Krajinou pôvodu grónskeho psa je Grónsko, avšak dnes sa chovajú tiež v oblastiach mimo krajiny ich pôvodu. Jedinečným kultúrnym fenoménom inuitskej nomádskej loveckej kultúry je záprah saňových ťažných psov, ktorých používali a dodnes používajú ako transportný prostriedok na ťahanie saní pri presúvaní rodín s ich majetkom na nové loviská a osady, prevážanie úlovkov z lovísk a skladov do osád, návštevách príbuzných a v menšej miere pri vyhľadávaní tuleňov pri prieduchoch, dúrenie ľadových medveďov, sobov a turov pižmových.
Lovci po stáročia vyvinuli a praktizovali neopakovateľný, sofistikovaný, pragmatický kontinuálny spôsob chovu, držania, výchovy, socializácie, budovanie svorky, tréningu a použitia týchto psov. Využívali pritom znalosti etológie, svorkový pud tohto plemena a ich prirodzené sklony pracovať pre ľudí - ťahať sane v záprahu vo svorke, ktorá sa skladala v minulosti zo siedmych, dnes až jedenástich psov. Ich svorkový pud rešpektovali v každej fáze chovu, socializácie, tréningu a pracovného použitia. Mladý chlapec ešte keď nebol lovcom, dostal od otca niekoľko psov, ešte aj dnes vidieť v osadách mladých chlapcov, ako sa vezú na saniach ťahaných štyrmi mladými psami, ich postroje sú len z lán a sedia na detských saniach.
Chlapci chodili už od útleho veku s otcom na psom záprahu na lov a pozorovaním a pomáhaním sa učil otcov spôsob zaobchádzania so pasmi. Lovec vo svorke držal len dve sučky, matku a jej dcéru, a každoročne zo svorky vyraďoval dvoch starých päť až šesť ročných psov a doplňoval ju mladými psami z vlastného vrhu. Vo svorke, v záprahu, je len jeden dominantný pes, vodca, a pod ním stoja ostatné submisívne psy. Vláda vodcu nad ostatnými psami je bezhraničná až surová, ale vo svorke v štádiu dospelosti sa nachádzajú už len submisívne psy a preto bitky medzi psami sú zriedkavé. Vodiaci pes si sústavne podriaďuje členov svorky a psími prejavmi tela im ukazuje svoje prejavy dominancie. Tieto pokyny ovládajú tiež ostatné psy v záprahu. Psy sú zapriahnuté do vejára, nie do tandemu, čo si tiež vyžaduje dobre socializovanú svorku, lebo ťahajú jeden popri druhom. Inokedy zase dva aj tri záprahy bežia popri sebe alebo lovci spoja dva záprahy pri prekonávaní strmých svahov a horských ľadovcov.
Grónčania v minulosti držali psov na voľno, dnes držia psov po dvoch. Každý je uviazaný na štvormetrovej reťazi s zvratlíkom a oba sú na jednom kolíku. Len jedna sučka vo svorke má vrh, aj po vrhu je uviazaná na svojej reťazi s iným psom a štence vyrastajú s ňou a tomto psovi, ako rastú sa zoznamujú s inými psami na okolitých susedných svorkách, ktoré sú uviazané na neďalekých úväziskách. Sučka, jej partner a neskôr ostatné psy z okolitých úväzísk, sú dôležité pri socializácii šteniec a neskôr mladých psov.
Začiatkom dvadsiateho storočia polárnici a návštevníci Grónska priniesli so sebou týchto psov do Európy a Ameriky a tým sa začal chov aj v južných oblastiach mimo krajín ich pôvodu, ale ich spôsob chovu, výchovu, socializácie, tréning a použitie sú podstatne rozdielne od pomerov v Grónsku. Používajú pritom európske štandardy a postupy, aké nie sú známe v oblastiach mimo krajín ich pôvodu a ktoré sú neporovnateľne odlišné ako v Grónsku, napr. mladý pes vo veku osem týždňov je prevedený do inej svorky a atď. Grónske psy sa v týchto oblastiach používajú na preteky, čo nie je ich kategóriou použitia, a neakceptuje sa ich pôvodný spôsob držania, chovu, budovania svorky a použitia. FCI uznal a určil štandart grónskeho psa ako jedno z plemien až v roku 1974. Na pretekoch je zaradený v kategórii s aljašskými malamutmi, pretože nie tak rýchly ako sibírsky husky, alaskán alebo európsky saňový pes.
Všeobecná charakteristika a povaha grónskeho psa
Ku členom rodiny je priateľský, ale neplatí to k iným psom a už vôbec nie k domácim miláčikom, mačkám, vtákom a pod. Pri výchove potrebuje pevnú ruku, chovateľ musí byť vždy jeho pán a vodca svorky a musí poznať jeho etológiu a preto nie je vhodné nechať to na deti. Avšak s deťmi a cudzími ľuďmi vychádza dobre a vždy sa uchádza o ich priazeň. Nie je vhodné držať ho v byte, ani samotného.
Grónsky pes je obdarený silným svorkovým pudom, húževnatosťou a impulzívnosťou prejavov. Ak sa neutvorí pevná hierarchia vo svorke, môže dochádzať k konfliktným situáciám a boje medzi zvieratami sú na dennom poriadku. Dôraz na socializáciu a pravidelnú prácu v záprahu je kľúčový pre šťastie a spokojnosť psa.
Záprahové psy a preteky
Záprahové psy, alebo sa niekedy nazývané aj sledge dogs, sú plemená špeciálne prispôsobené drsným podmienkam arktických a subarktických oblastí. Tieto psy sú chované pre vytrvalosť, silu a schopnosť ťahať bremená cez zasnežený terén. Tu sú niektoré z najznámejších plemien záprahových psov: Aljašský malamut, Sibírske husky, Samojed, Grónsky pes, Aljašský husky, Kanadský eskimácky pes, Chinook, Norský losí chrt, Tamaskan.
Grónske psy sa vyznačujú svojou tvrdohlavosťou, svorkovým pudom a odolnosťou voči extrémnym podmienkam. Pri výbere plemien na záprah sa zvažujú rozdiely medzi šprintérskymi pretekmi, pretekmi na krátke aj dlhé trate a prepravou nákladu. Napríklad grónske či aljašské malamut sú vhodnejšie na prepravu nákladu, zatiaľ čo sibírsky husky a aljašský husky sú často preferované pre dlhé trate kvôli výdrži a rýchlosti.
Výživa, starostlivosť a zdravie
Pri výbere krmiva pre sibírskeho huskyho a jeho starostlivosť je dôležité hľadať kvalitné bielkoviny - kuracie mäso, čerstvé mäso a ryby ako hlavnú zložku. Suché krmivo pre aktívne alebo pracovné plemená môže zabezpečiť vyváženú kombináciu bielkovín, tukov a sacharidov. Všeobecne platí, že psy potrebujú dostatok cvičenia, aby sa predišlo deštruktívnemu správaniu spôsobenému prebytočnou energiou. Sibírsky husky potrebuje pravidelnú, vysokú úroveň pohybu a rozmanité duševné podnety.
Najčastejšie choroby zahŕňajú dyspláziu bedrového kĺbu, korsko zinku a sivý zákal, pričom rizikové sú aj očné ochorenia a degenerácia sietnice. Hoci je plemeno zvyčajne zdravé, poistenie pre domáce zvieratá sa odporúča už v šteňaťom veku. Životnosť sa typicky pohybuje okolo 10-14 rokov a starostlivosť o srsť si vyžaduje pravidelnú údržbu, najmä počas pĺznutia dvakrát ročne.
- Podrobenie výcviku a pevná hierarchia v svorke je kľúčové pre udržanie poriadku a bezpečnosti.
- Zabezpečte domov s dôkladným oplotením, ktoré zabráni útekom a poškodeniu záhrad.
- Pravidelná kontrola zubov a ústnej dutiny pomáha predchádzať zubnému kameňu a súvisiacim ochoreniam.
Tipy pre majiteľov
TIP OD EXPRESNÉHO CHVÁLENIA: Na výcvik a tréning Vášho psa budete potrebovať chutné, no zdravé maškrty. Výber chovateľa vrhá na plemeno významný vplyv na charakter psa a sociálnu adaptáciu. Dôležité je, aby výcvik bol vedený skúseným trénerom, ktorý rozumie etológii a svorkovému správaniu psa.
5 NEJČASTĚJŠÍCH CHYB při výcviku psa | Veronika&Akim
Historické a kultúrne súvislosti
Historicky boli grónske psy chované ako súčasť inuitov a ich tradícií v ťahaní saní pri presúvaní rodín a lovcoch. V roku 1908 boli sibírske husky dovezené na Aljašku a slúžili ako saňové psy počas zlatej horúčky. Grónske psy sa v Európe a Amerike predstavili v skorších obdobiach 20. storočia a rýchlo si vyžiadali odlišný štýl chovu a využitia v porovnaní s Grónskom. FCI uznal štandard grónskeho psa až v roku 1974 a na pretekoch sú zaradené do kategórie s aljaškými malamutmi.
Sibírsky husky, popri Grónskom psovi, je významné severské plemeno, ktoré je známe svojou inteligenciou, nezávislosťou, potrebou pevného a dôsledného výcviku a veľkou potrebou pohybu. História huskyho je prepletená s kultúrou ľudí zo severu, a jeho charakter zostáva priatelský k rodine, no zároveň vyžaduje rešpekt a disciplínu v každom období života psa.