Táto kniha sa venuje začiatkom kynológie, chovu a výcviku služobných psov na Slovensku ako aj histórii vzniku krásneho československého vlčiaka - dôvody a zámery vzniku, postupné kríženie vlka karpatského a nemeckého ovčiaka až po vyšlachtenie, uznanie tohto plemena FCI.
Rozhľad do vznikajúceho projektu: dôvody a zámery
Projekt kríženia vlka a nemeckého ovčiaka bol spustený v roku 1955 pod vedením Ing. Karla Hartla, náčelníka služobnej kynológie pohraničnej stráže. Cieľom bolo získať jedince s vyššou odolnosťou, vytrvalosťou a ostražitosťou, než akú vykazovali dovtedy používané plemená.
Predpokladalo sa, že prítomnosť vlčej krvi do krvi NO zapríčíni lepšiu výdrž a lepšiu adaptáciu na náročné podmienky západnej hranice Československa. Taktiež sa mali skúmať otázky medzidruhového kríženia z biologického hľadiska, dedičnosti a biometrie, vrátane sociálneho chovania a reakcií zvierat na podnety.
Hlavná postava a organizácia chovu na Slovensku
Na Slovensku zohrával kľúčovú úlohu major František Rosík, kynológ Bratislavskej brigády pohraničnej stráže, ktorého zásluhou sa po roku 1968 - keď bol experiment v Čechách zastavený - podarilo udržať chovateľskú základňu a zabezpečiť kontinuitu šľachtenia. V chovateľskej stanici PS Malacky sa postupne formovali hlavné línie československého vlčiaka.
Na Podpore zo Slovenska bola založená dostatočne široká chovná základňa, ktorá umožnila neskôr uznanie plemena. O 20 rokov neskôr, 20.03.1982, bol založený Klub chovateľov československého vlčiaka (KCHČSV) a predsedom sa stal František Rosík. Federálny výbor chovateľských zväzov ČSSR potom potvrdil 02.04.1982 vznik celoštátneho klubu so sídlom v Prahe a pobočkou v Bratislave.
Vývoj chovu a skúšky: od krížencov k uznaniu
Prvé krížence sa narodili v chovateľskej stanici PS Libějovice po úspešnom pripustení karpatskej vlčice BRITY a NO Cézara z Březového hája. Z piatich narodených šteniat boli ďalej používané suky BETY a BERTA. Z ich potomstva sa formovali rôzne línie, ktoré sa postupne uplatnili aj v civilnom chove. Už od 60. rokov bol chov ČSV na Slovensku organizovaný najmä v Malackách pod vedením mjr. Františka Rosíka.
V roku 1968 došlo k zmene vo funkcii náčelníka kynológie PS a program chovu krížencov bol zastavený. Napriek tomu Rosík spolu s Bratislavskou brigádou vytvoril podmienky pre ďalší chov československého vlčiaka. V roku 1974 pribudol do chovu ďalší karpatský vlk ŠARIK a jeho potomkovia sa uplatnili aj v civilnom chove. V roku 1971 nastalo postupné prerušenie chovu v Čechách, no na Slovensku pokračovalo kríženie a vytvorila sa dostatočne veľká chovná základňa.
Postupné uznanie plemena a jeho štandard
V roku 1982 Federálny výbor uznal československého vlčiaka za národné plemeno. O rok neskôr bola plemená kniha ČSV vedená a plemeno bolo zaradené do 1. skupiny klasifikácie FCI na skúšobné desaťročie. Koncom roku 1982 sa objavila požiadavka zaradenia ďalších vlkov do chovu v Českej Republike, čo vedlo k ďalšiemu skúmaniu a kontrole šľachtenia. Záverečné znenie štandardu ČSV bolo schválené na rokovaní v Helsinkách 13.06.1989 a plemeno bolo zapísané pod číslom 332.
Uznanie a súčasná pozícia plemena
FCI uznala československého vlčiaka v roku 1989. Na Slovensku ostala sila chovateľskej základne a plemeno sa stalo jedným zo slovenských národných plemien. Exteriérom sa československý vlčiak významne podobá karpatskému vlkovi, avšak si zachováva svoje špecifické črty, ako je vytrvalosť, orientácia v teréne a schopnosť adaptácie na rôzne klimatické podmienky.
Charakteristika, výcvik a štýl chovu
Československý vlčiak je vzhľadovo atraktívne, ladne sa pohybujúce zviera, ktoré má svojich skalných ctiteľov. Vychádzajúc zo skúseností krížencov, majú tieto psy jedinečné vlastnosti aj pri práci v službe. Srsť je hustá s rovnými chlpmi a sfarbenie žltosivé až strieborné so svetlou maskou. Telo má obdĺžnikového rámca s pomerom výška:dĺžka 9:10. Výška v kohútiku je minimálne 65 cm pre psy a 60 cm pre suky. Dlhé bedrové aj hrudné končatiny a schopnosť vytrvalo bežať sú ďalšie z jeho anatomických predností. Pri výcviku je potrebné dištancovať dril, pretože pokiaľ vlčiak nie je motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvičiť. Je temperamentný a aktívny so silnými zmyslami a skvelou orientáciou v teréne. Z hľadiska sociálneho viazaného správania sa ľuďom, kríženci si zachovávajú určité vlčie vzorce chovania, čo vyžaduje špecifický prístup pri výcviku a výchove.
Historické poznámky a významné osoby
Za vznik plemena, jeho uznanie a organizovanie širokej chovateľskej základne nesú zásluhu mjr. František Rosík a Ing. Karel Hartl. Hartl je autorom unikátneho projektu kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, ktorý mal za cieľ revitalizáciu plemena NO. Rosík zasa udržal kontinuitu chovu a podieľal sa na rozšírení plemena na Slovensku a jeho uznanie FCI.
Informačné poznámky a ďalšie zdroje
Táto kniha opisuje počiatky organizovanej kynológie na Slovensku a históriu chovu a výcviku služobných psov, pričom zvláštnu pozornosť venuje ceste k vzniku československého vlčiaka a vedeckým experimentom, ktoré formovali jeho genetickú bázu a temperament.
Objavte fascinujúcu históriu československého vlčiaka! Pre všetkých milovníkov psov a kynológie je táto kniha nevyhnutným zdrojom informácií o vzniku unikátneho plemena - československého vlčiaka. Dozviete sa, ako sa zrodilo jedno z najpôsobivejších a najkrajších národných plemien, ktoré zaujme svojim exteriérom i povahou.
Československý vlčiak patrí medzi najzaujímavejšie psie plemená sveta - a to nielen pre svoj vlčí zovňajšok, ale aj pre príbeh svojho vzniku, ktorý je plný vedeckých experimentov, vojenskej stratégie a celoživotného odhodlania niekoľkých kynológov.
- 1955 - začiatok projektu kríženia vlka karpatského a nemeckého ovčiaka pod vedením Hartla.
- 1968 - zastavenie programu v Čechách, ale kontinuita chovu na Slovensku pod Rosíkom.
- 1982 - uznanie ČSV ako národného plemena; vznik klubu KCHČSV.
- 1989 - schválenie štandardu ČSV a zaradenie do FCI pod číslom 332.
- 1993 - rozdelenie ČSR na ČR a SR; potvrdenie názvu plemena a garanta zo SR.
tags: #historia #vzniku #plemena #ceskoslovensky #vlciak