyvnená výchovou od mladosti.
Rotvajler - tieto bojové psi boli pôvodne chovaní na ochranu dobytka a prácu. Ich silná telesná konštrukcia a inteligencia ich robí unikátnymi na tieto aktivity. Na druhej strane majú rozvinutý prirodzený inštinkt na ochranu, ktorý môže viesť k rezervovanému správaniu voči cudzím osobám. S dôkladným tréningom a a dobrou dávkou socializácie však prejavujú vernosť a oddanosť.
Doberman-dobermani sú veľmi energickí a inteligentní psi. Už len pri pohľade na nich sa viacerým z nás ježia chlpy na chrbáte. Nemusíte sa ale báť. S dostatočným výcvikom a fyzickou aktivitou sú dobermani pokojní a oddaní. Ich silný ochranný inštinkt vyžaduje náležitú výchovu pre optimálny rozvoj ich osobnosti. Rozhodne to nie je plemeno pre začiatočníkov.
Nemecký ovčiak - patria medzi najobľúbenejšie pracovné plemená. Ich všestrannosť a schopnosť učiť sa rôzne úlohy sú dobre známe. Pri správnom vedení a dostatočnom tréningu môžu byť verní a oddaní spoločníci so silným ochranným inštinktom. Ak však ovčiaka priviažete na reťaz s cieľom, že vám bude iba chrániť váš domov, budete sklamaní. Bez kvalitného tréningu sa veľmi rýchlo dokážu nahnevať.
Šar Pei - povedali by ste, že toto plemeno vie byť agresívne? Skutočne tomu tak je. Šar Pei, pôvodne strážny pes z Číny, je veľmi charakteristický svojou kožu plnú záhybov. Avšak, s kvalitným tréningom vám nakoniec prejavia vernosť a oddanosť. Výber domáceho maznáčika je radostná udalosť.
Vplyv výchovy, socializácie a prostredia na agresiu
Ako ukazujú odborné eseje, pes nie je zodpovedný za svoje správanie samo o sebe. Pes sa nerodí agresívny. Je pravda, že niektoré plemená majú vrodený väčší ochranný inštinkt a nižšiu prahovú stimulačnú hodnotu než ostatní psy. Ale často agresívne správanie vychádza zo spôsobu vedenia majiteľa a z prostredia, v ktorom pes vyrastá. Odborníci vo výchove psov sa zhodujú, že každý pes (bez ohľadu na plemeno) sa môže naučiť správať sa spôsobom odpovedajúcim situácii. Pes nie je karikatúra násilia a demonizácia plemien problém nerieši.
Príčiny agresívneho správania často súvisiace s nedostatočnou socializáciou, frustráciou, chronickým stresom alebo bolesťou. Zlé skúsenosti v minulosti či traumy môžu tiež vyvolať hnev alebo strach a tak aj agresiu. Dôležité je pozorovať situácie, ktoré vyvolávajú agresiu: napríklad pes môže vrčať alebo škrípať zubami, keď sa cíti ohrozený alebo ak sa mu niekto príliš prisaje. V správnom kontexte, výchova a tréning môžu agresiu znížiť alebo odstrániť.
Rizikové a menej rizikové plemená - čo hovorí výskum
Štúdie ukazujú, že samotné plemeno nevykazuje vždy očakávanú úroveň agresie. Napríklad štúdia z roku 2010 v Hannoveri ukázala, že väčšinu útokov spôsobujú kríženci, labradory a jazvečíky, nie výlučne bojové plemená. V Európe aj v USA sa často stretávame s incidentmi, ktoré sú výsledkom zle vedeného psa a nevhodného prostredia. Dánske, Francúzske, Britské či Rakúske zákony ukazujú, že legislatíva často reaguje na konkrétne incidenty, nie na vedecké dáta. AVMA v roku 2014 potvrdila, že plemeno je slabým prediktorom správania; prostredie, výcvik a spôsob chovu sú dôležitejšie.
Podľa štúdií sa ľudia často zameriavajú na plemeno, ktoré chápeme ako „nebezpečné“, no dôležité sú skutočné okolnosti: veľkosť psa a frekvencia útokov často vyvolávajú dojem nebezpečenstva. Často býva menšie plemeno, ako čivava, tiež agresívne, hoci následky môžu byť menej závažné. Preto je kritické venovať pozornosť signálom tela a správania psa, bez ohľadu na veľkosť alebo pôvod plemena.
Čo robiť, ak pes vykazuje agresívne správanie
Ak pes vyvoláva hrozby alebo ohrozuje okolie, je potrebné konať: kontaktovať skúseného kynológa alebo behavioristu; vyšetriť príčiny správania; vyhýbať sa spúšťacím podnetom a pracovať na zvládnutí situácií prostredníctvom tréningu. Vykonajte opatrenia prvého pomoci - aby sa pes naučil základné pravidlá poslušnosti ako „sadni“, „mieť“, „k nohe“, „pusť“ a „stop“. V prípade potreby je možné použiť náhubok a postupne ho odstraňovať počas tréningu, aby pes nebol počas prechádzok obmedzený.
Najdôležitejšie kroky zahŕňajú získanie istoty a sebaistoty človeka, ktorý pracuje so psom, a zároveň regulovať prostredie, v ktorom pes žije. Stabilita a pokoj v majiteľovi sa odráža na jeho zvierati - pes vycíti rozpoloženie pána a prispôsobí sa. Ak majiteľ cíti neistotu, pes ju vycíti a zhorší situáciu. Postupné desenzibilizovanie a tréning s odborníkom sú kľúčom k programovaniu správneho správania.
12 najagresívnejších plemien a ich charakteristiky
- Československý vlčiak - silný ochranca so sklonom byť odťažitý k cudzím osobám, výrazný lovecký pud a v kontakte s menšími psami môže byť nepredvídateľný.
- Cane Corso - mohutné plemeno s pôvodom v starovekom Ríme, potrebuje čas majiteľa, inak môže byť agresívne.
- Bulteriér - oddaný a svalnatý pes, potrebuje skúseného psovoda, inak môže vykazovať útočné sklony.
- Rodézsky ridgeback - vyžaduje dôsledný výcvik a pevnú ruku.
- Argentínska doga - lovec púm a diviakov, v niektorých krajinách zakázané plemeno pre silu a tvrdohlavosť.
- Búrsky buldog - verný ochranár rodiny, zároveň veľmi silný a potenciálne nebezpečný bez vedenia.
- Basenji - rezervované k cudzím ľuďom, silný lovecký inštinkt.
- Bernardín - záchranársky pes, pri nedostatočnej socializácii môže byť agresívny.
- Americký buldog - tvrdohlavý a ťažko vycvičiteľný, sebavedomý.
- Akita Inu - oddaný rodine, voči cudzím teritoriálny a dominantný.
- Čau-čau - nezávislý, vyžaduje dôkladnú socializáciu; cudzinci mu často nesmierne prekážajú.
- Doberman - výborný strážny pes, ktorý môže pri provokácii útočiť; majiteľ potrebuje dôsledné vedenie.
Okrem toho sa v médiách objavujú aj plemená ako Rotvajler, Nemecký ovčiak, Akita Inu a ďalšie. Temperament a správanie sú však výsledkom genetických predispozícií, raného vývoja, prostredia a vedenia. Správny prístup a včasná socializácia znižujú riziko agresie aj u týchto plemien.
Význam socializácie a dôslednej výchovy
Výchova a socializácia sa začínajú už v šteňacom veku. Začnite čo najskôr - postupné zoznamovanie s novými situáciami, ľuďmi a ďalšími zvieratami. Používajte pozitívnu motiváciu, odmenu a chválu namiesto trestov. Rešpektujte hranice psa a dajte mu priestor na upokojenie, ak to vyžaduje situácia. Pravidelné konzultácie s cvičiteľom alebo veterinárom sú vítané.
Konanie správnou cestou zlepší nielen správanie psa, ale aj vzťah s majiteľom. Vyšší level dôvery a jasné pravidlá zjednodušujú každodenný život a posilňujú vzťah medzi psom a človekom. Psy vnímajú atmosféru majiteľa - ak ste isto a vyrovnaní, aj pes bude pokojný a spoľahlivý.
Praktické tipy na začatie s tréningom proti agresii
- Navštívte psej školu alebo cielený tréning proti agresii.
- Najprv cvičte základné príkazy (sadni, miesto, k nohe, pusť, stop).
- Po zvládnutí príkazov desenzibilizujte psa na spúšťacie situácie.
- Majte náhubok pre bezpečnosť a postupne ho s tréningom znižujte.
- Vyhýbajte sa spúšťacím podnetom a situáciám, ktoré psa rozväzia.
- Udržujte emocionálnu stabilitu majiteľa - pes napodobňuje náladu.
Či sú bojové plemená vhodné pre začiatočníkov?
Vo väčšine prípadov nie. Potrebujú dôsledné vedenie, znalosť psej psychológie a čas na každodennú prácu. Začiatočník by mal zvážiť menej náročné plemeno alebo mať od začiatku podporu skúseného odborníka.
Je dôležité si uvedomiť, že kľúčom k bezpečnému a harmonickému spolunažívaniu nie je výber „nebezpečného“ plemena, ale kvalitná výchova, socializácia a prostredie, ktoré psy potrebujú na to, aby sa cítili bezpečne a boli spoľahliví členovia rodiny.
Ako naučiť psa ručným signálom a polohám - Video o výcviku psov
Na záver: psie plemená a agresivita nie sú pevne dané. Dôležitejšie než samotné plemeno sú skúsenosti, prostredie a vedenie majiteľa. Správny prístup znižuje riziká a umožňuje, aby aj silné a energické psy boli verným a pokojným spoločníkom.