Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená bez zreteľa na zavinenie. Postavenie poškodeného pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku je uľahčené. Poškodený nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu. Prevádzateľ sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému.
Reflektuje sa skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú zložité technické zariadenia, s prevádzkou ktorých sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla vyššou rýchlosťou a majú značnú kinetickú energiu. Dopravné prostriedky vykazujú zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Občiansky zákonník nedefinuje pojem osobitná povaha prevádzky. Pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Týmito vlastnosťami sú najmä zvýšená rýchlosť, obmedzená ovládateľnosť, vysoká hmotnosť, technická konštrukcia či charakter použitých materiálov.
Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní užívania schopnosti dopravného prostriedku. Ani riadnym spôsobom užívania dopravného prostriedku v súlade s pravidlami cestnej premávky.
Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ ani vodič nemôžu vplývať. Situácie, kedy sa jedná o prevádzku motorového vozidla, vykladá judikatúra veľmi široko. Jedným z dôvodov pre širšie poňatie prevádzky motorového vozidla je samotné naplnenie účelu inštitútu objektívnej zodpovednosti za škodu v doprave. Tým je zvýšená a účinná ochrana poškodených pred škodami vyplývajúcimi z rizikovej činnosti, ktorá nie je človekom plne ovládateľná.
Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzku motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné úkony po ukončení jazdy, ako aj úkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samotné uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla, bez ohľadu na to, či s vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa tak stalo na ceste, prípadne na inom verejnosti prístupnom priestranstve, alebo ešte v garáži, alebo či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník.
Skutočnosť, že ku škode došlo v dopravnom prostriedku v priebehu trvania prepravy sama o sebe ešte neznamená, že ide o škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prepravy (napr. zranenie prepravovanej osoby v dôsledku pádu, ktoré bolo vyvolané nevoľnosťou dotknutej osoby počas prepravy).
Za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa posudzuje prípad, keď došlo k samovoľnému uvoľneniu bŕzd odstaveného vozidla a takto bola spôsobená škoda na inom vozidle. Podľa stanoviska Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.
Tieto závery potvrdilo i občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu 4 Cpj 5/2014. Podľa Najvyššieho súdu SR aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Zodpovednosti za túto škodu sa nemožno zbaviť. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, spisová značka 25 Cdo 3925/2013 motorové vozidlo je v prevádzke aj vtedy, ak v dôsledku zlyhania vodiča vytvorí prekážku pre ostatných účastníkov premávky (aj prevádzky iného druhu), ktorá pre nich predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo kolízie. A to bez ohľadu na skutočnosť, či je v okamihu škodovej udalosti v činnosti motor alebo či sa vozidlo stalo bezprostredne pred škodovou udalosťou nepojazdným a z akých dôvodov. Zlyhaním vodiča sa rozumie akékoľvek vôľové alebo mimo vôľové správanie, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Od úmyselného konania cez nedbanlivostné konanie až po nezavinené konanie.
V predmetnej veci škodca vošiel motorovým vozidlom na železničný prejazd za účelom poškodenia jeho podvozku (pokus o poistný podvod). Z koľajníc sa vodičovi nepodarilo vyjsť a vozidlo zostalo šikmo stáť. Motorové vozidlo vytvorilo prekážku železničnej prepravy. Následne došlo k stretu vlaku s vozidlom, vlak sa vykoľajil a železničná prevádzka na trati bola pozastavená. Okolnosť, že nepojazdné motorové vozidlo zanechal vodič na železničnej trati, resp. sa mu nepodarilo mu ho vyprýštiť, nevylučuje záver, že vozidlo zostalo v prevádzke. Škoda bola spôsobená nežiadúcim prejavom takých vlastností vozidla, ktorú sú pre jeho prevádzku typické.
Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi je teda napraviteľná poskytnutím majetkového ppenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Za ušlý zisk možno považovať ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať.
Nie je možné prehliadnuť úzku súvislosť právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a povinného zmluvného poistenia. Príznačným znakom prevádzky dopravných prostriedkov je značná výška škôd spôsobená prevádzkou, ktorých náhrada spravidla nie je v silách škodcu jednotlivca. Povinné zmluvné poistenie je súčasťou systému efektívnej ochrany poškodeného.
Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody sa označuje ako priama väzba javov. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škoda izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Dátum konania: Piatok 25. 9.
Novela Pes na ceste, ktorá získala Cenu čitateľov a čitateliek Anasoft litera v roku 2011, je skvelým, podmanivo realistickým, no zároveň sebaironizujúcim rozprávaním o slovenskej náture nielen tesne po Nežnej revolúcii. Pavel Vilikovský totiž presným okom znalého a rokmi skúseného pozorovateľa zachytil pocity postkomunistickej spoločnosti, ktorej sa otvorili dvere na Západ. V jednoduchom príbehu spoznávame redaktora nakladateľstva Iks Ypsilona, ktorý má za úlohu v Rakúsku prezentovať dvoch slovenských literátov, hoci možno nejde o práve najvýznamnejšiu vzorku. Rozprávanie redaktora otvára priestor na množstvo mikropríbehov, tragismiešnych situácií, briskných asociácií a presných komentárov na tému rýdzej slovenskosti, národnej povahy i malichernosti.
Dôležité poznámky o prevádzke a zodpovednosti
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je úzko previazaná s pojmom „osobitná povaha prevádzky“ a s predstavami o nebezpečenstve, ktorým je vystavený okolitý svet. Ako ukazuje judikatúra, aj menej očakávané okolnosti môžu mať pôvod v prevádzke a tým posilňujú ochranu poškodeného. Na druhej strane je dôležité chápať, že vonkajšie okolnosti prevádzky môžu odlišiť príčinu škody od samotného rizika spojeného s prevádzkou.
Vo svete literatúry a divadelnej adaptácie Pes na ceste sa tematikou „osobitej povahy prevádzky“ dotýka aj cez reflexiu spoločnosti a identity. Kritická reflexia národnej nátury a stretnutie rôznych kultúrnych kontextov sú súčasťou deja, ktorú uzatvárajú otázky o tom, ako sa vyrovnať s minulosťou a ako hľadať spoločný rytmus medzi susednými národmi.