Labradorský retríver je jedným z najpopulárnejších plemien psov na svete, známy svojou láskavou povahou, inteligenciou a nevyčerpateľnou energiou. Jeho charakteristickým znakom je srsť v rôznych farbách, vrátane čiernej, žltej a čokoládovej, často s bielou náprsenkou a labkami, čo mu dodáva jedinečný vzhľad.
Labrador je dobre stavaný, aktívny pes so širokou lebkou, hlbokým hrudníkom a širokou, silnou zadnou časťou tela. Má ostro rezanú, širokú lebku s dobre definovaným stopom a širokým nosom. Hnedé oči majú tvar listu, vyjadrujú inteligenciu a dobrú náladu. Nemá veľké ani ťažké uši. Má ich posadené viac dozadu, zvesené, priliehajúce k hlave. Má mohutný krk. Zadok má na úrovni hornej línie tela. Stredne dlhý, silný chvost je dobre osrstený krátkou, hustou srsťou, ktorá mu dodáva guľatý vzhľad. Hruď má dostatočne širokú a hlbokú. Predné aj zadné končatiny majú byť dostatočne vyvinuté, mohutné. Pohyb je voľný.
Spoznáte ho podľa silne stavaného tela, širokej hlavy s ovísajúcimi ušami a inteligentných očí, ligotajúcich sa dobrými úmyslami. Je odetý v hustej nepremokavej srsti, ktorá môže byť buď zlatistej žltej farby, lesklá čierna alebo luxusná čokoládová.
Pôvod a história
Labradorský retríver má hlboké korene na kanadskom ostrove Newfoundland, kde miestni rybári využívali psov na pomoc pri love rýb. Tento predchodca labradora, nazývaný St. John's Water Dog, bol stredne veľký, silný a mal hustú nepremokavú srsť. Na začiatku 19. storočia si anglickí aristokrati všimli úžasné pracovné vlastnosti týchto psov. Vojvoda z Malmesbury, gróf z Home a vojvoda z Buccleuchu začali dovážať St. John's Water Dog do Anglicka, kde sa z nich postupne vyšľachtil dnešný labradorský retríver.
Oficiálne bolo plemeno uznané v roku 1903. O 13 rokov neskôr bol založený prvý klub labradorov, ktorý vypracoval aj prvý štandard. Vďaka úspechom labradorov na výstavách si toto plemeno rýchlo našlo svojich priaznivcov. V 30. rokoch 19. storočia sa vyvinuli dve línie - pracovná a výstavná. Pracovná línia sa vyznačuje ľahšou stavbou tela, zatiaľ čo psy z výstavnej línie sú mohutnejšie.
Vzhľad a charakteristika
Labradorský retríver je stredne veľký, svalnatý pes s kompaktnou stavbou tela a harmonickými proporciami. Jeho typickými znakmi sú široká hlava, silný krk, hlboký hrudník a pevné končatiny, ktoré mu dodávajú atletický vzhľad. Jedným z jeho poznávacích znakov je aj „vydrí chvost“, ktorý mu pomáha pri plávaní.
Labrador má blany medzi prstami na nohách, vďaka ktorým výborne pláva. Má tiež hustú, vode odolnú srsť, ktorá ho chráni pred chladom a vlhkosťou.
Farba srsti môže byť podľa štandardu plemena v troch rôznych variantách: čiernej, žltej a hnedej (čokoládovej). Srsť je vždy monochromatická, ale je pripustený malý biely fľak. Žltá farba sa pohybuje od svetlej smotany až po červenú líščiu farbu. Hnedý labrador je svetlo až tmavo čokoládovo hnedý. Dominantná čierna farba je však stále najbežnejšia. Čokoládový labrador, takisto ako čierny a žltý labrador, nie je iný druh labradora, sú to iba rôzne sfarbenia toho istého psa. Môže sa stať, že sa jednej fenke narodia šteniatka všetkých troch farieb.
Labradorský retríver je stelesnený extrovert, vždy má dobrú náladu, je oddaný a zbožňuje ľudí. Bude dobrým spoločníkom celej rodiny, má však rád aj suseda, susedových psov a tiež každého, kto kráča po ulici! V jeho svalnatom tele sa skrýva veľa energie, a tak potrebuje veľa pohybu a aktivít, (najradšej má plávanie a aportovanie), aby si cibril telo aj myseľ.
Labradory majú zaslúžene povesť psov s priateľskou a jemnou povahou. Za každých okolností chcú potešiť svojho pána a rodinu a zároveň dobre vychádzajú s cudzími ľuďmi a inými zvieratami. Labrador zdedil do vienka aj pracovitosť, inteligenciu a túžbu učiť sa nové veci, čo z neho robí ľahko cvičiteľného psa.
Je veľmi inteligentný a aktívny pes, ktorý potrebuje veľa pohybu, hry a cvičenia nato, aby mohol byť šťastný a preto patrí len do rúk ľuďom, ktorí sa mu budú venovať a doprajú mu jeho dennú dávku fyzickej a mentálnej aktivity.
Starostlivosť a výchova
Labradorský retríver je mimoriadne obľúbený rodinný pes, ale musí byť fyzicky aj psychicky zamestnaný, pretože v minulosti slúžil ako pracovné plemeno. Potrebuje veľa pohybu, hry a cvičenia.
Denný tréning by mal byť samozrejmosťou u každého psíka. Niektoré sa učia dlhšie ako iné, niektoré si zas dlhšie pamätajú alebo sa jednoduchšie sústredia. Stupeň inteligencie tiež zohráva svoju významnú úlohu v tom, koľko času je potrebné tréningu venovať. Ak chcete psíka vhodného napríklad na psie športy, ako je agility, so psíkom, ktorý sa ľahko učí, to budete mať omnoho jednoduchšie. Stupeň učenlivosti spolu s inteligenciou určuje koľko času by ste mali tréningu denne venovať.
Používame súbory cookie, aby sme vám umožnili pohodlné prehliadanie webovej stránky a vďaka analýze neustále zlepšovali jej funkcie, výkon a použiteľnosť.
Hoci má labrador krátku srsť, a tak s ňou nebudete mať veľa starostí, pod ňou sa skrýva hustá podsada, takže o to viac pĺzne. Nie je preto vhodný pre alergikov. Budete sa musieť pripraviť na časté vysávanie. Pĺznutie môžete trochu zmierniť, ak mu budete z kožucha pravidelne vyčesávať uvoľnenú srsť. Hoci tieto psy pĺznu po celý rok, najhoršie to bude na jar a na jeseň.
Pri tréningu používajte pozitívnu motiváciu - odmeny, a nie tresty. Kým sú mladšie ako dva roky, nemali by ste ich nechať behať a hrať sa na tvrdých povrchoch ako je chodník, lebo ich kĺby ešte nie sú úplne vyvinuté. Vo veku od 4 - 7 mesiacov veľmi rýchlo rastú, a tak sú náchylné na problémy s kosťami - budú potrebovať kvalitné, nízko-kalorické krmivo pre šteniatka.
Labradory sú veľmi pažraví a zbožňujú jedlo. Apetít labradora môže byť neuhasiteľný - môže siahnuť aj na vaše jedlo alebo začať žrať nejedlé veci - smeti z odpadkového koša alebo hračky. Ak by ich niekto nezastavil, asi by jedli a jedli donekonečna, k čomu prispievajú aj ich gény. Dajte si teda extra pozor na to, aby ste ich neprekŕmili, či už normálnou stravou, alebo pochúťkami, a dbajte na to, aby mali vždy dosť pohybu.
Labradory zbožňujú mať okolo seba kopu ľudí, ktorí im robia spoločnosť a užívajú si vzrušený rozruch a hru, ktorá prichádza s deťmi, a to aj malými. Ak sú vaše deti veľmi malé, musíte však dať pozor na to, aby ich pes náhodou nechtiac nezvalil a aby deti vedeli, ako sa k nemu majú správať. Je dôležité labradora odmalička socializovať s deťmi, cudzími ľuďmi, inými psami a zvieratami - či už je to mačka alebo králik.
Labrador potrebuje byť v blízkom kontakte so svojou rodinou a preto to ani nie je ideálny pes na dvor, či do koterca. Ak zostane dlhšiu dobu sám, môže si svoju energiu a frustráciu vybíjať hrabaním, hryzením a ničením akýchkoľvek predmetov. Ako všetky retrívery aj Labrador je najšťastnejší ak má niečo, hocičo v tlame čo by mohol prenášať z miesta na miesto a hrýzť.
Zdravie
Labradorské retrívery sú vo všeobecnosti zdravé a silné psy, no tak ako všetky plemená, aj tieto psy sú náchylnejšie na určité ochorenia. Nie každého labradora tieto ochorenia postihnú, no je dôležité o nich vedieť, pokiaľ sa tomuto plemenu chcete venovať.
Medzi najčastejšie dedičné ochorenia patrí:
- Dysplázia bedrových kĺbov (DBK): Je dedičné ochorenie pri ktorom zadné končatiny dobre nezapadajú do kĺbových lôžok čo spôsobuje voľnosť kĺbového spoja a vedie k postupnej degeneratívnej artritíde bedrových kĺbov a k ich nehybnosti. Na dyspláziu bedrových kĺbov sú labradory náchylné a preto by ste si pri výbere šteniatka mali preveriť, aký stupeň DBK (0 - 4) mali rodičia šteniatka. Žiaden z rodičov by nemal mať stupeň DBK vyšší ako 1.
- Dysplázia lakťových kĺbov (DLK): Ide o rovnaké ochorenie ako vyššie spomínaná DBK, no postihuje lakťové kĺby. Je to ortopedické ochorenie kĺbov spôsobené nesprávnym rastom kĺbovej chrupavky. Zvyčajne sa vyskytuje v lakťových kĺboch, no bola pozorovaná aj v ramenách. Spôsobuje bolestivé stuhnutie postihnutého kĺbu, v najhorších prípadoch vedie až k znehybneniu kĺbu (pes nedokáže ohnúť nohu).
- Disektívna osteochondróza (OCD): Môže byť pozorovaná už v 4. - 9. mesiaci veku psa.
- Katarakt (šedý zákal): Tak ako u ľudí aj šedý zákal u psov znamená svetlé škvrny v oku pripomínajúce zákal. Môžu sa rozvinúť v akomkoľvek veku psa a často neovplyvňujú zrak, no v niektorých prípadoch znamenajú obmedzenie videnia. Aj tomuto ochoreniu sa dá predísť dobrým výberom rodičov šteniatok.
- Dilatačná kardiomyopatia (DKMP): Je dedičné ochorenie srdca, pri ktorom je tvar trojcípej chlopne oddeľujúcej pravú predsieň a komoru srdca zdeformovaný a spôsobuje nedostatočnú funkciu srdca. Niektoré psy s týmto ochorením dokážu žiť, iné hynú. Ochorenie môže odhaliť ultrazvuk.
- Torzia žalúdka: Vyskytuje sa najmä pri väčších plemenách psov so širokým hrudníkom. Ide o akútny, život - ohrozujúci stav, pri ktorom sa psovi pretočí žalúdok.
Ak hľadáte šteniatko labradora, nájdite si dobrého chovateľa, ktorý dbá na zdravotný stav svojho chovu a upozorní vás na prípadné ochorenia, ktorými trpeli rodičia šteniatok. Predídete tak mnohým problémom a zdravotným komplikáciám vášho psíka.
Pre koho je vhodný
Labradorský retríver je ideálny spoločník pre aktívne rodiny, ktoré mu môžu venovať dostatok času a pozornosti. Vďaka svojej priateľskej a trpezlivej povahe si skvele rozumie s deťmi a inými zvieratami. Je to pes, ktorý sa rýchlo učí a je rád stredobodom pozornosti.
Pri výbere labradora je dôležité zvážiť váš životný štýl a zabezpečiť, aby ste mu mohli poskytnúť dostatok pohybu, mentálnej stimulácie a spoločnosti. Ak hľadáte verného a oddaného spoločníka, ktorý vám prinesie do života veľa radosti, labrador je pre vás tou správnou voľbou.