Vlastniť psa je úžasná skúsenosť plná radosti, lásky a vernosti. S príchodom nového štvornohého člena do rodiny však prichádza aj veľká zodpovednosť. Aj tí najskúsenejší majitelia psov môžu robiť chyby, ktoré ovplyvňujú pohodu a správanie ich miláčikov. Prinášame vám prehľad najčastejších chýb, ktorých sa majitelia psov dopúšťajú, a rady, ako sa im vyhnúť. Ak sa v niektorých z nich nájdete, nezúfajte. Dôležité je poučiť sa a poskytnúť svojmu psovi to najlepšie.
Najčastejšie chyby majiteľov psov a ako sa im vyhnúť
Pes potrebuje jasné vedenie a pochopenie zo strany svojho majiteľa. Mnohé problémy v správaní psov pramenia z nevedomosti alebo nesprávneho prístupu majiteľov. Pozrime sa na konkrétne chyby a spôsoby, ako ich napraviť.
1. Myslíte si, že pes zo zlého správania vyrastie
Chyba: Mnohí majitelia veria, že nevhodné správanie psa sa časom samo upraví. Predpokladajú, že šteňacie zlozvyky zmiznú s vekom. Tento prístup však môže viesť k tomu, že sa nevhodné správanie upevní a stane sa ťažšie korigovateľným. Bez správneho vedenia pes nevie, čo od neho očakávate, a môže pokračovať v nežiaducich činnostiach, ktoré môžu byť neskôr problematické.
Ako sa tomu vyhnúť: Výchova je kľúčová. Od prvého dňa stanovte jasné hranice a pravidlá. Buďte dôslední a trpezliví. Pes potrebuje vedenie, aby pochopil, čo je správne a čo nie. Používajte pozitívne posilňovanie a odmeňujte dobré správanie. Ak si nie ste istí, ako postupovať, zvážte konzultáciu s profesionálnym trénerom alebo absolvujte kurz poslušnosti.
2. Čakáte, kým pes vyrastie, a potom ho začnete cvičiť
Chyba: Niektorí majitelia odkladajú výcvik svojho psa až na neskôr, pretože si myslia, že šteňatá sú príliš mladé na učenie. Veria, že by to pre ne mohlo byť príliš náročné alebo stresujúce. Tento prístup však môže viesť k tomu, že pes si osvojí nevhodné správanie, ktoré bude neskôr ťažšie korigovať. Šteniatka sú ako deti - najlepšie sa učia, keď sú mladé a ich mozog je najpružnejší.
Ako sa tomu vyhnúť: Začnite s výcvikom čo najskôr. Šteniatka sú veľmi učenlivé a rýchlo sa prispôsobujú novým podnetom. Základné povely a chôdza na vodítku by mali byť súčasťou každodenného života od útleho veku. Skorý výcvik uľahčuje budúcu komunikáciu a spolužitie. Okrem toho raný tréning pomáha predchádzať nežiaducemu správaniu a posilňuje vzťah medzi vami a vaším psom. Používajte pozitívne metódy a urobte z učenia zábavu pre obe strany.
3. Zanedbávate socializáciu
Chyba: Niektorí majitelia nevenujú dostatok pozornosti socializácii svojho psa, čo môže viesť k strachu alebo agresii voči iným zvieratám a ľuďom. Pes bez správnej socializácie môže byť nervózny v nových situáciách a môže reagovať nepredvídateľne. To môže spôsobiť stres nielen pre psa, ale aj pre majiteľa, najmä pri návšteve verejných miest alebo pri stretnutí s inými psami.
Ako sa tomu vyhnúť: Socializácia je nevyhnutná. Medzi 7. týždňom a 4. mesiacom života by sa šteniatko malo zoznamovať s rôznymi ľuďmi, zvieratami a prostrediami. Pravidelné návštevy psích parkov, cvičísk alebo stretnutia s inými psíčkarmi pomôžu vášmu psovi stať sa sebavedomým a priateľským spoločníkom. Dôležité je zabezpečiť, aby boli tieto skúsenosti pozitívne a bez stresu. Odmeňujte psa za pokojné správanie a postupne ho vystavujte novým podnetom, aby si na ne zvykol.
4. Nevyhradzujete si dostatok času na nového člena rodiny
Chyba: Podcenenie časovej náročnosti starostlivosti o psa môže viesť k frustrácii a zanedbávaniu jeho potrieb. Pes potrebuje pravidelnú pozornosť, cvičenie a mentálnu stimuláciu. Ak tieto potreby nie sú naplnené, môže to viesť k problémom v správaní, ako je deštruktívne správanie alebo nadmerné štekanie. Nedostatok času tiež bráni vytváraniu silného puta medzi vami a vaším psom.
Ako sa tomu vyhnúť: Plánujte a organizujte svoj čas. Šteniatko potrebuje pravidelné kŕmenie, prechádzky, hru a dohľad. Vytvorte si dennú rutinu, ktorá zohľadní potreby vášho psa a zabezpečí mu dostatok pozornosti a starostlivosti. Zvážte rozdelenie úloh medzi členov rodiny, aby ste zabezpečili, že pes dostane potrebnú starostlivosť. Ak máte náročný pracovný rozvrh, možno bude potrebné upraviť svoj časový plán alebo zvážiť pomoc profesionálnych psích opatrovateľov.
5. Klietku pre psa používate nesprávne
Chyba: Používanie klietky ako miesta trestu môže u psa vyvolať strach a odpor. Pes môže začať klietku vnímať negatívne, čo povedie k stresu a nežiaducemu správaniu, ako je nadmerné štekanie alebo snaha uniknúť. To naruší jeho pocit bezpečia a dôvery vo vás ako majiteľa.
Ako sa tomu vyhnúť: Klietka by mala byť bezpečným útočiskom. Učte psa postupne, že klietka je miesto na odpočinok a pokoj. Nikdy ho do nej nezatvárajte za trest. Odmeňte ho, keď si do klietky sám ľahne, a zabezpečte, aby bola pohodlná a príjemná. Môžete do nej umiestniť obľúbenú deku alebo hračku, aby sa v nej cítil ešte pohodlnejšie. Postupne predlžujte čas, ktorý v nej pes trávi, vždy s pozitívnym posilňovaním, aby klietku vnímal ako svoj osobný priestor na relaxáciu.
6. Z jazdy autom robíte nepríjemný zážitok
Chyba: Ak pes cestuje autom len k veterinárovi, môže si jazdu spojiť s nepríjemnými zážitkami. To môže viesť k tomu, že pes bude vystrašený alebo nervózny už pri samotnom nastupovaní do auta. Negatívne asociácie s jazdou môžu spôsobiť, že pes bude odmietať nastúpiť do vozidla, bude počas cesty kňučať, triasť sa alebo prejavovať iné známky stresu. Takéto správanie môže komplikovať nevyhnutné cesty a zvýšiť stres pre oboch - vás aj vášho psa.
Ako sa tomu vyhnúť: Urobte z jazdy autom pozitívnu skúsenosť. Začnite s krátkymi a príjemnými jazdami na miesta, ktoré má váš pes rád, ako sú parky, lesy alebo návštevy u priateľov s inými psami. Takto si spojí cestovanie s pozitívnymi zážitkami a bude sa tešiť na každú jazdu. Počas jazdy môžete psa odmeniť pamlskom alebo hračkou, aby ste posilnili pozitívne asociácie. Ak je pes veľmi úzkostlivý, zvážte postupnú desenzibilizáciu - nechajte ho najprv zvyknúť si na auto bez pohybu, potom na krátke jazdy okolo bloku a postupne predlžujte trasy. Uistite sa tiež, že auto je pre psa pohodlné a bezpečné, napríklad použitím vhodného bezpečnostného pásu alebo prepravky.
7. Trestáte psa za pocikanie sa vo vnútri
Chyba: Strkanie nosa psa do mláčky alebo krik po uplynutí času od nehody nemá želaný efekt. Takéto trestanie môže psa zmiasť a spôsobiť, že bude mať strach z vás alebo z vykonávania potreby v prítomnosti ľudí. Pes nedokáže spätne pochopiť, za čo je trestaný, najmä ak od incidentu uplynul nejaký čas. Toto negatívne posilňovanie môže narušiť dôveru medzi vami a vaším psom a sťažiť ďalší výcvik.
Ako sa tomu vyhnúť: Buďte trpezliví a konzistentní. Chodievajte so šteniatkom pravidelne von (ideálne po každom jedle, po spánku aj po hre) a chváľte ho za vykonanie potreby na správnom mieste. Pozitívne posilňovanie je kľúčové - okamžite odmeňte psa pamlskom alebo pochvalou, keď urobí potrebu vonku. Ak sa stane nehoda, vyčistite ju bez reakcie. Trestanie môže viesť k strachu a zmäteniu, preto je dôležité sústrediť sa na budovanie správnych návykov prostredníctvom trpezlivosti a pozitívnej motivácie.
8. Predpokladáte, že každý pes je priateľský
Chyba: Pristupovanie k cudzím psom bez povolenia môže byť nebezpečné. Nie každý pes je spoločenský a niektoré môžu byť nervózne alebo agresívne voči cudzím ľuďom či iným psom. Náhly alebo neuvážený prístup môže u psa vyvolať strach alebo obrannú reakciu, čo môže viesť k uhryznutiu alebo konfliktu. Týmto správaním môžete spôsobiť stres nielen psovi, ale aj jeho majiteľovi, a vystaviť sa zbytočnému riziku.
Ako sa tomu vyhnúť: Vždy sa opýtajte majiteľa. Nie každý pes má rád cudzích ľudí alebo psy. Rešpektujte priestor iných zvierat a učte to aj svojho psa. Naučte sa čítať reč tela psov, aby ste vedeli rozpoznať známky nepohodlia alebo agresie. Ak chcete, aby sa váš pes zoznámil s iným psom, dohodnite sa s jeho majiteľom na bezpečnom spôsobe predstavenia. Týmto prístupom zaistíte bezpečnosť pre všetkých zúčastnených a podporíte pozitívne sociálne interakcie.
9. Nestanovujete žiadne pravidlá
Chyba: Nedôslednosť v pravidlách môže psa zmiasť a viesť k nežiaducemu správaniu. Ak pes nevie, čo sa od neho očakáva, bude zmätený a neistý, čo môže zvýšiť stres a vyvolať problematické správanie. Napríklad, ak mu raz dovolíte žobrať pri stole a inokedy ho za to karháte, nebude chápať, prečo je jeho správanie raz akceptované a inokedy nie. Takýto zmätok môže oslabiť vašu autoritu a sťažiť výcvik.
Ako sa tomu vyhnúť: Stanovte jasné pravidlá a dodržiavajte ich. Ak niečo raz dovolíte, nezakazujte to neskôr. Dôslednosť pomáha psovi pochopiť, čo sa od neho očakáva. Zapojte všetkých členov domácnosti do dodržiavania týchto pravidiel, aby pes dostával jednotné signály. Tým vytvoríte stabilné prostredie, kde sa pes cíti bezpečne a vie, aké správanie je správne. Konzistentné pravidlá podporujú dobré správanie a posilňujú váš vzťah so psom.
10. Zanedbávate návštevu veterinára
Chyba: Ignorovanie príznakov choroby alebo odkladanie návštevy môže ohroziť zdravie psa. Mnohé zdravotné problémy sú ľahšie liečiteľné, ak sa zachytia včas. Odkladanie návštevy môže viesť k zhoršeniu stavu, komplikáciám a v niektorých prípadoch aj k ohrozeniu života psa. Zanedbávanie preventívnych prehliadok môže tiež znamenať, že prehliadnete skryté zdravotné problémy.
Ako sa tomu vyhnúť: Pravidelné kontroly sú dôležité. Sledujte zdravotný stav svojho psa a pri podozrení na problém neváhajte navštíviť veterinára. Prevencia je vždy lepšia ako liečba. Dohodnite sa na očkovacom a preventívnom pláne s vaším veterinárom a dodržujte ho. Učte sa rozpoznávať príznaky bežných ochorení a neváhajte konzultovať akékoľvek obavy. Starostlivou a pravidelnou veterinárnou starostlivosťou zabezpečíte svojmu psovi dlhý a zdravý život.
11. Nedbáte na bezpečnosť šteniatka
Chyba: Nezabezpečené prostredie môže viesť k úrazom alebo otrave. Šteniatka sú zvedavé a radi skúmajú svet okolo seba. Často okusujú rôzne predmety a môžu sa dostať k nebezpečným látkam či ostrým predmetom. Bez adekvátneho zabezpečenia domácnosti hrozí riziko úrazu, otravy alebo iných zdravotných komplikácií.
Ako sa tomu vyhnúť: Urobte svoj domov bezpečným pre šteniatko, ale i staršieho psa. Odstráňte nebezpečné predmety, chemikálie a jedovaté rastliny. Použite detské zábrany, aby ste obmedzili prístup do rizikových oblastí. Uložte elektrické káble mimo dosahu, zabezpečte okná a balkóny a skladujte čistiace prostriedky na bezpečných miestach. Pravidelne kontrolujte prostredie, kde sa pes pohybuje, a uistite sa, že nemá prístup k ničomu škodlivému. Prevencia je kľúčová pre bezpečnosť vášho miláčika.
12. Dávate psovi ľudské lieky bez konzultácie s veterinárom
Chyba: Podávanie nesprávnych liekov alebo neprimeraných dávok môže byť pre psa nebezpečné. Niektoré lieky určené pre ľudí môžu byť pre psy toxické alebo môžu spôsobiť vážne vedľajšie účinky. Aj keď sa symptómy zdajú podobné, liečba môže vyžadovať úplne odlišný prístup. Samoliečba môže zhoršiť stav psa a oddialiť potrebnú odbornú pomoc.
Ako sa tomu vyhnúť: Vždy konzultujte s veterinárom. Neexperimentujte s liekmi určenými pre ľudí. Veterinár vám poradí správne lieky a dávkovanie podľa potrieb vášho psa. Ak si všimnete príznaky ochorenia, radšej vyhľadajte odbornú pomoc. Tým zabezpečíte, že váš pes dostane vhodnú a bezpečnú liečbu. Zdravie vášho psa by malo byť vždy na prvom mieste.
13. Odmeňujete psa za zlé správanie
Chyba: Ak psa hladkáte alebo sa s ním hráte, keď robí niečo nevhodné, posilňujete toto správanie. Pes si môže myslieť, že je za svoje správanie odmeňovaný, a bude ho opakovať. Napríklad, ak ho utešujete, keď nadmerne šteká alebo skáče na ľudí, môže to vnímať ako povzbudenie. To môže viesť k upevneniu nežiaducich návykov a sťažiť budúci výcvik.
Ako sa tomu vyhnúť: Odmeňujte len žiaduce správanie. Ignorujte alebo jemne korigujte nevhodné správanie a chváľte psa, keď je pokojný a poslušný. Používajte pozitívne posilňovanie, aby pes pochopil, čo od neho očakávate. Ak napríklad prestane skáčať na návštevu a sadne si, odmeňte ho pamlskom alebo pochvalou. Takto ho naučíte správnym spôsobom komunikovať a správať sa v rôznych situáciách.
14. Kŕmite psa dobrotami od stola
Chyba: Ľudské jedlo môže byť pre psa nevhodné a podporuje žobranie. Mnohé potraviny, ktoré sú pre nás bezpečné, môžu byť pre psov škodlivé alebo dokonca toxické, ako napríklad čokoláda, cibuľa či hrozno. Kŕmenie od stola môže tiež viesť k nadváhe a s tým spojeným zdravotným problémom. Navyše, pes sa môže naučiť žobrať počas vašich jedál, čo je nežiaduce správanie.
Ako sa tomu vyhnúť: Kŕmte psa kvalitným krmivom. Odolajte pokušeniu dávať mu zvyšky. Ak chcete psa odmeniť, použite pamlsky určené pre psov. Stanovte pravidlo, že pes nedostáva jedlo od stola, a dodržujte ho všetci členovia domácnosti. Tým predídete zdravotným problémom a nežiaducemu správaniu. Ak chcete svojmu psovi dopriať niečo extra, vyberte zdravé pochúťky vhodné pre jeho diétu a podávajte ich mimo času vášho jedla.
15. Veríte mýtom a neinformujete sa správne
Chyba: Podliehanie nepravdivým informáciám môže negatívne ovplyvniť starostlivosť o psa. Mýty a mylné predstavy o výžive, výcviku či zdravotnej starostlivosti môžu viesť k nesprávnym rozhodnutiam. Napríklad môžete veriť, že niektoré plemená sa nedajú vycvičiť, čo ovplyvní váš prístup k ich výchove. Takéto nesprávne informácie môžu brániť správnemu rozvoju vášho psa a ovplyvniť jeho kvalitu života.
Ako sa tomu vyhnúť: Vzdelávajte sa a konzultujte s odborníkmi. Čítajte overené zdroje, zúčastnite sa kurzov alebo sa poraďte s trénerom či veterinárom. Správne informácie vám pomôžu lepšie porozumieť potrebám vášho psa. Buďte kritickí voči informáciám z neoverených zdrojov a overujte si fakty. Sledujte aktuálne výskumy a odporúčania v oblasti starostlivosti o psy. Týmto spôsobom zabezpečíte, že poskytujete svojmu psovi najlepšiu možnú starostlivosť založenú na pravdivých a aktuálnych poznatkoch.
Kľúčové aspekty zodpovedného majiteľstva psa
Chov psov je nielen pekným a príjemným hobby, ale vyžaduje si aj starostlivosť a zodpovednosť. Pes je mnohokrát označovaný za najlepšieho priateľa človeka, preto zodpovednosť majiteľa nekončí kŕmením a napojením psa, alebo jeho príležitostným pohladením. Majiteľ je zodpovedný za kvalitu jeho života, za jeho správanie a rovnako za jeho vplyv na okolie. Výchova psa je povinnosťou majiteľa, ktorý je v plnej miere zodpovedný za škody spôsobené jeho psom. Adekvátnou výchovou by mal prejsť každý pes. V záujme majiteľa je prispôsobiť výber vhodného plemena svojim možnostiam a schopnostiam s prihliadnutím na možné negatívne povahové či iné vlastnosti plemena. Pri nedostatočnej či zanedbanej výchove bude takmer každý pes potenciálne nebezpečný pre svoje okolie.
Informácie pre chovateľov psov
Pred samotným výberom psa pozorne zvážte svoje možnosti a schopnosti. Naštudujte si rôzne materiály (knihy, časopisy prípadne informácie o jednotlivých plemenách na internete) o psoch, aby ste čo najlepšie porozumeli ich potrebám. O svojho psa sa musíte starať denne po celý jeho život (čo je v priemere 10-12 rokov). Zdravie svojho psa pravidelne kontrolujte u veterinárneho lekára. Očkovací preukaz majte pri sebe počas každej prechádzky so psom (v prípade, že dôjde k pohryzeniu osoby ste povinný preukázať, že pes bol očkovaný proti besnote). Každý pes potrebuje svojho „pána/pani“, ktorý/ktorá sa o neho bude starať po celý zvyšok jeho života.
Legislatíva a povinnosti majiteľa
Každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov, pričom držiteľ je povinný prihlásiť psa do evidencie v lehote 30 dní od uplynutia posledného dňa lehoty uvedenej v prvej vete v mieste, kde sa pes v danom roku prevažne nachádza. Evidenciu vedie mesto - odbor finančný a ekonomický. Vodiť psa na miesta so zákazom voľného pohybu psov možno len na vôdzke, bezpečne pripevnenej na obojku aebo prsnom postoji, pričom povnosť vôdzky a jej dĺžka musí byť primeraná psovi a situácii tak, aby bolo možné psa ovládať v každej situácii. Zakazuje sa psa nosiť na nasledovných voľných priestranstvách: detské ihriská a športové ihriská na sídl. P. O. Hviezdoslava a L. N. Tolstého a ul. Kúpeľnej a okolité priestranstvo do 50 m., futbalový štadión na ul. Záhradnej, amfiteáter na ul. Záhradnej, areály základných škôl, areály materských škôl a jaslí, pohrebiská, námestia - pred mestským úradom, námestie Istvána Dobóa, námestie Csatlósa, parky, areál klubu dôchodcov a areál zberného dvora. Držiteľ psa, alebo ten, kto psa vedie, je povinný mať pri sebe vhodnú pomôcku na odstránenie psích výkalov, po znečistení toto bezodkladne odstrániť z verejného priestranstva a uložiť na určené miesto, ktorým sú koše na psie výkaly, resp. nádoby na zemsový komunálny odpad.
Zákon č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov
Všeobecne záväzné nariadenie mesta Veľké Kapušany č. 136/2017 o podmienkach držania psov na území mesta Veľké Kapušany
Psychológia psa a jeho potreba pripútania
Pes sa vyvinul z vlka, ktorý žil v silne sociálnych svorkách. V svorke panovali prísne pravidlá, silná hierarchia a úzka spolupráca, bez ktorej by bolo prežitie jedinca takmer nemožné. Pes tieto sociálne návyky zdedil a preniesol do vzťahu s človekom, ktorého dnes vníma ako súčasť svojej „ľudsko-psej“ svorky. Práve preto potrebuje udržiavať blízky kontakt so svojím majiteľom - jednoducho ho nasleduje, pretože mu dôveruje, cíti sa pri ňom bezpečne a chce s ním spolupracovať.
Pripútanie u psov: Paralele s ľudskými deťmi
Pripútanie u psov má výraznú paralelu s pripútaním, ktoré vzniká medzi malými deťmi a rodičmi. Psy, podobne ako deti, si vytvárajú citovú väzbu založenú na dôvere a bezpečí. Keď je táto väzba zdravá, pes v prítomnosti majiteľa pôsobí uvoľnene, pokojne, a neváha ho nasledovať. Nejde však len o oddanosť a poslušnosť, ale predovšetkým o emočnú blízkosť. Výskumy ukázali, že pes sa na svojho majiteľa často spolieha podobne, ako sa malé dieťa spolieha na svojich rodičov. Ak je majiteľ prítomný, pes sa cíti pokojnejšie, sebaisto a lepšie zvláda stresové situácie. Tento fenomén nazývajú odborníci „bezpečné pripútanie“.
Separačná úzkosť: Keď je pripútanie prejavom úzkosti
Nie vždy je neustále nasledovanie majiteľa pozitívnym prejavom. V niektorých prípadoch je prílišná potreba psa byť v blízkosti svojho človeka znakom tzv. separačnej úzkosti. Tento problém vzniká, ak je pes príliš emocionálne závislý na svojom majiteľovi a nevie byť sám ani krátke obdobie. Keď majiteľ odíde, pes zažíva stres, úzkosť, paniku a prejavuje deštruktívne správanie - šteká, kňučí, demoluje predmety, či dokonca poškodzuje dvere a okná v snahe dostať sa k majiteľovi. Separačná úzkosť má často korene v minulosti psa, napríklad ak zažil traumatickú skúsenosť, bol opustený alebo ho majiteľ často nechával osamote bez postupného privykania na samotu.
Ako dlho môžu byť psy ponechané samé?
Neexistuje univerzálna odpoveď na to, ako dlho môže byť pes sám, pretože každý pes reaguje inak. Niektoré môžu začať zavýjať do niekoľkých minút, zatiaľ čo iné tolerujú niekoľko hodín bez problémov. Vo všeobecnosti by psy nemali zostať samy dlhšie ako štyri až šesť hodín. Z praktického hľadiska sa väčšina psov potrebuje vyvenčiť najneskôr po piatich hodinách. Ak pes zostáva sám pravidelne dlhšiu dobu, mali by sa zvážiť alternatívy ako opatrovateľ psov (dog sitter) alebo denná škôlka pre psy.
Separačná úzkosť a strata kontroly u psov
Nie všetky psy, ktoré majú problém zostať samy, čelia rovnakým výzvam. Odborníci identifikujú dve hlavné príčiny a tou je separačná úzkosť a strata kontroly. Psy so separačnou úzkosťou skutočne trpia, keď sú samy, a prejavujú typické známky úzkosti. Naopak, psy, ktoré ničia nábytok alebo veci, zvyčajne trpia pocitom straty kontroly. Tieto psy sú skôr frustrované ako vystrašené. Cítia sa zodpovedné za svojho majiteľa a neznášajú, že sa o neho nemôžu postarať. Takéto psy vykazujú špecifické behaviorálne znaky tejto frustrácie.
Kľúčové tipy pre tréning psa, aby zostal sám doma
Mladé aj staré psy sa môžu naučiť zostať samy pomocou postupného tréningu. Bez ohľadu na reakciu psa je prístup podobný. Naučiť psa v malých krokoch, že byť sám je bezpečné.
- Určené miesto na odpočinok: Pes potrebuje pevné, tiché miesto mimo dverí alebo pohovky. Toto miesto by malo ponúkať pokoj a byť pre psa pozitívne asociované. Pes by tam mal chodiť dobrovoľne, predtým ako sa prejde k ďalším krokom.
- Zníženie signálov odchodu: Psy si rýchlo všimnú signály, že ich majiteľ odchádza. Majitelia by mali tieto signály oddeliť obliecť si kabát, ale potom si sadnúť. Vziať kľúče, ale ísť do inej miestnosti, aby nespúšťali ich úzkosť.
Včasné stanovenie dennej rutiny s trpezlivosťou pomáha psovi zostať pokojným, keď je sám doma. V novom domove by sa malo odlúčenie zavádzať postupne. Začnite tým, že pôjdete do kúpeľne a krátko zatvoríte dvere, potom pomaly predlžujte čas zo sekúnd na minúty a nakoniec na dlhšie. Po približne štyroch týždňoch dôsledného tréningu dokážu šteňatá zvyčajne zostať samy až štyri hodiny. Dospelé psy si vyžadujú viac trpezlivosti, pričom tréning postupuje v menších krokoch a v závislosti od ich minulosti môže trvať aj mesiace.
Na čo myslieť, keď nechávame psa samého
- Pred odchodom: Uistite sa, že pes je fyzicky a psychicky unavený - pomôcť môže aj jednoduchá hra. Nelúčte sa s ním prehnane, zostaňte pokojní. Opúšťajte dom s pokojom a sebavedomo.
- Pri návrate: Privítajte psa pokojne a sebavedomo, bez preháňania. Nikdy nekarhajte psa za to, že niečo zničil alebo narobil neporiadok. Nevracajte sa, kým pes vyje alebo kňučí. Nechajte psa samého len na čas, ktorý zodpovedá jeho úrovni výcviku.