Necelý mesiac po vypustení prvej umelej družice Sputnik 1 ho nasledoval Sputnik 2 s prvým živým tvorom na palube. S letmi zvierat na balistických dráhach už sovieti skúsenosti mali. Stále sa však nevedelo, či je vôbec organizmus schopný obrovské preťaženie pri štarte ako aj pobyt v beztiažovom stave zvládnuť. Projekt vynesenia živého tvora na obežnú dráhu Zeme bol niekoľko rokov v príprave. Po úspešnom vypustení Sputnika 1 dňa 4.10.1957 však sovieti potrebovali veci popohnať, aby stihli oslavy 40. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.
Sputnik 2 s Lajkou na palube štartoval 3. novembra 1957 z kozmodrómu Bajkonur. Čas štartu sa v rôznych zdrojoch líši, niekde sa uvádza 2:30 UTC inde 5:30 UTC. Nosnou raketou bola opäť upravená R-7 ako u Sputnika 1, k pôvodnej družici bol naviac primontovaný priestor pre pasažiera. Let bol úspešný a ďalšie prvenstvo sovietskej kozmonautiky obletelo svet.
Lajka bola asi trojročná túlavá sučka, odchytená v Moskovských uliciach. Vedci predpokladali, že keď zvládla „pouličný psí život“ často o hlade, smäde a v ruskej zime, bude schopná zvládnuť aj výcvik a let do kozmu. Volali ju aj Kudrjavka (Kudrlinka) či Limončik (Citrónik). Bola zmeskou teriéra a plemena severských loveckých psov vtedy nazývaných lajka a vážila 6 kg. Práve pod menom Lajka ju poznáme dnes.
Spolu s ďalšími dvoma psíkmi Albinou a Muškou prešli tvrdými testami a náročným výcvikom, aby boli schopné extrémne podmienky, hluk, tesné priestory kabíny a preťaženie pri štarte zvládnuť. Nakoniec to bola Lajka, ktorú vybrali na let do kozmu. S jej bezpečným návratom na Zem sa ani nepočítalo a tak to bol pre ňu vlastne rozsudok smrti.
Priestor pre kozmonauta na palube Sputnika 2 bol veľmi obmedzený, Lajka sa v ňom nemohla otočiť, len stáť, sedieť alebo ležať. Na tele mala umiestnené senzory, ktoré monitorovali jej životné funkcie ako tep či frekvenciu dýchania. Raz za obeh, teda 90 minút, počas 10 minút vysielal Sputnik 2 telemetrické dáta na Zem. Pre Lajku bola na palube špeciálna gélová strava na 7 -10 dní, zdroj kyslíka, pohlcovač CO2 a regulátor teploty.
Práve zastavením prívodu kyslíka sa mala Lajkina misia po asi 7 dňoch skončiť. Až nedávno v roku 2002 predniesol Dmitrij Malašenkov, jeden z vedcov pripravujúcich let, na Svetovom vesmírnom kongrese (World Space Congress) v Houstone pravdu o jej osude. Po štarte stúpol Lajke tep takmer na trojnásobok a neskôr klesal len veľmi pomaly. Teplotu v kabíne mal systém automaticky udržiavať na 15°C, no postupne stúpla až ku 43°C. Telemetria po troch obletoch okolo Zeme už nevykazovala žiadne známky života na palube. Lajka uhynula na stres a prehriatie už 5-7 hodín po štarte. Sputnik 2 po 162 dňoch na orbite a 2570 obletoch Zeme zanikol v atmosfére 14. apríla 1958.
Hoci jej let trval len krátko, účel splnil. Mnohí z vás poznajú príbeh Lajky, prvého psa vo vesmíre: nielenže bol prvým psom vo vesmíre, ale aj prvým zvieraťom na obežnej dráhe Zeme. V 50. rokoch minulého storočia vedci nevedeli veľa o účinkoch vesmírneho letu na živý organizmus. V roku 1957 vyštartovala do vesmíru prvá umelá družica Sputnik-1 a v rámci vesmírnych pretekov medzi Spojenými štátmi a ZSSR, sa Sovieti rozhodli pre misiu s psom Lajka, aby zistili, či sa dá prežiť opustenie zemskej atmosféry. Zdalo sa, že najlepšou voľbou bude pred človekom vyslať do vesmíru iného cicavca.
Príprava na let a výcvik
Lajka bol túlavý pes, odchytený v uliciach Moskvy. Pôvodne ho volali Kudrjavka (Kučierka), až neskôr ju premenovali na Lajka, čo je označenie ruského národného plemena. Táto fena bola spolu s dvoma ďalšími psami vycvičená a nakoniec ju 3. novembra 1957 vybrali na let do vesmíru. Sovietski vedci mali na prvý vesmírny let so živou posádkou pripravené tri fenky. Okrem Lajky to bola Muška a Albina. Hovorí sa, že Lajku vybrali kvôli tomu, pretože bola z nich najkrajšia. „Lajka bola mierna a očarujúca,“ napísal Vladimir Jazdovskij vo svojej knihe zachytávajúcej históriu sovietskej vesmírnej medicíny. Spomína v nej, že ešte predtým, ako zamieril k odpaľovacej rampe, zobral psíka domov, aby sa pohral s jeho deťmi. „Chcel som pre ňu urobiť niečo pekné, zostávalo jej tak málo života,“ povedal Jazdovskij.
Na let Sputnika 2 cvičili troch psov: Albínu, Lajku a Mušku. Albína bola prvým „náhradníkom“ a absolvovala dva lety vo výškovej rakete. Umiestnené na Lajke ukázali, že jej pulz počas štartu dosiahol trojnásobok hodnoty v pokojnom stave. Po dosiahnutí stavu bez zemskej tiaže sa pulzová frekvencia znížila. Psy boli postupne na obdobia od 15 do 20 dní premiestňované do stále menších klietok. Pre vesmírne lety sa vyberali dva až šesťročné psy menšieho vzrastu. Nesmeli mať viac ako 7,5 kilogramu a merať viac než 35 centimetrov na výšku a 43 centimetrov na dĺžku od nosa po chvost.
Misia Sputnik 2
Sputnik 2 s Lajkou na palube štartoval 3. novembra 1957. Nosnou raketou bola opäť upravená R-7 ako u Sputnika 1, k pôvodnej družici bol naviac primontovaný priestor pre pasažiera. Asi štyri metre dlhý Sputnik 2 vážil vyše 500 kilogramov, samotná kabína pre Lajku bola dlhá 80 centimetrov a jej priemer predstavoval 64 centimetrov. Začiatok jeho letu sprevádzali komplikácie, pre technické problémy musela Lajka čakať na štart v kabíne celé tri dni. Teplota bola nízka a tak bolo potrebné vyhrievať kokpit pomocou hadice.
Na tele mala umiestnené senzory, ktoré monitorovali jej životné funkcie ako tep či frekvenciu dýchania. Raz za obeh, teda 90 minút, počas 10 minút vysielal Sputnik 2 telemetrické dáta na Zem. Pre Lajku bola na palube špeciálna gélová strava na 7 -10 dní, zdroj kyslíka, pohlcovač CO2 a regulátor teploty. V kabíne sa okrem kyslíkového generátora nachádzalo zariadenie na absorpciu oxidu uhličitého, ktoré malo zabrániť akumulácii toxického plynu.
Tragický koniec
Už pri štarte sa vedelo, že Lajka vo vesmíre uhynie a neskôr zhorí pri záverečnom vstupe družice do atmosféry. Hoci sa plánovalo, že na obežnej dráhe bude udržovaná pri živote aspoň týždeň (po ktorom mala byť usmrtená podaním jedu do potravy), Lajka uhynula predčasne. Kvôli nesprávnej obežnej dráhe a s tým spojenými problémami s termoreguláciou vnútri lode podľahla veľkému stresu a prehriatiu už 5 - 7 hodín od štartu. Ruské úrady priznali túto skutočnosť až v roku 2002. Telemetria po troch obletoch okolo Zeme už nevykazovala žiadne známky života na palube. Lajka uhynula na stres a prehriatie už 5-7 hodín po štarte.
Pôvodne panovalo presvedčenie, že Lajka vo vesmíre prežila minimálne štyri dni a možno dokonca celý týždeň, keď vysielacie zariadenie Sputnika prestalo fungovať. Podľa doterajších oficiálnych vyhlásení sučka Lajka zomrela bezbolestne na orbite asi týždeň po štarte. Nedávno zverejnené informácie však hovoria o tom, že Lajka zomrela na následky prehriatia organizmu a vystrašenia len niekoľko hodín po štarte. Na Svetovom vesmírnom kongrese v americkom Houstone predložil nové dôkazy Dimitrij Malašenkov z moskovského Inštitútu pre biologické problémy. Odborníci ich označili ako prekvapujúce a významné. Ukončili totiž viac ako 40 rokov špekulácií o osude Lajky.
Sputnik 2 spolu s Lajkiným mŕtvym telom zhorel v atmosfére 14. apríla 1958. Po štarte stúpol Lajke tep takmer na trojnásobok a neskôr klesal len veľmi pomaly. Teplotu v kabíne mal systém automaticky udržiavať na 15°C, no postupne stúpla až ku 43°C. Presne pred 65 rokmi to bol už druhý vesmírny triumf Sovietskeho zväzu za sebou. „Blížilo sa štyridsiate výročie októbrovej revolúcie, a otec chcel dať ľuďom nejaký darček,“ prezradil syn niekdajšieho šéfa Kremľa Nikitu Chruščova. „Prvý Sputnik bol jednoduchou náhradou zamýšľanej veľkej vedeckej družice, ktorej príprava meškala. Tentoraz sa žiadalo niečo viac,“ spomínal Sergej Chruščov, niekdajší raketový konštruktér, ktorý po rozpade Sovietskeho zväzu žil a predvlani zomrel v Spojených štátoch.
Lajka v kultúre a dedičstvo
Sláva Lajky sa stala trvalou značkou nielen v histórii a vede, ale aj v kultúre. Rýchlo sa stala symbolom zvierat vo vesmíre - objavuje sa v rozprávkach, filmoch, hudbe a dokonca aj v hrách. Obraz Lajky sa objavuje na mnohých ilustráciách a dokonca aj známkach. Je to najznámejší „vesmírny“ pes na svete.
Na pamiatku fenky Lajky v Rusku postavili niekoľko pomníkov. Objavila sa aj v literatúre, americko-kanadská skupina Arcade Fire o nej nahrala pesničku. V roku 2017 prišiel do kín český bábkový film režiséra a scenáristu Aurela Klimta nazvaný Lajka. Jeho hrdinka však dopadla podstatne lepšie ako skutočný vesmírny pes. Spolu s ďalšími zvieratami s podobným osudom našla nový domov na vzdialenej planéte. Film mal premiéru 2. novembra 2017, deň pred šesťdesiatym výročím vypustenia a smrti Lajky na obežnej dráhe.
Oleg Gazenko, vedúci programu, s odstupom času a po rozpade sovietskeho zväzu vyjadril ľútosť nad vyslaním Lajky na smrť. Hoci prežila len pár hodín, Lajka má miesto v histórii dobývania vesmíru zaistené. Poskytla informácie o tom, že živý organizmus je schopný zniesť dlhý čas v beztiažovom stave, čím do vesmíru otvorila cestu pre ľudí. Príbeh sa na Lajke neskončil. Následne Rusi 19. augusta 1960 vyslali do vesmíru Belka a Strelku. Obleteli obežnú dráhu a našťastie sa vrátili na Zem v poriadku. Vetierok a Ugolok sa v roku 1966 zúčastnili na najdlhšom vesmírnom lete.
„Stále neviem, či som prvý človek, alebo posledný pes,“ vystrúhal svojskú poklonu svojej štvornohej predchodkyni prvý kozmonaut Jurij Gagarin. Tri a pol roka pred jeho historickým letom to bola sučka Lajka, ktorá sa ako prvý živý tvor dostala na obežnú dráhu Zeme. Mala iba poldruha roka a už pri štarte, 3. novembra 1957, bola odsúdená na smrť.
The True Story of LAIKA - the ASTRONAUT DOG 🐶 🚀
Experiment ukázal, že ľudia sú schopní prežiť štart, čo povzbudilo celý vesmírny program NASA, ktorí sa cítili, že vo vesmírnom závode zaostávajú. Po prvých pokusoch sa do vesmíru dostalo množstvo ďalších zvierat, dokonca v roku 1998 na palube kozmickej lode študovali chovanie plazov. Psom nie sú cudzie ani vesmírne lety. Jednou z prvých, ktorá sa vydala do vesmíru, bola ruská Lajka - malý psík, ktorý obetoval život vede. Hneď vás varujeme - toto nie je príbeh pre citlivých ľudí. Chceme ho však priblížiť, pretože osud Laiky je prvkom svetovej histórie a obrovským prínosom pre rozvoj vedy. Avšak, ako milovníci psov by sme boli radšej, keby sa tak nestalo vôbec.