Spolužitie človeka a psa patrí medzi najdlhšie trvajúce partnerstvá v histórii. Už tisíce rokov stoja psy po našom boku - boli našimi spoločníkmi, pomocníkmi aj ochrancami. Ako však toto neobyčajné spojenie začalo? Ako sa z divokých vlkov stali verní priatelia, ktorí sú dnes súčasťou našich rodín? Pozrime sa na fascinujúci príbeh domestikácie psov, ich vývoja a vplyvu, ktorý mali a stále majú na ľudskú spoločnosť.
Kedy sa začal spoločný príbeh ľudí a psov?
Nie len najlepším, ale aj najstarším priateľom človeka je pes. Naša spoločná história sa začala písať pred desiatkami tisíc rokov. Vďaka analýzam mitochondriálnej DNA vieme, že naši štvornohí priatelia majú jediného spoločného predka - vlka obyčajného. Proces domestikácie pravdepodobne prebiehal vo viacerých vlnách na rôznych miestach. To dokazuje rozsiahla telesná variabilita predkov psa. Predpokladá sa, že pes bol vôbec prvým domestikovaným zvieraťom.
Prvé, vtedy však zrejme ešte čisto užitočné spojenie človeka so psom sa objavilo ešte v šerosvite dejín ľudí dnešného typu. Všetci psi, izbovou čivavou počínajúc a buldogom končiac, sú potomkami vlkov, ktoré si skrotil praveký človek už pred 35 000 rokmi.
Ako to všetko začalo?
Aby sme pochopili širšie súvislosti, je potrebné priblížiť obdobie, v ktorom sa začalo toto nekonečné priateľstvo. Spolužitie s vlkmi malo pôvod v časoch, keď títo dvaja predátori (človek a vlk) stáli na opačných koncoch potravinového reťazca. Zatiaľ čo ľudia považovali vlkov za jeden z možných zdrojov potravy, vlky považovali ľudí za neustály zdroj zvyškov koristi. Tým sa mohli pomerne ľahko dostať k mäsu, kostiam a orgánom, čo bol pre nich vždy prirodzený základ ich stravy. Rovnako ako by to mal byť základ stravy našich dnešných štvornohých parťákov.
Spočiatku veľmi plaché vlky tak po niekoľkých generáciách začali prelamovať nastavené hranice a nadväzovať bližší kontakt s človekom. Postupne sa začali približovať a chrániť svoju vybranú skupinu ľudských jedincov pred ostatnými nepriateľmi. Navyše mláďatá, ktoré sa dostali na „prevýchovu“ do ľudskej spoločnosti, postupne pomáhali prehlbovať vzťahy medzi ľuďmi a domestikujúcimi sa vlkmi. Nech už vznikla vzájomná symbióza akokoľvek, pomohla obom druhom. Dodnes ukazuje, nakoľko prospešné môže byť spojenie dvoch na prvý pohľad potenciálne konkurenčných druhov. Išlo o jedno z najstarších obchodných partnerstiev, ktoré platí dodnes.
Genetická podobnosť psa a vlka
Vlky sa vždy spoliehali jeden na druhého. Ich prirodzenosťou bola spolupráca, vďaka ktorej dokázali tieto predátori uloviť korisť alebo udržať hierarchiu v svorke. V momente, keď za vodcu svorky začali považovať človeka, zmenil sa vlk na psa. Postupná domestikácia zmenila vzhľad, povahu aj myslenie psov. Čo sa však nezmenilo, je genetická podobnosť dnešných psov s vlkmi, ktorá stále dosahuje 99,9 %.
Jednou z genetických odchýlok psa od vlka, spôsobenou domestikáciou, je schopnosť psa štiepiť a získavať živiny zo škrobu. Túto vlastnosť si pes začal osvojovať v momente, keď si ľudia namiesto lovu začali pestovať obživu. Vďaka tomu sa rastlinná strava dostala aj na psí jedálny lístok, ktorému sa pes čiastočne prispôsobil.
Šľachtenie žiaducich vlastností
Proces šľachtenia a vývoj jednotlivých rás trval samozrejme tisíce rokov. Postupne si však ľudia začali uvedomovať, že krížením určitých psov môžu ovplyvniť ich vzhľad aj vlastnosti. Mohli si vyšľachtiť mimoriadne dobrého strážcu, veľmi inteligentného alebo malého psa. A zatiaľ čo muži šľachtili psov najmä na lov, stráženie, obranu či pasenie, ženy si hľadali domácich spoločníkov. Každé plemeno tak odráža ľudské potreby.
Cielené šľachtenie psov, tak ako ho poznáme dnes, začalo v Európe až v 17. storočí. V 18. a 19. storočí sa začína so psami odborne pracovať a zisťovať, kde všade by sa dali využiť ich služby. Psy sa postupom času stávali pomocníkmi v najrôznejších oblastiach ľudského života. Ľudia psy začali využívať na doručovanie pošty alebo hľadanie ranených. Boli to ochrancovia ľudí aj majetku. Naháňali stáda, zúčastňovali sa so svojimi majiteľmi lovov, strážili pozemky.
V priebehu 20. storočia sa začínajú vybrané plemená psov zdokonaľovať v komplexnejších oblastiach. Pracovné psy chránia hranice a stávajú sa členmi záchranných a bezpečnostných zložiek. Objavujú sa vodiace psy pre nevidiacich či psí terapeuti. Asistenčné psy pre telesne postihnutých, ktoré svojim majiteľom uľahčujú každodenný život. Zároveň sa psy stávajú členmi našich rodín. Na dedinách sú stále určené na stráženie, v mestách sú to veľmi často domáci spoločníci. Psy sa stali našimi vernými parťákmi a zapájajú sa do každej roviny nášho života. Tým, ako rastie ich obľuba, rastie aj ich populácia.
Vývoj psieho jedálneho lístka
Ak majú naši štvornohí priatelia predkov vo vlkoch, je logické, že by sa mal podobať aj ich jedálny lístok. Mäso, kosti a orgány sú dodnes pre vlkov prirodzenou potravou. Zvyšky koristi boli základom psieho jedla počas domestikácie a sú druhovo prirodzenou potravou aj pre dnešných psov.
Napokon surové mäso, orgány a kosti sa používali ako potrava pre psov všade vo svete až do začiatku 20. storočia. Zvyšky od mäsiara alebo orez z bitúnkov sa u nás používali ako krmivo až do Nežnej revolúcie. Na prvý pohľad sa to môže zdať zvláštne, ale kŕmenie psa týmto spôsobom je preňho oveľa zdravšie než kŕmenie priemyselnými krmivami. Je potrebné si uvedomiť, že rovnako ako vlky, aj naše psy sú mäsožravci.
Populačné choroby ako obezita, cukrovka, alergia na mäso či rakovina, ktorými dnešné psy trpia, sú jedným z dôsledkov kŕmenia extrudovanými krmivami. Zaujímavé však je, že vlky a psy kŕmené surovou stravou týmito chorobami netrpia.
Nové trendy v psom stravovaní
Našťastie sa ľudia začínajú zaujímať o to, aký vplyv majú krmivá na zdravotný stav našich parťákov. Okrem gigantických koncernov vznikajú po svete menšie firmy, ktoré sa snažia o zdravšiu alternatívu ku granulovaným krmivám.
Podobenstvo psa a človeka v správaní a komunikácii
Pes domáci (Canis lupus familiaris alebo Canis familiaris) sa niekedy považuje za samostatný druh, inými vedeckými kruhmi zasa za poddruh vlka. Vlk je najbližším príbuzným psa a pravdepodobne jeho predkom. O druhu pes domáci môžeme hovoriť približne od obdobia 15 000 rokov pred Kr. Do tohto obdobia archeológovia kladú prvé odchovy psích šteniat v ľudských príbytkoch, ktoré boli krížené už len medzi sebou a nevyskytovalo sa prekríženie s divo žijúcim vlkom.
Pes sa pre súžitie s človekom rozhodol dobrovoľne, na základe obojstranných výhod. Najskôr pes pomáhal človeku pri love, neskôr sa stal strážcom a ochrancom ľudských obydlí. V neskorších dobách, ako sa postupne vyvíjalo mnoho psích plemien, poskytoval pes človeku čoraz viac užitočných služieb.
Človek zásadne zmenil aj vlčí mozog. Pri love potreboval so psom bezproblémovo komunikovať, a tak si k ďalšiemu chovu vyberal zvieratá, ktoré lepšie chápali jeho pokyny, úmysly alebo nálady. Dnešný pes je majstrom v "čítaní" človeka.
So psom spája človeka extrémne silné citové puto. Upevňuje sa vzájomným pohľadom z očí do očí a to je vo vzťahu človeka so zvieratami úplným unikátom. Zvieratá chápu pohľad do očí ako hrozbu a to platí aj medzi psami. Ľudia si však pohľadom upevňujú vzájomné citové väzby. Do očí si hľadí matka s novorodencom i milencami. V reakcii na pohľad do očí sa nám v mozgu vyplavuje oxytocín, hormón lásky, prenášač nervových signálov zodpovedný za vznik príjemných pocitov.
Keď si pozrú do očí pes a jeho pán, nastáva úplne zvláštna situácia. Pes reaguje na ľudský pohľad ako človek. V mozgu sa mu vyplaví dopamín a pes sa do svojho pána zamilováva. A tiež človek reaguje na pohľad do očí psa tým, že si mozog zaplaví dopamínom. Preto nás so psami spájajú úplne nadštandardné citové vzťahy. S žiadnym iným zvieraťom si dopamínové vyznania náklonnosti neposielame.
Nové poznatky prinášajú aj zaujímavé zistenia o spracovaní reči. Mozog psa, rovnako ako ľudský mozog, oddeľuje intonáciu a význam slova. Je však hierarchia tiež podobná? Výskumy ukazujú, že mozog psa, rovnako ako ľudský mozog, spracováva reč hierarchicky: intonácia je v nižších štádiách, zatiaľ čo známe slová vo vyšších štádiách. Aj keď je spracovanie reči u ľudí v mnohých aspektoch jedinečné, táto štúdia odhalila vzrušujúce podobnosti medzi nami a psami.
Štúdie sa zamerali aj na fyzické reakcie psov na slová. Na srdcový tep mala účinok aj jedna špecifická činnosť, a to hladkanie a maznanie. Vedci nepozorovali fyzickú reakciu len na psoch, ale aj na ich majiteľoch. Je úžasné vidieť, že srdcové frekvencie našich psov sa zvyšujú, keď sa im hovorí, že sú milované, prejavujú vzrušenie a naopak srdcovú aktivitu znižujú, keď sa maznajú, čím prejavujú spokojnosť.
Nie je to len prostriedok na získanie jedla. Nosenie hračiek alebo obľúbených predmetov. Spanie na chrbte s labami hore. Lojalita. Vyskakovanie. Ničenie vecí. Bude to znieť zvláštne, ale aj ničenie vecí je psí prejav lásky. Veci väčšinou ničia pri dvoch situáciách, keď chcú získať našu pozornosť, alebo keď nie sme doma a chýbame im.
Mnohí majitelia psov tvrdia, že sa na svojich štvornohých miláčikov podobajú - nielen výzorom, ale aj povahou. Emocionálne prepojenie medzi človekom a psom býva veľmi silné. Zhrnutie pätnástich štúdií, ktoré sa zamerali na výskum podobností medzi psom a jeho opatrovateľom, potvrdzuje, že v mnohých prípadoch majú človek a pes podobné povahové črty. Často ide napríklad o mieru extroverzie, úzkosti alebo spoločenskosti.
Výber plemena nie je len o výzore psa, ale najmä o kompatibilite s vaším životným štýlom, denným režimom a povahou. Tieto psy potrebujú veľa pohybu, mentálne výzvy a spoločnosť. Psy, ktoré si vystačia s kratšími prechádzkami a sú viac naviazané na svojho majiteľa. Psy, ktoré sú samostatnejšie a menej náročné na pohyb a zábavu.
Pes v sebe nezaprie svojho dávneho predka - vlka. Vlci sú spoločenskí tvorovia. Žijú v stálych komunitách, kde panuje pevný poriadok a vzorná spolupráca. Pes celkom prirodzene považuje za svoju svorku vás a ďalších členov vašej rodiny. Pes, ktorý má vo svojom pánovi síce prísneho, ale spravodlivého „šéfa“, sa rád uspokojí s podriadeným postavením. Ak ale dôjde k záveru, že vo veciach neexistuje žiaden poriadok a pravidlá, nezostáva mu nič iné, len vziať vládu do svojich labiek.
Každý pes sa inštinktívne snaží zaujať v hierarchii svorky čo najvyššie postavenie. Správny „šéf“ svorky je pre psa hotovým požehnaním. Dáva mu pocit istoty a bezpečia, je preňho autoritou a oporou.
Nevyhnutnou podmienkou fungovanie každého spoločenstva je umenie dohovoriť sa medzi sebou - dať najavo svoje pocity, nálady a zámery. Psi, ako zvieratá žijúce v svorke, majú veľmi dobre vyvinuté komunikačné schopnosti. Postojom, chvostom, očami, papuľou a zježením srsti. Okrem toho majú bohatý hlasový repertoár: štekanie, vrčanie, kňučanie, funenie, vytie, kvílenie a celú škálu ďalších zvukov.
Podľa amerických štúdií sú údajne schopní rozlíšiť viac ako stovku slov. Či už je toto číslo pravdivé alebo nie, v každom prípade psi až neuveriteľne citlivo vnímajú tón ľudského hlasu, gestá, mimiku a emocionálne rozpoloženie. Už z nepatrných odchýlok v správaní dokážu vydedukovať vaše úmysly.
Základom harmonického vzťahu s vaším psom je porozumieť psej reči a dokázať pretlmočiť vlastné požiadavky do jazyka zrozumiteľného pre psa! Potom ste už spolovice vyhrali.
Ako nástenky s tlačidlami menia komunikáciu medzi človekom a psom
Skoré ranné prechádzky, obžutý nábytok či návštevy veterinára. Áno, byť psičkárom je niekedy náročné. Avšak nový prieskum dokázal, že psy robia z ľudí lepšie bytosti. Spoločnosť BarkBox vykonala štúdiu, v ktorej zhromaždili viac ako 1000 ľudí, ktorí vlastnia psy. Štúdia rovnako potvrdzuje aj iné vedecké výskumy. A na záver, šesťkrát za deň povieme svojmu chlpatému miláčikovi, že ho ľúbime. Ako si na tom ty?
Štvornohý chlpáč zároveň funguje ako živé antidepresívum. Dokáže vám vrátiť stratenú radosť, zbaví vás osamelosti, zahrnie vás láskou a nakazí svojou vitalitou. Psík potrebuje pravidelné prechádzky, pripravte sa preto na pravidelnú dávku pohybu. Malé psíky by mali denne prejsť 2 km, stredne veľké plemená 4 km a veľké psy aspoň 6 km. Platí to aj v prípade, že ich domovom je veľká záhrada. Hodinka mimo zvyčajného záhradného teritória zabráni sociálnej izolácii vášho miláčika a prinesie mu nové podnety.
Štúdie ukázali, že psy v domácnosti zlepšujú imunitu detí a tieto detičky menej trpia alergiami. „Keď chceš milovať, miluj človeka, ale ak očakávaš vernosť, kúp si radšej psa,“ povedal raz o štvornohom priateľovi človeka slovenský dramatik, prozaik a aforista Peter Gregor. A mal pravdu. Psík je veľmi lojálne zvieratko, ktoré urobí čokoľvek, len aby vás potešilo.
Venčenie psa je skvelý spôsob na nadviazanie nových kontaktov. Majitelia psov, ktorí sa presťahovali na do nového prostredia by vám vedeli potvrdiť, že prvé nové známosti získali práve v komunite psíčkarov. Počas prechádzky so psíkom sa vám prihovoria rôzni ľudia, od mamičiek s deťmi, ktoré si budú chcieť psíka pohladkať, cez majiteľov psov až po sympatického suseda z vedľajšieho vchodu.
Pes je najlepším priateľom človeka, no doteraz sme zvykli svojich štvornohých priateľov podceňovať a na ľudí, ktorí sa s nimi rozprávajú, pozerať ako na bláznov. Nedávna štúdia maďarského vedeckého tímu z Katedry etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Eötvösa Loránda (ELTE) publikovaná v auguste v periodiku Nature priniesla nové zistenia o tom, ako psy spracovávajú informácie.
“Skúmanie podobností a rozdielov v spracovaní reči medzi mozgom psa a človeka môže veľa pomôcť pri porozumení krokov, ktoré viedli k vzniku reči počas evolúcie.”
Namiesto toho tu uvedená hierarchia nasledujúca po intonácii a spracovaní slovného významu a tiež u ľudí môže odrážať všeobecnejší princíp spracovania, ktorý nie je špecifický pre reč. Ďalšia štúdia od Canine Cottages sa zamerala na skúmanie fyzických reakcií psov na slová. Výskumníci ale prišli k prekvapivému záveru. Na srdcový tep mala účinok aj jedna špecifická činnosť, a to hladkanie a maznanie. Vedci nepozorovali fyzickú reakciu len na psoch, ale aj na ich majiteľoch.
“Je úžasné vidieť, že srdcové frekvencie našich psov sa zvyšujú, keď sa im hovorí, že sú milované, prejavujú vzrušenie a naopak srdcovú aktivitu znižujú, keď sa maznajú, čím prejavujú spokojnosť,” uviedla Shannon Keary, manažérka Canine Cottages. “Je tiež zaujímavé sledovať všetky tie čudné a úžasné spôsoby, ako nám naši miláčikovia dávajú najavo svoju lásku. Oblizovanie a bozkávanie. Maznanie, prípadne spanie vedľa alebo na majiteľovi. Vítanie. Prosenie. Nosenie hračiek alebo obľúbených predmetov. Spanie na chrbte s labami hore. Lojalita. Vyskakovanie. Ničenie vecí. Bude to znieť zvláštne, ale aj ničenie vecí je psí prejav lásky. Veci väčšinou ničia pri dvoch situáciách, keď chcú získať našu pozornosť, alebo keď nie sme doma a chýbame im. Ukazovanie bolesti. So žiadnym iným živočíchom nás neviaže také pevné citové puto ako so psom. Z nových poznatkov vyplýva, že tento neobvyklý vzťah trvá najmenej 14 000 rokov.
Pes je veľmi lojálne zvieratko, ktoré urobí čokoľvek, len aby vás potešilo. Je nemý, ale rečou svojho tela a svojím správaním vám dokáže, že lepšieho priateľa nikde nenájdete. Psia láska je skutočná, zvieratko ju ničím nepodmieňuje.
Skyeský teriér Greyfriars Bobby žialil sa svojím strateným pánom 14 rokov, ktoré strávil v okolí cintorína a jeho hrobu. Akita Inu Hačikó zase čakával svojho už nežijúceho pána na stanici každý večer celých 11 rokov.
Psy sa dokážu tešiť aj z maličkostí a užívať si prítomnosť. V tomto by sme si z nich mali brať príklad aj my ľudia a hľadať šťastie prítomného okamihu.
Psi, ako zvieratá žijúce v svorke, majú veľmi dobre vyvinuté komunikačné schopnosti. Postojom, chvostom, očami, papuľou a zježením srsti. Okrem toho majú bohatý hlasový repertoár: štekanie, vrčanie, kňučanie, funenie, vytie, kvílenie a celú škálu ďalších zvukov. Podľa amerických štúdií sú údajne schopní rozlíšiť viac ako stovku slov. Či už je toto číslo pravdivé alebo nie, v každom prípade psi až neuveriteľne citlivo vnímajú tón ľudského hlasu, gestá, mimiku a emocionálne rozpoloženie. Už z nepatrných odchýlok v správaní dokážu vydedukovať vaše úmysly.
Základom harmonického vzťahu s vaším psom je porozumieť psej reči a dokázať pretlmočiť vlastné požiadavky do jazyka zrozumiteľného pre psa! Potom ste už spolovice vyhrali.
tags: #podobenstvo #na #cloveka #pes